TTIP dostane zelenú, ak bude v prospech Američanov

Roky vyjednávaná kontroverzná obchodná dohoda medzi USA a Európskou úniou dostala po zvolení nového amerického prezidenta Donalda Trumpa stopku.

27.04.2017 07:00
TTIP Foto:
Milióny nespokojných Európanov v posledných rokoch protestovali proti TTIP.
debata (37)

Po niekoľkých mesiacoch úradovania však začína meniť názor. Transatlantické obchodné a investičné partnerstvo (TTIP) chce Trump najnovšie uprednostniť pred vyjednávaním bilaterálnej dohody s Veľkou Britániou, ktorá sa má zhruba o dva roky odčleniť od zvyšku únie. Trump má však zásadnú podmienku. K TTIP pristúpi, len ak z toho budú mať väčšie výhody USA.

USA čiastočne odhalili svoje požiadavky už minulý rok. „Napríklad požadujú nové regulatórne orgány, ktoré by posudzovali medzinárodný obchod z hľadiska dosahu na zisky firiem. Pod touto požiadavkou si môžeme predstaviť čokoľvek, ale takéto orgány majú za úlohu obmedziť alebo povoliť tok určitých výrobkov a služieb. Ich fungovanie nie je veľmi transparentné, pritom ich dosah na medzinárodné trhy je obrovský. Sú prakticky skrytou formou ciel a taríf. Spojené štáty americké majú veľký záujem na tom, aby európske automobilky neexportovali do USA autá. TTIP podmieňujú tým, že v prípade zvýšeného exportu áut do USA zvýšia Spojené štáty vývoz poľnohospodárskych komodít z USA do EÚ,“ skonštatoval ekonóm spoločnosti Finlord Boris Tomčiak.

Európska únia je najväčším americkým obchodným partnerom. Hodnota vlaňajšieho amerického vývozu dosahovala 270 miliárd dolárov, z EÚ americké firmy vlani doviezli tovar za 417 miliárd. Export z USA do Británie v rovnakom období dosahoval hodnotu 55 miliárd dolárov, dovoz 54 miliárd.

Stále je veľa otáznikov

Od dohôd o voľnom obchode sa pritom očakáva, že sa za istých podmienok čiastočne alebo úplne zrušia clá aj kvóty na dovoz. Obavy z dohody prevládajú najmä na európskej strane. Protestné hlasy hovoria o príleve geneticky modifikovaných potravín z USA do Európy. Hrozí zníženie štandardov bezpečnosti potravín a ochrany životného prostredia. „Geneticky modifikované potraviny by Spojené štáty chceli naďalej exportovať do Európy, a vo väčšom množstve. Zo zdravotného hľadiska nie sú GMO až také rizikové. Mnoho iných výrobkov, ktoré každý deň bežne používame, má na ľudské telo závažnejšie účinky. EÚ odmieta GMO predovšetkým preto, že pri zvýšenom importe potravín z USA by sa lokálni poľnohospodári dostali do veľkej nevýhody,“ tvrdí Tomčiak.

Podľa odborníkov však po schválení dohody TTIP rastie hrozba, že Európa podlieza latku prísnych predpisov a na pultoch predajní sa objaví ešte viac hydiny čistenej chlórom alebo mäsa zvierat kŕmených rastovými hormónmi. Napríklad pri chove kráv používajú americkí chovatelia rastový hormón rBHG, ktorý má rakovinotvorné účinky. Ide v tomto prípade o možné zvýšenie výskytu rakoviny prostaty, hrubého čreva či prsníkov. USA sú jedinou krajinou na svete, v ktorej je povolená injekčná aplikácia tohto hormónu dojniciam. Dôvod je čisto ekonomický – zvýšenie produkcie mlieka o zhruba 10 až 15 percent. Podľa odhadov až 70 percent amerických potravín obsahuje GMO (geneticky modifikované organizmy). Spotrebitelia pritom o tom nemusia vedieť, keďže označovanie potravín v USA povinné nie je. Rozdielne je aj povolené množstvo pesticídov, ktoré je v USA vyššie.

Európska komisia, ktorá vyjednáva s americkou stranou, opakovane potvrdila, že v TTIP nebudú štandardy bezpečnosti potravín predmetom kompromisu. Do budúcnosti by to mohlo vyzerať tak, že by sa do Európy mohli dodávať produkty, ktoré spĺňajú európske štandardy. Americkí producenti by tak nastúpili na tzv. duálny systém, v ktorom by pri chove zvierat či pestovaní plodín určených pre európsky trh nepoužívali rastové hormóny. Dodávať by mali aj označené potraviny. Nad EÚ visí v súvislosti s TTIP aj hrozba oslabenia právomoci regulátorov. Tí európski uplatňujú princíp predbežnej opatrnosti. Produkt dodajú na trh, len ak sa preukáže, že nie je zdraviu škodlivý. V USA však platí, že pokiaľ sa nepreukáže, že je produkt zdraviu škodlivý, smie sa predávať.

