Schôdzku viedla vysoká predstaviteľka únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Federica Mogheriniová a zúčastnil sa na nej aj generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg.
V novembri na formálnom stretnutí ministrov obrany v Bruseli by už mali byť na stole konkrétne návrhy "Nikto na rokovaniach nepoužil slovo blokovať, veto ani armáda,“ uviedla Mogheriniová na tlačovej konferencii. Nepriamo tým ilustrovala dva hlavné problémy, ktorými európske obranné iniciatívy trpia.
Prvým je, či sa vôbec môže únia v tejto oblasti pohnúť. Súčasťou EÚ je stále Británia, hoci jej obyvatelia v júni odsúhlasili brexit. Londýn bol vždy proti väčšej európskej integrácii na poli obrany s tým, že podobné kroky by oslabili Severoatlantickú alianciu. A v posledných rokoch pred referendom to bolo ešte horšie. "Nič sa nehýbalo, lebo sme čakali na hlasovanie.
Pre Londýn sme nemohli ani použiť slovo európsky na ničom, čo malo vojenskú stránku. Musím však aj povedať, že Briti vždy mali vôľu podieľať sa na operáciách a sú silní v oblasti obrany,“ uviedol vysokopostavený diplomatický zdroj, ktorý si neželal byť menovaný.
Je otázne, či sa prístup Británie teraz zmení. Ako povedala Mogheriniová, na schôdzke ministrov obrany nepadlo slovo veto. Je však jasné, že Briti nie sú nadšení ani počiatočnými návrhmi, ktoré napríklad hovoria o spoločnom európskom civilno-vojenskom veliteľstve.
A britský minister obrany Michael Fallon slovo veto v súvislosti s európskou armádou použil. Z toho vzniká druhý problém. Časť politikov sa snaží vyhýbať pojmu európska armáda. Iní zasa toto slovné spojenie preferujú. Použil ho aj český premiér Bohuslav Sobotka či jeho maďarský kolega Viktor Orbán.
Otázka vytvorenia spoločnej vojenskej štruktúry však nie je nová. Už teraz má únia k dispozícii bojové skupiny, ktoré však pre nedostatok politickej vôle nepoužíva. Priznala to aj Mogheriniová.
"Možno sú tu nejaké spôsoby, ako by sme mohli tento nástroj urobiť použiteľným. Mohol by to byť príspevok k zvýšeniu nielen európskej bezpečnosti, ale aj bezpečnosti susedných krajín,“ uviedla Mogheriniová.
Či sa teda únia pohne smerom k armáde, alebo tento projekt nazve nejako inak, vždy bude dôležité, čo ním chce v skutočnosti dosiahnuť. V prípade, že únia vytvorí nejaké spoločné jednotky, ale nenastaví mechanizmus ich použitia, veľa sa oproti súčasnému stavu nezmení.
"Vnímam pozitívne obranné iniciatívy. Zdá sa, že EÚ si uvedomila, aspoň väčšina členských krajín, že úloha USA pre bezpečnosť Európy nemusí byť večná, nie je automaticky garantovaná. Nemusí to byť samozrejmé do budúcnosti aj v súvislosti s americkými prezidentskými voľbami,“ povedal pre Pravdu riaditeľ pražského Inštitútu pre európsku politiku – EUROPEUM Vladimír Bartovic pripomínajúc, že republikánsky kandidát Donald Trump viac ráz spochybnil význam a existenciu NATO.
Podľa odborníka obrana je oblasť, v ktorej umožňujú rozvoj aj zmluvy o fungovaní EÚ. "Znamená to, že do integrácie sa nemusia zapojiť všetky členské krajiny, ale tie, ktoré to považujú za dôležité. Môže to byť ďalší krok k určitému budovaniu európskej identity,“ uviedol Bartovic. "Uvidíme však, akým spôsobom sa zladia predstavy členských štátov, ktoré môžu byť nakoniec veľmi rozdielne,“ vyhlásil odborník.
Podľa Mogheriniovej budú teraz krajiny EÚ riešiť tri základne veci. Zavedenie do praxe Európskej globálnej stratégie a Európskeho obranného akčného plánu, ktorý sa zameriava na investície do obranného priemyslu a nových technológií.
A tiež prehĺbenie spolupráce s NATO, na ktorom sa obe organizácie dohodli na summite aliancie vo Varšave. "Európska obrana nemá konkurovať ani byť proti NATO,“ zdôraznila v Bratislave Mogheriniová.
Diskusia bude určite o návrhoch členských krajín. Nemci a Francúzi sa chcú pohnúť smerom k vytvoreniu spoločného civilno-vojenskoho veliteľstva, ktoré by bolo schopné napríklad riešiť vyslanie lekárskeho personálu.
"Je to o tom, ako spojíme naše sily, aby sme dokázali rýchlo reagovať,“ uviedla v Bratislave nemecká ministerka obrany Ursula von der Leyenová.
Na stole je však aj taliansky návrh, ktorý podľa zverejnených informácií ide ďalej. Internetový denník EU Observer napísal, že hovorí o vytvorení európskych síl, ktoré bude možné nasadiť na podporu NATO alebo operácií OSN.
Slovenské príspevky
Slovensko vyšle do operácie EUNAVFOR/Sophia zameranej v Stredozemnom mori na rozloženie prevádzačských sietí príslušníkov vojenskej polície, ktorí prešli výcvikom v Nemecku. Sumou 50-tisíc eur Slovensko prispelo na výcvik líbyjskej pobrežnej stráže.
Slovenský minister obrany Peter Gajdoš tiež uviedol, že s kolegami z Litvy, Lotyšska, Maďarska a Veľkej Británie podpísali dohodu o pristúpení SR do zvereneckého fondu pre Východné partnerstvo. „Cieľom fondu je podpora účasti štátov Východného partnerstva na aktivitách spoločnej obrannej a bezpečnostnej politiky EÚ.
Slovenská republika prispeje sumou 20-tisíc eur,“ povedal na tlačovej konferencii Gajdoš. Podľa ministra obrany armády členských krajín EÚ predstavujú európsku armádu. "Podľa toho, aký je najslabší článok, taká silná je Európa,“ tvrdí Gajdoš. Preto je podľa neho potrebné modernizovať a budovať aj slovenské ozbrojené sily.