Zomrel v nedeľu v nemocnici neďaleko Teheránu na zlyhanie srdca. Podľa Rafsandžáního, lídra liberálnej opozície, totiž „budúcnosť Iránu nezávisí od počtu rakiet, ktoré krajina vlastní, ale od našej schopnosti a želania viesť dialóg s druhými štátmi“.
„Ten, kto má takýto postoj, alebo nevie nič, alebo je zradca. Je predsa jasné, že krajinu, ktorá rokuje, ale nemá k dispozícii potrebnú silu, skôr či neskôr zaženú do kúta,“ vmietol najvyšší duchovný do tváre pragmatickému konzervatívnemu politikovi a lídrovi centristických síl v Iráne. Od roku 2005, keď Rafsandžání neuspel s opätovnou kandidatúrou na prezidentský post, bol otvoreným kritikom hlavy štátu. Žiadal napríklad nielen oslobodenie politických väzňov, ale aj väčšiu občiansku a politickú slobodu pre Iráncov.
Po necelom roku, v deň skonu exprezidenta, keď do ulíc vyšli tisíce smútiacich občanov, vyjadril ajatolláh Chameneí ľútosť nad úmrtím „starého spolubojovníka“, s ktorým „spolupracoval 59 rokov“. „Na jeho inteligenciu a rozvahu sme sa mohli všetci po celé tie roky politického zápasu vždy spoľahnúť,“ konštatoval Chameneí s tým, že „ani odlišnosti v názoroch nikdy nenarušili ich priateľstvo“. Práve staré kontakty s najvyšším duchovným vodcom urobili z Rafsandžáního v skutočnosti "nedotknuteľného“.
O Rafsandžáním, jednej z najväčších postáv v iránskej politike, sa však ešte pred jeho smrťou vyjadril aj analytik Steven O’Hern. „Rafsandžání bol prefíkaný politik a v Iráne mal prezývku žralok. Zvyčajne patrí mužom, ktorým nerastie brada a fúzy a ich pleť je hladká ako koža žraloka. V prípade Rafsandžáního však symbolizovala aj jeho prehnané a nebezpečné správanie," cituje BBC analytika. A neboli to len slová. Pamätné sú totiž vyjadrenia Rafsandžáního, ktoré ešte v októbri 2005 pripomenula aj BBC. Konkrétne výroky exprezidenta, podľa ktorých v roku 2001 vyzval moslimské krajiny, aby „jadrovým úderom rozdrvili Izrael“. Ide o výroky, ktoré boli trvalou súčasťou protiizraelských a protiamerických zhromaždení v Iráne. Svoj pragmatizmus a vplyv na ajatolláha Chameneího však Rafsanžání prejavil ku koncu desať rokov trvajúcej vojny s Irakom. Ako člen najvyššieho velenia presvedčil vtedy najvyššieho duchovného vodcu, aby súhlasil s prímerím. Všetkým bolo totiž jasné, že vojna v slepej uličke ničí iránske hospodárstvo.
Ako jeden z prvých iránskych politikov si Rafsandžání uvedomil, že 80 miliónov Iráncov ani tak nezaujíma ideológia náboženských konzervatívcov, ako skôr snaha reformátorov volajúcich po slobodnejšom a liberálnejšom Iráne. Väčšinu priemerne veľmi mladej populácie zaujímalo, ako budú žiť v konkrétnych podmienkach. Zároveň si však mnohí uvedomovali, že je vlastne jedno, kto vyhrá voľby. Pri moci bude stále konzervatívny klér, ortodoxná Rada dozorcov duchovnej čistoty. A je to tak dodnes.
„Neviditeľná ruka Alího Akbara Rafsandžáního zmizla,“ reaguje Chamídrézu Tarákí, iránsky politológ blízky konzervatívnym kruhom teheránskeho vedenia, na smrť jedného z najbohatších ľudí v krajine. Podľa Forbes ešte v roku 2003 vlastnil majetok v hodnote miliardy dolárov. Podľa Tarákího skon Rafsandžáního znamená „koniec tajným rokovaniam reformátorov usilujúcich sa o zblíženie s USA“. „Odteraz sa nám bude oveľa ľahšie koordinovať náš postoj,“ vyložil analytik na stôl politické karty konzervatívcov. Podľa Gulf State Analytics však Irán čaká pred blížiacimi sa prezidentskými voľbami zostrený boj medzi konzervatívcami a pragmatikmi. „V stávke je teraz zápas o budúcnosť iránskej domácej a zahraničnej politiky,“ vracia konzervatívcov na zem analytický portál.
Rafsandžání bol ženatý a mal päť detí. Jeho syna Mehdího vlani odsúdili na 10 rokov za korupciu. Napriek výkonu trestu mu povolili rozlúčiť sa s otcom. V roku 2012 skončila za mrežami za „šírenie protištátnej propagandy“ aj jeho dcéra Faíza. Jeho vnuk Hasan Lahútí, ktorý žije v Londýne, si v roku 2010 tiež na krátky čas skúsil pobyt za mrežami. Bolo to v súvislosti s podporou, ktorú Rafsandžání a jeho dcéra a Lahútího matka vyjadrovali opozícii v roku 2009 po sporných prezidentských voľbách.
Desaťtisíce Iráncov prišli na pohreb
Desaťtisíce Iráncov sa zhromaždili na Teheránskej univerzite, kde sa koná pohreb bývalého prezidenta Akbara Hášemího Rafsandžáního, ktorý zomrel v nedeľu vo veku 82 rokov. Smútočný obrad má viesť najvyšší iránsky duchovný vodca ajatolláh Alí Chameneí. Úrady na utorok vyhlásili sviatok, aby si obyvatelia krajiny mohli svojho zosnulého vodcu pripomenúť, uviedla agentúra AP.
Štátna televízia ukazovala zábery ľudí zaplňujúcich ulice okolo univerzity. V mieste je obmedzená doprava a autobusy a metro sú zadarmo. Rafsandžání bude pochovaný v krypte ajatolláha Ruholláha Chomejního, zakladateľa islamskej revolúcie. Chomejního mauzóleum sa nachádza na juhu iránskej metropoly.
Akbar Hášemí Rafsandžání
Narodil sa v chudobnej rodine 25. augusta 1934 v dedinke Nug v juhoiránskej provincii Kerman. Ako 16-ročný začal v meste Kum navštevovať prednášky týkajúce sa islamského práva. Pred revolúciou v roku 1979 ho niekoľkokrát väznili pre protištátnu činnosť a následne sa stal členom dočasnej revolučnej vlády. V roku 1980 sa stal prvým šéfom parlamentu (medžiliksu) až do roku 1989. Začiatkom augusta toho istého roku ho zvolili za prvého iránskeho prezidenta, ktorý uskutočnil liberálne reformy v hospodárstve i v sociálnej oblasti. Cieľom bol plnohodnotný voľný trh, čo však spôsobilo 49-percentnú infláciu. Mandát vykonával v čase veľkých zahraničnopolitických zmien. A tak normalizoval vzťahy so stredoázijskými, ako aj s kaukazskými bývalými republikami ZSSR. Rovnako uspel aj vo vzťahu s arabskými krajinami. S USA však mal Teherán stále napäté vzťahy. Po tom, čo v roku 2005 neuspel vo voľbách, bol až do smrti šéfom poradného orgánu najvyššieho duchovného vodcu v krajine ajatolláha Alího Chameneího.