Izrael odmieta francúzsky scenár rokovania o mieri

Skutočný pokrok v mierovom procese a dosiahnutie dohody je možné iba cestou priamych rozhovorov Izraela s predstaviteľmi palestínskej autonómie, reagoval Tel Aviv na opakovane ponúkaný tzv. francúzsky scenár, o ktorom sa má rokovať na konferencii v Paríži. Je to aj dôvod, prečo Izrael odmietol účasť na summite.

14.11.2016 09:12
Izrael, Palestína, Hollande Foto:
Palestínsky predák Mahmúd Abbás sa víta s francúzskym prezidentom Françoisom Hollandom pred návštevou Elyzejského paláca v júli tohto roka. V Paríži sa má konať konferencia o blízkovýchodnom mieri.
debata (3)

„Akákoľvek iná iniciatíva iba vzďaľuje obe strany od mierového riešenia v oblasti,“ cituje izraelský portál Newsru.co.il postoj Tel Avivu, ktorý začiatkom týždňa tlmočil Jacob Nagel, brigádny generál v zálohe poverený vedením Rady národnej bezpečnosti spoločne s Jicchakom Molhom, osobitným predstaviteľom premiéra, Pierrovi Valmontovi, vyslancovi francúzskej vlády.

Izrael sa vraj nezúčastní ani na jedinej konferencii, ktorá by bola v rozpore s pozíciou izraelského štátu. Tel Aviv tak len zopakoval svoj postoj. V prípade Parížom naplánovanej konferencie o blízkovýchodnom mieri Izrael totiž stále vidí pascu.

„Podporiť konferenciu znamená ťažký úder mierovému procesu tým, že poskytne Mahmúdovi Abbásovi a palestínskej administrácii možnosť pokračovať v snahe vyhýbať sa priamym rozhovorom bez predbežných podmienok,“ vypočul si najnovšie aj francúzsky splnomocnenec.

Už počas najnovšieho rokovania VZ OSN premiér Benjamin Netanjahu informoval o kuloárnom stretnutí s francúzskym prezidentom Françoisom Hollandom, v ktorom ho vraj francúzsky líder ubezpečil, že „Paríž neplánuje vnucovať Jeruzalemu nejaký variant mierového riešenia palestínsko-izraelského konfliktu“.

Ako však pripomína denník The Independent, Francúzi sú rozhodnutí zorganizovať konferenciu do konca tohto roku. Práve preto sa v tomto roku Paríž pokúšal už niekoľkokrát obnoviť palestínsko-izraelské konzultácie.

Naposledy sa to podarilo v roku 2010 aj s pomocou USA. Dnes situáciu komplikuje hlavne izraelské rozhodnutie spred troch týždňov nepredĺžiť moratórium týkajúce sa budovania židovských osád na západnom (palestínskom) brehu rieky Jordán.

Na druhej strane, v prípade konania z pohľadu Tel Avivu kontroverznej konferencie sú však Palestínčania už dávnejšie ochotní sadnúť si za rokovací stôl.

„Náš postoj je jasný: podporujeme zámer organizovať v Paríži medzinárodnú konferenciu bez ohľadu na to, či sa na nej Izrael zúčastní, alebo nie,“ tlmočil reakciu palestínskeho prezidenta Mahmúda Abbása jeho tlačový tajomník Nábil Abú Rudejná, citovaný palestínskou agentúrou WAFA.

Palestínsky líder ešte koncom septembra navrhol vyhlásiť rok 2017 za Medzinárodný rok skončenia izraelskej okupácie palestínskeho územia a palestínskeho ľudu. Zároveň vyzval Londýn, aby sa ospravedlnil za tzv. Balfourovu deklaráciu z roku 1917, ktorá znamenala v konečnom dôsledku vznik izraelského štátu, a OSN vyzval na uznanie nezávislého a suverénneho Palestínskeho štá­tu.

Balfourova deklarácia

Dokument položil formálne základy politiky uznania sionistického hnutia. Procesu, ktorý nakoniec vyústil do založenia (1948) Štátu Izrael. Balfourova deklarácia z 2. novembra 1917 je vyjadrením postoja britskej vlády v otázke „vytvorenia židovskej domoviny“ na území, ktoré Osmanská ríša stratila po prvej svetovej vojne.

V oficiálnom liste podpísanom britským ministrom zahraničných vecí Arthurom Balfourom a adresovanom lordovi Lionelovi Rothschildovi, predsedovi britskej sionistickej organizácie, „vláda jeho veličenstva vyjadruje podporu zriadeniu židovskej národnej domoviny v oblasti historickej Palestíny, pri rešpektovaní občianskych a náboženských práv nežidovského obyvateľstva na tomto území“.

O niekoľko mesiacov deklaráciu podporilo Francúzsko, Taliansko a USA a 24. apríla 1920 sa dokument stal základom pre povojnové urovnanie v Palestíne.

© Autorské práva vyhradené

3 debata chyba
Viac na túto tému: #Izrael #Palestína #Francúzsko #Blízky východ