Podľa rakúskych politológov ale toto prirovnanie v mnohých ohľadoch pokrivkáva. Rozdielna je ich politická kariéra i spôsob vystupovania. K víťazstvu ale podľa nich Hofer nakoniec môžu pomôcť voliči s podobnou motiváciou ako tí, ktorí do Bieleho domu poslali Trumpa.
„Hofer nie je v žiadnom prípade rakúsky Trump,“ povedal v rozhovore rakúsky politológ z Ústavu štátovedy viedenskej univerzity Markus Wagner. Z víťazstva realitného magnáta v amerických prezidentských voľbách sa podľa neho síce rakúsky prezidentský kandidát snaží získať prospech, povahovo sú ale Trump a Hofer veľmi odlišní.
„Hofer je oveľa umiernenejší v spôsobe vyjadrovania,“ povedal Wagner. „V posledných týždňoch dokonca svoje vystupovanie ešte zmäkčil,“ dodal. Rakúsky politik podľa neho nevyhľadáva toľko stretov ako Trump.
S označovaním Hofera ako „rakúskeho Trumpa“ nesúhlasí ani Wagnerov kolega z ústavu viedenskej univerzity Thomas Meyer. „Tí dvaja sú veľmi rozdielni. Hofer je klasický straník, skrz naskrz, a Trump je niekto, kto sa do politiky prebojoval zvonku,“ povedal pre ČTK.
Rozdielne je podľa neho napríklad vystupovanie Hofera a Trumpa na sociálnych sieťach, ale aj miera popularity. „Trump bol ako osobnosť spoločenského života známy už skôr. Hofer patril už na začiatku roku 2016 ku straníckej elite, verejnosti ale nebol príliš známy,“ uviedol Meyer.
S Wagnerom sa politológ Meyer zhoduje tiež v hodnotení vystupovania oboch politikov. Hofer sa podľa neho na rozdiel od Trumpa snaží vystupovať veľmi uhladene. Chce pôsobiť ako „štátnická, hĺbavá osobnosť, žiadny problémový človek, nechce vyčnievať ostrými výrokmi“.
Jediné, čo podľa Meyera oboch spája je predstava, „že existuje establishment, ktorý im chce zabrániť, aby sa dostali k moci“.
Tiež tretí oslovený rakúsky politológ Martin Dolezal, ktorý sa špecializuje na výskum volieb, sa domnieva, že porovnanie Trumpa a Hofer značne pokrivkáva. „Hofer je profesionálny politik,“ upozorňuje. Pripúšťa ale, že sa v programoch oboch nájdu styčné body, ako je odmietanie voľného obchodu či reštriktívny prístup k imigrácii.
Podľa Doležala sa však môže stať, že výsledok amerických volieb presvedčí niektorých rakúskych voličov, že dať hlas kandidátovi FPÖ má zmysel. Hoferovi sa totiž podarilo sčasti mobilizovať podobných voličov, akí dali v USA hlas Trumpovi. Efekt ale môže byť tiež úplne opačný, pretože väčšina Rakúšanov vníma Trumpa negatívne, tvrdí Dolezal.
Poukazuje pritom na prieskum verejnej mienky zo začiatku novembra, podľa ktorého by Trumpovi dali hlas len štyri percentá Rakúšanov. „Zelení dúfajú, že (víťazstvo Trumpa) povedie k mobilizácii voličov, ktorí tomu (víťazstvu Hofera) budú chcieť zabrániť,“ dodal.
Hoferov rival, nezávislý kandidát podporovaný stranou Zelených Alexander Van der Bellen, krátko po Trumpovom triumfe pred troma týždňami na tlačovej konferencii vyjadril nádej, že výsledok amerických volieb bude pre Rakúšanov „budíčkom“ a „dodatočnou motiváciou“, aby zabránili tomu, aby sa „Rakúsko stalo prvou západoeurópskou krajinou, v ktorej moc prevezme pravicový demagóg.“