„Môžeme dnes konštatovať smrť 14 ľudí: jedenásť zomrelo na mieste a traja podľahli zraneniam, ktoré boli nezlučiteľné so životom,“ povedala Skvorcovová novinárom podľa agentúry Interfax. Jeden počas prevozu do nemocnice a dvaja na centrálnom prijímacom oddelení. Dodala, že hospitalizovaných je ešte 49 ľudí, 13 už prepustili.
Vagón metra podľa polície explodoval v pondelok popoludní v čase dopravnej špičky medzi dvoma stanicami v centre mesta. Súprava bola podľa očitých svedkov plná ľudí.
Metro opäť jazdí
„Petrohradské metro dnes ráno úplne obnovilo svoju prevádzku na všetkých linkách a staniciach. Autobusy, ktoré kopírovali linky metra, budú v prevádzke do 10.00 h (9.00 h SELČ),“ uviedlo dopravné oddelenie.
Lajčák kondoloval Lavrovovi
Minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák zaslal kondolenčný telegram šéfovi ruskej diplomacie Sergejovi Lavrovovi. "S hlbokým smútkom som prijal správu o tragédii v metre v Petrohrade, ktorá si vyžiadala obete na ľudských životoch. Slovenská republika odmieta všetky formy a prejavy terorizmu a spolu s ďalšími krajinami bude pokračovať v boji proti tomuto nebezpečenstvu,“ uviedol v telegrame Lajčák a v mene Slovenskej republiky vyjadril úprimnú sústrasť rodinám a príbuzným obetí tragédie.
Polícia vyšetruje výbuch ako teroristický čin
Útok má podľa kirgizskej rozviedky na svedomí pravdepodobne rodák z Kirgizska s ruským občianstvom, Akbardžon Džalilov. Polícia podľa médií pátra po druhej osobe, ktorá nechala v inej stanici nefunkčné nálož, ktorú policajti zlikvidovali.
Zdroj z prostredia orgánov činných v trestnom konaní agentúre Interfax povedal, že explózia bola podľa predbežných zistení dielom samovražedného atentátnika. Má ísť o 23-ročného muža pochádzajúceho zo strednej Ázie prepojeného na radikálnych islamistov. Tento človek mal konať sám.
Explóziu v petrohradskom metre spôsobila podomácky vyrobená nálož, ktorá bola uložená v aktovke v jednom z vozňov. Uviedol to Národný protiteroristický výbor, ktorý potvrdil aj prítomnosť druhej nálože, ktorú zneškodnili.
Svetové agentúry uviedli, že úrady majú snímky z kamier, na ktorých je zachytená osoba podozrivá z útoku. Výbušnina sa nachádzala v aktovke, uloženej v jednom z vozňov metra. Sila výbuchu zodpovedala ekvivalentu 200–300 gramov TNT.
Podľa agentúry Interfax polícia pátra po dvoch osobách. Jedna z hľadaných osôb uložila v metre nálož, ktorá neskôr vybuchla, druhá nechala v inej stanici nefunkčnú nálož, ktorú policajti zlikvidovali.
Neoficiálne správy z policajných zdrojov pôvodne hovorili o mužovi, ktorý si vo vagóne metra odložil tašku s polkilovou trhavinou a súpravu opustil. Odpáliť nálož mohol podľa denníka Kommersant mobilným telefónom. Ďalšia, údajne dvojnásobne silná, bola uložená v inej stanici metra a policajtom sa podarilo ju včas zneškodniť.
Pred explóziou v metre našli v inej stanici podomácky vyrobenú bombu, ktorá nevybuchla. Policajti neskôr podľa ruského Národného protiteroristického výboru (NAK) trhavinu zneškodnili. Nevybuchnutú nálož objavili v stanici metra Námestie povstania (Ploščaď vosstanija).
Server Fontanka v tejto súvislosti napísal, že pred explóziou prichádzali správy o nálezoch podozrivých predmetov aj zo staníc metra Čierna riečka (Čornaja rečka) a Majakovského (Majakovskaja). NAK túto informáciu nepotvrdil.
Podľa nepotvrdených správ ruských blogerov sa už sedem hodín pred explóziou objavilo na sociálnych sietiach anonymné varovanie pred teroristickým útokom.
