Zlom, ktorý by dal definitívnu bodku za šiesty rok trvajúcou vojnou v Donbase, ktorá si už vyžiadala vyše 13-tisíc obetí, parížsky summit nepriniesol. Ani sa to od neho neočakávalo. Úspechom bolo už to, že sa normandská štvorka, pomenovaná podľa jej prvého summitu, ktorý sa uskutočnil v Normandii v júni 2014, krátko po ruskej anexii Krymu a vypuknutí bojov v Donbase, po vyše trojročnej pauze vôbec zišla. Aj preto sa pri hodnotení výsledkov účastníci pri klasickej dileme, či je pohár poloprázdny, či do polovice plný, priklonili k optimistickejšiemu pohľadu.
"Či je nejaké oteplenie? Myslím si, že áno. Stretli sme sa v normandskom formáte, posúdili veľmi dôležitý široký okruh otázok a v mnohých z nich sme dosiahli pokrok. To nás oprávňuje konštatovať, že proces sa vyvíja správnym smerom,“ citoval Putina spravodajský portál Rfi.fr.
V podobnom duchu hovoril aj ukrajinský prezident, ktorý na záverečnej tlačovej konferencii sedel za jedným stolom so šéfom Kremľa, čo sa na predchádzajúcich piatich summitoch normandskej štvorky nikdy nestalo.
Obdobie stagnácie prekonané
Na otázku, či vyhral on, alebo Putin, Zelenskyj podľa agentúry Reuters odpovedal: "Neviem, kto koho porazil. Myslím si, že keďže sme len začali dialóg, bolo by vhodné vyjadriť sa diplomaticky. Povedzme, že pre tento raz je to remíza.“ Spokojní boli aj francúzsky prezident a nemecká kancelárka. "Obdobie stagnácie je prekonané,“ citovala Merkelovú Deutsche Welle.
V záverečnom komuniké účastníci rozdelili dohodnuté úlohy do dvoch skupín. V prvej sú neodkladné opatrenia na najbližšie obdobie. Patrí sem výmena zajatcov podľa zásady "všetkých za všetkých“.
Do konca roka sa tak má dostať domov aj tých viac ako sto osôb, ktoré neboli zahrnuté do septembrovej výmeny zadržiavaných, keď si obe strany odovzdali po 35 zajatcov. Do Nového roku sa má často porušované prímerie (v čase summitu ukrajinská armáda prišla v Donbase o ďalších troch vojakov) premeniť na stabilný pokoj zbraní, pričom sa posilnia právomoci pozorovateľov OBSE.
Prinesie Berlín ďalší posun?
Do marca 2020 sa majú odsunúť jednotky a vojenská technika znepriatelených strán v troch ďalších úsekoch vyše 400 kilometrov dlhej styčnej línie (v troch sektoroch sa už stiahli v rámci prípravy parížskeho summitu). Na základe aktualizovaného plánu sa bude pokračovať aj v odmínovaní ďalších území.
Druhá skupina sa dotýka politických opatrení, ktoré sa zaviazala uskutočniť ukrajinská strana, pravda, nie všetky majú záväzné termíny. Kyjev má prijať nový zákon o osobitnom statuse separatistami ovládaných území v Doneckej a Luhanskej oblasti a tiež legislatívne zakotviť takzvaný Steinmeierov plán, ktorý určuje postupnosť krokov pre voľby v Donbase a nadobudnutie platnosti jeho nového osobitného statusu.
Veľa otázok zostalo aj po parížskom summite otvorených. Nie je napríklad známy termín volieb v Donbase a ani to, kedy prevezme Ukrajina kontrolu nad svojou hranicou s Ruskom. Príležitosť postúpiť o krok ďalej by mal ponúknuť nasledujúci summit, ktorý sa má do štyroch mesiacov konať v Berlíne.
Agentúrna správa bola vymenená za autorský článok denníka Pravda.