„Všetky takéto prerušenia využili USA, krajiny NATO, Saudská Arábia atď. na posilnenie obkľúčených jednotiek, na ich preskupenie, doplnenie zásob munície a zbraní a na vybudovanie nových oporných bodov,“ zopakoval Lavrov v reakcii na už tradičnú žiadosť šéfa diplomacie USA Johna Kerryho, aby "útoky sýrskej armády a jej spojencov zastavili na niekoľko dní z humanitárnych dôvodov“.
Spomínané veto na dokument pripravený Egyptom, Španielskom a Novým Zélandom a napísaný britským „rukopisom“ v snahe dostať sa po brexite opäť do hry, spôsobilo napriek tvrdeniu Lavrova široký ohlas a špekulácie o jeho dôvode. Napriek tomu, že Moskva už pred hlasovaním upozornila, že ho bude vetovať. „Každého, kto z povstalcov zostane v meste, budú považovať za teroristu,“ tlmočil postoj Damasku a Moskvy aj denník The New York Times.
Podľa stáleho predstaviteľa Ruska v OSN Vitalija Čurkina návrh rezolúcie neobsahoval stiahnutie povstalcov z východnej časti Aleppa, ale neodkladné zastavenie paľby a poskytoval ozbrojencom desať dní na rozhodnutie, či sa im uráči byť súčasťou prímeria, alebo nie. „Stojí varí za cenu tisícov ľudí trpiacich v niekoľkých štvrtiach za orodovanie za povstalcov?“ položil si Čurkin rétorickú otázku pri odôvodňovaní postoja Moskvy.
Stanovisko vyslovil napokon aj Peking. „Navrhovaný dokument rozdeľuje mocnosti a nenapomáha diplomatickému urovnaniu. A pritom BR OSN by mala v otázke Sýrie demonštrovať jednotu, hovoriť jedným hlasom a pracovať spoločne,“ reagoval Liu Jieyi, čínsky predstaviteľ v OSN, ktorého postoj však rozčúlil Matthewa Rycrofta, britského vyslanca pri OSN.
„Čínske veto je veľmi prekvapivé. Napriek opakovanej čínskej žiadosti nepolitizovať situáciu a výzve na dialóg, Čína podporila Rusko – jednu zo strán konfliktu,“ nezdržal sa britský diplomat. Liu Jieyi mu však nič nedaroval. „Prosím zástupcu Spojeného kráľovstva, aby prestal s otravovaním atmosféry v BR OSN a s urážaním dôležitého stretnutia,“ vrátil smeč britskému kolegovi. Zároveň upozornil, že „to urobil nie prvýkrát“. „Verím, že v budúcnosti sa urážky nebudú opakovať,“ dodal čínsky diplomat.
Ruský amerikanista Vladimir Bruter však nepripisuje ostrému tónu z Londýna veľký význam. Odvoláva sa pritom na reakcie Washingtonu.
„Američanom dnes už vôbec nejde o povstalcov. Súčasná administratíva dávno nad nimi urobila kríž a považuje ich za spotrebovaný materiál. V opačnom prípade by sa ministerstvo zahraničia USA správalo aktívnejšie. Oveľa viac by podporovalo britskú iniciatívu v BR OSN. Oveľa viac by zdôrazňovalo, že ruské konanie spôsobilo humanitárnu krízu v Aleppe atď.,“ cituje politológa portál Argumenty i Fakty. Bruter zároveň upozornil na to, že americká diplomacia „pomaly, ale iste súhlasí so sýrsko-iránsko-ruským plánom pritlačiť na Aleppo a v tomto smere nepodniká nič konkrétne“. Podľa Brutera pre USA je „hra skončená“.
Odborník na Blízky a Stredný východ Jevgenij Satanovskij tvrdí, že kontroverzný návrh rezolúcie nebol o prímerí v Aleppe, ale o záchrane ozbrojencov blokovaných v meste, s ktorými Západ ráta pri obsadzovaní postov vo vedení krajiny a v konečnom dôsledku majú zvrhnúť Asada. V tejto súvislosti „radí“ ruskému ministerstvu zahraničia, aby sa vzdalo abstrahovania diplomatických pokusov USA a pokračovalo v dialógu o Sýrii po tom, čo sa podarí dosiahnuť v krajine vojenský prelom a teroristov zlikvidujú.
„Rozhovory Lavrova s Kerrym preto nemajú žiaden vzťah k vývoju v Aleppe. Ide iba o rituál, ktorý by nemal brániť ruským jednotkám robiť si svoju robotu,“ povedal Satanovskij pre portál Spravodajskej federálnej agentúry. „Kerry je v úlohe ohlupovateľa, ktorý má vyrokovať s Lavrovom prímerie pre povstalcov a využiť vojenskú iniciatívu Moskvy a Damasku. Ak to pochopíme, tak to budeme mať v Sýrii ľahšie,“ dodal politológ.