„V skutočnosti je celé metro mimo prevádzky,“ povedala v pondelok popoludní pre Pravdu novinárka Marina Lisočkinová z denníka Sanktpeterburské vedomosti. Podľa jej slov najväčším problémom, samozrejme, okrem tragédie pod zemou, bola otázka návratu zo zamestnania domov. „Je to však nič v porovnaní s tým, čo sa odohralo v podzemí. V samotnom meste však niet ani stopy po nejakej panike či strese. Akurát celý deň zvonia telefóny príbuzných, či v inkriminovanej súprave nesedel niekto z blízkych,“ dodáva Petrohradčanka. Jej kolegyňa mala šťastie v nešťastí. Cestovala totiž tesne za spomínanou súpravou. Útok však ukončil jej cestu predčasne, a tak do práce musel pešo prekonať viac kilometrov.
„Doprava v meste, ktorú riadia policajti, je preťažená. Komplikuje ju uzávera viacerých ulíc priliehajúcich k staniciam metra. Ešte šťastie, že taxikári vozia ľudí zadarmo. Podľa mojich informácií zastavili prevádzku aj na medzinárodnom letisku Pulkovo a s obmedzeniami fungujú aj prímestské vlaky,“ informovala pár hodín po útoku novinárka z denníka Sanktpeterburské vedomosti. „Odrazu sa zablyslo a všetko pohltila tma. Súprava prudko zabrzdila,“ opisuje krušné chvíle útoku pre noviny Komsomolskaja pravda jeden z cestujúcich Podľa neho ostalo na zemi ležať desať až štyridsať ľudí. Explodoval prvý vagón. Podľa neho pravdepodobne so zámerom, aby ostatné vagóny doň narazili.
„Opustiť miesto mi pomohli hasiči. Niektorí z nich vliekli na chrbte alebo vyťahovali naraz aj troch ľudí. Obete mali spálenú tvár a obhorené vlasy. Pochádzam z Donecka a práve preto som spoznal zápach trotilu,“ vraví svedok tragédie. Marína, ktorá prežila útok a vychádzala práve z vedľajšieho nástupiska, hovorila o skrvavených a roztrhaných kúskoch tiel.
„Obyčajne cestujem inkriminovaným miestom kvôli povinnostiam okolo 15. hodiny. Zvyčajne prestupujem z červenej na modrú líniu na stanici Námestie povstania. Odrazu však vyhlásili, že stanica je uzatvorená. Musela som preto cestovať do stanice Technologický inštitút,“ spomína cestujúca Alena. „Keď som však vyšla z vagóna, bolo všetko zadymené, ľudia pobehovali a všetci kričali. Vyzývali nás, aby sme pomáhali dostať ranených z metra na ulicu. Niektorí ležali zaliati krvou, iní snímali tragédiu na mobilné telefóny. Ja som sa vrátila do vagóna a pokračovala som v ceste,“ dodáva svedkyňa.
Najprv sa v médiách objavili správy od svedkov, že k výbuchom došlo v dvoch staniciach metra, neskôr sa objavilo spresnenie, že výbuch nastraženej bomby nastal vo vagóne metra, ktorý explodoval medzi stanicami Těchnologičeskij inštitút a Sennaja ploščaď v centre mesta.
Ranených z priestoru nešťastia odvážali vrtuľníkmi. Bezpečnostné zložky ukončili evakuáciu miesta výbuchu. Úrady po útoku uzavreli letisko Pulkovo, celé metro a v meste vyhlásili výnimočný stav. Vedenie moskovského metra tiež prijalo prísnejšie bezpečnostné opatrenia.
Vyšetrovatelia ocenili duchaprítomnosť vodiča vlakovej súpravy. Po explózii medzi dvoma stanicami v súlade s predpismi pokračoval v jazde do najbližšej stanice, čo umožnilo okamžite začať evakuáciu cestujúcich a prevoz zranených, informovala agentúra Interfax s odvolaním sa na SKRF.
Hovorca ruskej generálnej prokuratúry udalosť priamo označil za teroristický útok. Prezident Vladimir Putin uviedol ako jednu z možných príčin incidentu terorizmus. Rusko sa stalo v minulých rokoch terčom niekoľkých krvavých útokov, ktorých páchateľmi boli extrémisti zo severného Kaukazu. Útokmi na civilné ciele hrozili aj bojovníci tzv. Islamského štátu v súvislosti so zásahmi ruskej armády v Sýrii.
