Muž tmavej pleti, ešte stále v šoku z výsledku volieb, so slzami na krajíčku a suchom v ústach emotívne hovoril o tom, čo práve prežíva časť krajiny – Afroameričania, imigranti, moslimovia. Bolesť a strach, že niekto bol zvolený, aby sa ich zbavil. Aj keď Jones tiež pripustil, že to nebol jediný motív, prečo uspel Donald Trump.
Na otázku, prečo sa Trumpovi podarilo vyhrať voľby, budú politológovia i sociológovia ešte dlho hľadať detailnejšie odpovede. Viacerí analytici sa však už teraz zhodujú, že do Bieleho domu ho volili najmä bieli muži, ale aj ženy, obyvatelia vidieckych a robotníckych oblastí, ktorí sa cítia byť prehliadaní tradičnými politickými stranami či elitou. „Bolo to víťazstvo prevažne bielych voličov bez vyššieho vzdelania, ktorí sa cítili byť opomenutí hospodárskym oživením. Voličov, ktorých Washington ignoroval a ktorí cítili pohŕdanie politických, kultúrnych a hospodárskych elít,“ uviedol denník Washington Post.
Podľa prvých prieskumov zverejnených po voľbách väčšina – 58 percent – belochov hlasovala za Trumpa, Clintonovej dalo hlas 37 percent. Z nich za Trumpa hlasovali viac muži, vo výraznejšej miere najmä tí s nižším vzdelaním. Voliči menšín zas jednoznačne uprednostňovali Clintonovú (74 percent), bývalej prvej dáme sa však nepodarilo zmobilizovať ich v takom počte ako Barackovi Obamovi v predchádzajúcich voľbách.
Bieli voliči
„Trumpova biela vlna,“ tak označil prvý dôvod Trumpovho úspechu americký reportér Anthony Zurcher pre BBC. Demokratická kandidátka Hillary Clintonová prekvapujúco stratila aj v štátoch, kde boli demokrati desaťročia úspešní vďaka podpore Afroameričanov i bielych z nižšej vrstvy. „Títo pracujúci belosi, najmä tí bez vysokoškolského vzdelania – muži i ženy – stranu húfne opúšťali,“ uvádza Zurcher. Naopak, obyvatelia vidieka prišli voliť vo veľkom, pretože sa cítia byť prehliadaní establišmentom a elitou.
Kontroverznému miliardárovi zrejme aj preto „prešli“ jeho prešľapy a škandály. Svojím vystupovaním prekračoval hranice, útočil na imigrantov, urazil ženy i vojnového veterána. Sebavedomému Trumpovi jeho voliči zjavne „odpustili“, že nezverejnil svoje daňové priznanie. Prešla mu aj videonahrávka, kde vulgárne hovorí o tom, čo si všetko k ženám môže dovoliť. Ponúkol čiastočné ospravedlnenie a v televíznej debate následne zaútočil na exprezidenta Billa Clintona. Všetky škandály mu prekĺzli. „Nech bol dôvod akýkoľvek, bol nepriestrelný,“ uviedol Zurcher.
Nechuť voličov k tradičným stranám bola zjavne taká silná, že mu napokon pomohla aj pozícia outsidera. Svoju kampaň viedol tak proti demokratom, ako aj kritikom vo vlastnej Republikánskej strane. „Dokázal tým svoju nezávislosť a status outsidera v čase, keď veľká časť americkej spoločnosti nadáva na Washington,“ dodal Zurcher. Boj proti terajšiemu establišmentu presadzoval i demokrat Bernie Sanders alebo republikán Ted Cruz, ale práve Trumpovi sa s týmto prístupom vrátane neprestajného varovania pred sfalšovaním výsledkov podarilo uspieť.
Trump sa zároveň spoľahol viac na svoj inštinkt ako na rady odborníkov. Viedol kampaň v štátoch ako Wisconsin a Michigan, kde podľa expertov ako republikán nemal veľké šance. V kampani sa nespoľahol na tradičný štýl obchádzania potenciálnych voličov, ako bývalá hviezda reality šou mal masové zhromaždenia.
Faktor FBI
Jedným z faktorov, ktorý mohol Trumpovi pomôcť k víťazstvu, mohla byť aj e-mailová aféra Clintonovej, ktorú krátko pred voľbami opäť otvorila FBI. Necelé dva týždne pred voľbami síce podľa prieskumov verejnej mienky jasne viedla Clintonová, keď naraz šéf FBI James Comey oznámil, že našli ďalší balík jej e-mailov, ktoré preskúmajú. Trump sa v prieskumoch okamžite začal doťahovať na Clintonovú. „Zdá sa, že v tomto období bol Trump schopný úspešne upevniť svoju základňu,“ uviedol Zurcher v BBC. FBI síce pár dní pred voľbami po prešetrení e-mailov oznámila, že nenašli nič, prečo by Clintonovú mali stíhať, Clintonovej to už zrejme veľmi nepomohlo, aj keď v prieskumoch tesne pred voľbami opäť mierne viedla. Navyše mnohí voliči sa rozhodli predčasne voliť v čase, keď FBI poštu Clintonovej preverovala.
Vidiek proti elitám
Zdá sa však, že veľký podiel na jeho úspechu mal práve odpor proti elitám, a to najmä u voličov na vidieku. Upozornil Washington Post v nedávnom rozhovore s politologičkou Kathy Cramerovou z univerzity vo Wisconsine. Tá pri svojej štúdii vo vidieckych oblastiach okrem iného zistila, že ľudia majú pocit, že sa rozhoduje v mestách, nik ich nepočúva, nevenuje im pozornosť a nepýta sa ich, čo si myslia. Tiež si myslia, že verejné peniaze sa nedelia spravodlivo a ľudia v mestách si ich nevážia, nerozumejú im a myslia si, že sú len banda rasistov.