Šéf nemeckej diplomacie Sigmar Gabriel vyjadril nádej, že príklad Holandska budú nasledovať aj francúzski voliči tým, že si v nadchádzajúcich voľbách nezvolia za prezidentku nacionalistickú političku Marine Le Penovú.
Kandidát nemeckých sociálnych demokratov na post kancelára Martin Schulz vyhlásil, že Holanďania v stredu jasne odmietli Wildersom hlásané nezmysly a nenávistné útoky voči etnickým skupinám.
Podľa francúzskeho prezidenta Francoisa Hollanda sa parlamentné voľby v Holandsku skončili porážkou extrémistov a víťazstvom európskych a liberálnych hodnôt.
„Hodnoty otvorenosti, rešpektu k druhým a viera v budúcnosť Európy sú jedinou skutočnou odpoveďou na nacionalistické impulzy a izolacionizmus, ktoré v súčasnosti otriasajú svetom,“ povedal Hollande v reakcii na výsledky holandských volieb.
Favorizovaný prezidentský kandidát Emmanuel Macron privítal holandské voľby ako signál, že vzostup krajne pravicových strán nie je neodvratný. „Holandsko nám ukazuje, že prelom extrémnej pravice nie je vopred jasný a že progresívni politici silnejú,“ uviedol Macron, ktorý sľubuje modernizovať francúzsku politiku a prekročiť tradičné rozdelenie ľavice a pravice.
Macronova hlavná súperka Le Penová zatiaľ nereagovala. Generálny tajomník jej Národného frontu (FN) Nicolas Bay však zvýšenie zastúpenia Wildersovej strany v holandskom parlamente označil za „skutočný úspech“ a „čiastočné, i keď nie konečné víťazstvo“.
Po nemeckej kancelárke Angele Merkelovej Ruttemu telefonoval aj predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker, aby mu zagratuloval. „Hlasovanie za Európu, hlasovanie proti extrémistom,“ uviedol Juncker v telefonáte podľa svojho hovorcu.
„Vyššia účasť a jasné víťazstvo v Holandsku pre to, čo môžeme nazvať slušný stred. Povzbudivé pre všetkých,“ uviedol bývalý švédsky premiér a minister zahraničných vecí Carl Bildt.
Mnohé vyjadrenia európskych lídrov sú však zamerané skôr na to, že populistický líder Geert Wilders nezískal väčšinu kresiel. Jeho Strana za slobodu (PVV), ktorá až donedávna dlho viedla v prieskumoch, skončila napokon druhá.
„Blahoželáme Holanďanom k tomu, že zastavili vzostup krajnej pravice,“ uviedol francúzsky minister zahraničných vecí Jean-Marc Ayrault.
Luxemburský minister zahraničných vecí Jean Asselborn hovoril o údere aj pre pravicových populistov v Nemecku a Francúzsku. „Ukazuje to, že tí, ktorí chcú zničiť Európu, nemajú voľné ruky,“ uviedol Asselborn pre agentúru DPA. „Ľudia nechcú, aby ich vrátili späť do šlamastík 20. storočia.“
Šéfovia diplomacie Švédska a Nórska sa domnievajú, že holandskí voliči si zvolili „zodpovedné vedenie a európsku spoluprácu proti populizmu“.
Švédska ministerka zahraničných vecí Margot Wallströmová uviedla, že Holandsko „hlasovalo proti krajne pravicovému populizmu a za otvorenú spoločnosť“. Jej nórsky rezortný kolega Börge Brende gratuloval Holanďanom a vyjadril nádej, že ich hlasovanie bolo „novým trendom“.
Taliansky premiér Paolo Gentiloni tiež na sociálnych médiách reagoval: „Žiaden #Nexit. Protieurópska pravica prehrala voľby v Holandsku,“ napísal v zmienke o tzv. nexite, čo je označenie pre prípadné vystúpenie Holandska z Európskej únie.
Líder talianskej protiimigračnej Ligy Severu Matteo Salvini naopak privítal výsledky holandských volieb ako prejav zdravého rastu populistických hnutí s odvolaním sa na lepšie výsledky Wildersovej strany oproti predošlým voľbám. „Dobré myšlienky sa rozrastajú,“ vyhlásil Salvini a konkrétne spomenul „meniacu sa Európu, záchranu pracovných miest a zastavenie invázie“, ako nazval prílev migrantov.