„TTIP má potenciál zvýšiť ekonomický rast oboch ekonomík, jednak americkej, jednak európskej. EÚ si má ročne polepšiť o 119 miliárd eur, čo predstavuje v priemere o 545 eur viac pre jednu európsku domácnosť. Americká ekonomika by si mala polepšiť o 95 miliárd eur ročne, čo je 655 eur pre americkú domácnosť,“ tvrdí na druhej strane Európska komisia.

Tlak na Merkelovú

Dohodu TTIP tvrdo presadzuje nemecká kancelárka Angela Merkelová, ktorá ju chcela uzavrieť už koncom minulého roka. Nemecký profesor na katedre medzinárodných vzťahov na Durhamskej univerzite vo Veľkej Británii, Christian Schweiger pre Pravdu vysvetlil, že v budúcom roku bude Angela Merkelová s najväčšou pravdepodobnosťou čeliť nevôli svojich koaličných partnerov. Stane sa tak po tohtoročných jesenných parlamentných voľbách v Nemecku, keď bude Merkelová zrejme musieť vytvoriť koalíciu so Sociálnymi demokratmi, ale aj so Stranou zelených. Táto strana je zásadne proti TTIP. „Ak Merkelová prehrá v jesenných voľbách a vládu, ľavicovo orientovanú, zostavia Sociálni demokrati a Strana zelených, TTIP je definitívne mŕtva dohoda,“ doplnil Schweiger.

Sama Merkelová sa v posledných týždňoch snažila presvedčiť aj Trumpa, aby zmenil na TTIP názor. Merkelová nedávno v súkromnom rozhovore Trumpa presvedčila, že vyjednanie obchodnej dohody USA s EÚ bude jednoduchšie, ako Biely dom predpokladal.

Trumpova vláda tak dospela k názoru, že obchodná dohoda s EÚ, ktorý by bola založená na bezcolnej výmene tovarov a služieb, je pre americké záujmy dôležitejšia ako bilaterálna zmluva s Veľkou Britániou, ktorá úniu opúšťa. Trump sa pri marcovej návšteve Merkelovej svojej nemeckej partnerky „desaťkrát pýtal, či je možné dojednať obchodnú dohodu USA s Nemeckom. Zakaždým odpovedala, že jediným partnerom môže byť EÚ", napísal denník The Times s odvolaním sa na nemeckých politikov. „Keď sa spýtal jedenásty raz, konečne mu to došlo,“ dodal denník.

Dohoda TTIP medzi USA a Európskou úniou

  • TTIP má čiastočne alebo úplne zrušiť clá aj kvóty na dovoz jednak pre americkú, jednak európsku stranu.
  • EÚ si má ročne polepšiť o 119 miliárd eur, čo predstavuje v priemere o 545 eur viac pre jednu európsku domácnosť.
  • Americká ekonomika by si mala polepšiť o 95 miliárd eur ročne, čo je 655 eur pre americkú domácnosť.
  • TTIP by otvorila nové obchodné príležitosti aj pre slovenských podnikateľov.

Dohoda medzi USA a EÚ je netransparentná, vyjednávania doteraz prebiehali do značnej miery za zatvorenými dverami.

  • Existujú obavy z prílevu geneticky modifikovaných potravín z USA do Európy.
  • Hrozí zníženie štandardov bezpečnosti potravín a ochrany životného prostredia.
  • Obavy o pracovné miesta, keďže liberalizácia obchodu prináša novú konkurenciu, s ktorou by mohli mať niektoré podniky alebo sektory problém vyrovnať sa.
  • Nový systém urovnávania sporov medzi štátom a investorom – zahraničný investor môže žalovať vládu za škody, ktoré mu spôsobili jej kroky. Tento systém urovnávania sporov zvýhodňuje zahraničných investorov pred domácimi podnikateľmi.
  • Hrozba oslabenia právomoci regulátorov. Tí európski uplatňujú princíp predbežnej opatrnosti. Produkt dodajú na trh, len ak sa preukáže, že nie je zdraviu škodlivý. V USA však platí, že pokiaľ sa nepreukáže, že je produkt zdraviu škodlivý, smie sa predávať.

© Autorské práva vyhradené

37 debata chyba
Viac na túto tému: #USA #TTIP