Putin nevylúčil, že útočil terorista
Šéf Kremľa sa v čase výbuchu zdržiava práve v Petrohrade, kde rokoval s bieloruským prezidentom Alexandrom Lukašenkom. Vyšetrovatelia podľa Putina v najbližšej dobe okolnosti výbuchu zisťujú. „Príčiny nie sú známe, je skoro o nich hovoriť. Vždy sa prirodzene posudzujú rôzne varianty – komunálne a kriminálne, najmä prejavy terorizmu. Vyšetrovanie dá v najbližšej dobe odpovede na otázku, čo sa stalo,“ citovala prezidenta agentúra TASS.
Putin povedal, že od vedenia ruských tajných služieb už dostal hlásenie a s riaditeľom kontrarozviedky FSB Alexandrom Bortnikovom o výbuchu osobne hovoril. „Mestský úrad a podľa potreby aj federálne orgány podniknú všetky opatrenia na pomoc zraneným a na podporu rodín usmrtených,“ uviedol prezident.
Teroristické útoky v Rusku za posledných desať rokov
6. novembra 2008 – Explózia minibusu vo Vladikavkaze, metropole Severného Osetska na juhu Ruska, si vyžiadala 12 mŕtvych a 41 zranených.
17. augusta 2009 – Pri útoku dvoch samovražedných atentátnikov na policajnej stanici zahynulo v metropole juhoruského Ingušska Nazrani 25 ľudí a 164 bolo zranených.
27. novembra 2009 – Teroristický útok na Nevský expres na trati medzi Moskvou a Petrohradom si vyžiadal 28 obetí a vyše 90 zranených; vlak sa po explózii nálože vykoľajil v lese asi 25 kilometrov od zastávky Bologoje.
29. marca 2010 – Samovražedné atentátničky odpálili tri kilogramy trhaviny v moskovskom metre; výbuchy usmrtili 40 ľudí a takmer 100 osôb bolo zranených. K atentátu sa prihlásil vodca severokaukazských povstalcov Doku Umarov.
9. septembra 2010 – Samovražedný atentátnik vo Vladikavkaze pri vjazde na trhovisko zabil 17 ľudí a vyše 160 osôb zranil.
24. januára 2011 – Samovražedný útočník odpálil nálož na moskovskom letisku Domodedovo: 35 ľudí zahynulo na mieste, vyše 70 zranených previezli do nemocníc; neskôr počet obetí vzrástol na 37.
3. mája 2012 – Dva samovražedné atentáty v Machačkale, správnom stredisku autonómneho Dagestanu, si vyžiadali najmenej 14 obetí a na 100 zranených. Prvý útočník sa odpálil, keď policajti kontrolovali dokumenty vodiča jedného z automobilov, druhý, keď na miesto prišli záchranári.
29. decembra 2013 – Pri samovražednom atentáte na železničnej stanici vo Volgograde na juhu Ruska zomrelo 18 ľudí a vyše 40 osôb bolo zranených. Deň nato zabil v trolejbuse vo Volgograde samovražedný atentátnik 16 ľudí a 40 osôb zranil.
3. apríla 2017 – Najmenej jedenásť mŕtvych si vyžiadala explózia v petrohradskom metre, ktorú spôsobil výbuch podomácky vyrobenej nálože.
Slováci sú v bezpečí
Ministerstvo zahraničných vecí zatiaľ nevie o žiadnom zranenom občanovi Slovenskej republiky pri výbuchu v ruskom Petrohrade. „Sme v kontakte s naším Generálnym konzulátom v Petrohrade. Zatiaľ nemajú od polície informácie, že by medzi zranenými alebo obeťami boli aj slovenskí občania,“ uviedol riaditeľ tlačového odboru Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Igor Skoček. Dodal, že situáciu naďalej podrobne sledujú.
Otázky a odpovede
Môže existovať vysvetlenie, prečo sa stal terčom atentátu práve Petrohrad?
