Rodák z Bratislavy, ktorého zajali v Povstaní, trpel niekoľko mesiacov v nacistickom koncentráku v Mauthausene.
O hrôzach vojny chodieval rozprávať do škôl, aby varoval mládež pred popieraním holokaustu, ako aj pred akýmkoľvek šírením nenávisti. Pamätník, ktorý sa stal predsedom Združenia väzňov nacistických koncentračných táborov pri Ústrednej rade Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov, zomrel vo veku 92 rokov.
Keď esesák čistil svoju zbraň a chcel si overiť, či dobre funguje, zastrelil väzňa ležiaceho na zemi.Otto Wagner, niekdajší väzeň z koncentráku v Mauthausene
Wagner rád spomínal na predvojnové roky, keď sa vo viacjazyčnej Bratislave nepozeralo na to, kto je Slovák, Maďar, Nemec, Čech alebo Žid, ktorým bol aj on. Pomery sa začali meniť po vyhlásení Slovenského štátu a následne po vypuknutí vojny.
Jeho rodičia na jar 1942 neunikli prvým deportáciám Židov do táborov smrti. Zavraždili ich v nacistickom koncentráku v Auschwitzi. Wagnera, ktorý mal vtedy 18 rokov, skryl kamarát u seba v dome v Horskom parku. „Bol ním Ľudovít Krajčovič, ktorý mi požičal svoj občiansky preukaz. Na úrade oznámil, že stratil doklady. Začal som žiť pod jeho menom, mal som árijské papiere,“ spomínal Wagner pre Ústav pamäti národa.
Lenže pocit relatívneho bezpečia vydržal krátko. Nejaká zlá duša totiž Wagnera prezradila. Zatkli ho gardisti a poslali do pracovného tábora v Novákoch. Čakali naňho nútené práce, napríklad ho posielali drieť do kameňolomu.
Keď v auguste 1944 vypuklo Povstanie, Wagner zobral nohy na plecia a pridal sa k protifašistickému odboju. „Nemci nás obkľúčili pri Banskej Bystrici, utrpel som priestrel zadnej časti tela. Nedokázal som utiecť, nemohol som sa postaviť na nohy. Prišli ku mne, netušili, že som židovského pôvodu. Hovoril som s nimi po nemecky s rakúskym prízvukom. Boli to vojaci pochádzajúci z Rakúska, tak sa nado mnou zľutovali,“ opisoval pre Pravdu, ako padol do zajatia.
Radoví vojaci nevydali Wagnera esesákom, ktorí by ho istotne zastrelili, ale poslali ho do transportu do Mauthausenu. „Každý väzeň dostával sto gramov chleba na deň, trochu margarínu a polievku, ktorá však bola vlastne iba vyvarená voda so zemiakovými šupkami,“ vravel Wagner o podmienkach v koncentráku.
Nacistický koncentračný tábor Mauthausen
- Nemci ho začali budovať koncom leta 1938 pri Linci (päť mesiacov po anšluse Rakúska). Postupne postavili ďalšie tábory, vznikol z nich komplex. Dovedna v ňom zahynulo vyše 103-tisíc ľudí, medzi nimi aj zo Slovenska.
- K Mauthausenu patrili kameňolomy, muničné továrne, bane, zbrojovky vrátane výroby stíhačiek.
- Plynové komory tam začali fungovať ako stroj na zabíjanie na jar 1942. Prvými obeťami boli sovietski vojnoví zajatci.
- Bývalý nacistický areál, ktorý v máji 1945 oslobodili Američania, slúži ako múzeum. Vidieť sa dajú hlavne väzenské baraky, kremačné pece, plynová komora, miesto popráv, kameňolom. Je vhodný na exkurzie školákov v rámci pripomínania nacistických hrôz. Informácie sú na webovej stránke mauthausen-memorial.org.
Väznení boli vyhladovaní, vyčerpaní, chorí. Zobudiť sa ráno vedľa mŕtvoly nebolo nič nezvyčajné. Nemecká brutalita nemala limity. „Keď esesák čistil svoju zbraň a chcel si overiť, či dobre funguje, zastrelil väzňa ležiaceho na zemi,“ zdôraznil Wagner pre Pravdu. Ústavu pamäti národa povedal, ako hitlerovci naložili s jedným Rusom. Spravil nejaký prehrešok. Bolo to v mrazivom decembri. „Priviazali ho k stĺpu, oblievali studenou vodou, až kým nezamrzol…“ vypovedal o jednej z mnohých hrôz.
Obrovským šťastím v nešťastí pre Wagnera bolo, že ovládal viacero rečí, takže zástupca veliteľa si ho vybral za tlmočníka. Vyhol sa tak otrockej práci, keď väzni napríklad museli v rukách prenášať balvany vážiace až 30 kilogramov. Roztĺkali ich, materiál sa posielal na budovanie ciest. „Väzňa, ktorý spadol s balvanom pri výstupe po 186 schodoch z kameňolomu do koncentráku, okamžite zastrelili guľkou do zátylku,“ ozrejmil, ako sa likvidovali vysilení otroci.
V Mauthausene sa zabíjalo aj v plynovej komore. Wagner sa raz pri nej ocitol na pokraji smrti. Dozorcovia totiž prišli do baraku, kde bol aj on, a všetkých hnali do záhuby. Nevedeli, že Wagner naozaj robí tlmočníka zástupcovi veliteľa. Našťastie sa ocitol medzi poslednými, ktorí stáli pri vrátach plynovej komory. Zrazu sa ukázal zástupca a pýtal sa, či nevideli Wagnera. „Vyviedol ma. O minútu sa zavreli vráta a o štvrťhodinu v komore zostalo ležať 120 mŕtvol,“ opísal, ako unikol pred zavraždením.
Keď Wagner v roku 2008 poskytol rozhovor Pravde, hovoril aj o hrozbe, že sa môžu opakovať odporné podoby dejín. Aj preto chodil medzi školákov, aby ich vystríhal pred zlými myšlienkami. Tieto jeho slová sa vtedy nedostali do novín, pretože prepis nahrávky sa zameral na svedectvo z Mauthausenu. Žiaľ, neskôr sa ukázalo, že Wagner mal pravdu. Na rozdiel od iných dôrazne upozorňoval, že môže prísť deň, keď neofašisti zasadnú do slovenského parlamentu…