V deň útoku mal šéf Kremľa v tomto meste naplánované stretnutie s bieloruským prezidentom Alexandrom Lukašenkom. Masaker mohol byť načasovaný na pracovný pobyt Vladimira Putina v Petrohrade. K tejto verzii sa podľa agentúry Interfax prikláňa člen hornej komory ruského parlamentu Sergej Ozerov. Časovo nastal výbuch pred začiatkom rokovania prezidentov. Putin sa ešte predtým zúčastnil na jednom petrohradskom diskusnom fóre. „K explózii došlo 15 minút pred zakončením prejavu hlavy štátu,“ napísal server Newsru.
Vie sa už niečo o páchateľoch?
Vyzerá to tak, že na mieste činu bol jeden útočník. Zatiaľ nie je známe, či mal komplicov – či nálož vyrobil sám, alebo mu ju niekto zostrojil, respektíve nejako pomohol s výrobou. Nevie sa, či k stanici prišiel sám, alebo ho niekto známy priviezol v aute. Stanica RBK informovala s odvolaním sa na očitého svedka, že atentát spáchal jeden muž.
„Na trati medzi dvoma stanicami došlo k výbuchu. Chlapík položil tašku, otvoril dvere a prešiel do druhého vozňa,“ znela esemeska, ktorú Petrohradčanovi Arslanovi Kurbanovovi poslal z metra jeho spolupracovník.
Portál Vesti v pondelok večer uviedol, že páchateľa zachytili bezpečnostné kamery. Nedá sa však vylúčiť, že v podzemnej dráhe sa mohol pohybovať ešte ďalší terorista – otáznik visí nad tým, kto zanechal v metre jednu bombu, ktorá nevybuchla. Kriminalisti ju objavili na stanici Námestie povstania. Bol to muž, ktorého svedok videl klásť spomenutú tašku, alebo niekto iný? Odpoveď je nateraz úplne neznáma.
Ako je možné, že pôvodne sa objavili informácie o dvoch explóziách?
Prvé agentúrne správy uvádzali, že výbuchy zaduneli na staniciach Senné námestie a Technologický inštitút. Vyšetrovatelia potom oznámili, že bola jedna explózia. „Zaznamenali sme jeden výbuch. Apelujem na médiá, aby nešírili dohady. Vnáša sa tým nervozita medzi občanov,“ vyhlásil podľa agentúry RIA Novosti riaditeľ informačného strediska Národného protiteroristického výboru Andrej Pržezdomskij.
Mylný dojem o dvoch explóziách vznikol zrejme z toho, že cestujúci počuli výbuch na oboch staniciach. Masaker sa stal na trati, keď bola súprava metra v tuneli. Stanici Echo Moskvy opísal situáciu pasažier, ktorý sa predstavil ako Sergej: „Pred explóziou som prestupoval. Predchádzajúci spoj som nestihol. Ďalší prišiel s poškodeným vozňom.“
Aká mohutná bola explózia?
Výbuch dosiahol silu 100 gramov trinitrotoluénu (TNT). Podľa televízie Rossija 24 to odhaduje Sergej Gončarov, ktorý je predsedom Medzinárodnej asociácie veteránov boja proti terorizmu Alfa. Nebola to síce veľká sila, ale v uzavretom priestore, kde sa nachádzalo vedľa seba veľa ľudí, mala zničujúci účinok. „Výbušninou mohla byť plastická trhavina,“ dodal Gončarov. Bomba pravdepodobne obsahovala aj ostré kovové časti, aby zabila čo najviac ľudí, respektíve ich ťažko zranila.
Aký by mohol byť motív teroristického útoku?
Expert Dmitrij Jefimov, ktorého citovala RIA Novosti, sa nazdáva, že stopa povedie k teroristickej organizácii Islamský štát. „Veľa sme vykonali proti teroristom v Sýrii aj na našom území. Myslím si, že hlavná verzia bude spojená s činnosťou tohto teroristického zoskupenia.“ Špekulovať by sa dalo aj o domácom motíve – môže ísť o brutálneho odporcu Putinovej vnútornej politiky?
Čo znamená atentát pre samotný Petrohrad?
Horor v metre môže vystrašiť cudzincov, ktorí plánujú návštevu mesta, o ktorom sa hovorí, že je v Rusku najúchvatnejšie (ešte krajšie ako Moskva). Turizmus má veľký význam pre Petrohrad. Príjmy z cestovného ruchu prinášajú ročne do mestskej kasy približne až 3,5 miliardy eur.
(čap)
