Lídri NATO sú podľa svojich slov „znepokojení“ aj posilňovaním vojenskej spolupráce Číny s Ruskom, netransparentnosťou a šírením dezinformácií zo strany čínskej vlády.
Nevylúčili však možnosť „konštruktívneho dialógu“ s Pekingom, a to najmä v oblastiach spoločných záujmov, medzi ktoré patrí boj proti klimatickej zmene.
V záverečnom vyhlásení summitu sa lídri NATO zameriavajú aj na hrozby zo strany Ruska, ktoré kritizovali za posilňovanie vojenských kapacít vrátane jadrových arzenálov, ako aj za rôzne provokatívne kroky, hybridné aktivity, rozsiahle dezinformačné a hackerské kampane a zasahovanie do volieb v členských krajinách Aliancie.
Tieto kroky Moskvy podľa vyhlásenia „čoraz viac ohrozujú bezpečnosť euroatlantického priestoru a prispievajú k nestabilite v okolí hraníc NATO“. K normalizácii vzťahov medzi Kremľom a NATO bude možné pristúpiť až potom, ak Rusko začne opäť konať „v súlade s medzinárodným právom a svojimi medzinárodnými záväzkami,“ uvádza sa v dokumente, z ktorého citovala agentúra AFP.
Lídri tiež prisľúbili podporu vláde a obyvateľom Afganistanu v snahe udržať v krajine mier aj po stiahnutí vojakov NATO a USA, ktoré by malo byť dokončené do 11. septembra.
Aliancia však naďalej plánuje poskytovať finančnú podporu a výcvik pre afganské bezpečnostné sily. Bude tiež naďalej financovať chod medzinárodného letiska v afganskom hlavnom meste Kábul, ktoré využíva mnoho diplomatov a humanitárnych pracovníkov, ale aj afganských občanov.
Lídri tiež zopakovali, že aj útoky v kyberpriestore by mohli viesť k aktivovaniu článku 5 Severoatlantickej zmluvy, na základe ktorého sa útok na jedného zo spojencov pokladá za útok na všetkých. Po prvý raz však deklarovali, že k aktivovaniu tohto článku by mohol viesť aj útok na vesmírnu infraštruktúru, akou sú napríklad družice.
„Považujeme útoky do vesmíru, z vesmíru alebo v rámci vesmíru za jasnú výzvu pre bezpečnosť Aliancie,“ píše sa v záverečnom komuniké. Lídri NATO tiež dodali, že následky takéhoto útoku by pre medzinárodné spoločenstvo mohli byť rovnako nebezpečné ako následky vojenského útoku. Prípadné aktivovanie článku 5 by v každom jednotlivom prípade posúdila Severoatlantická rada ako riadiaci orgán NATO.
Nové výzvy zo strany Ruska a Číny
Americký prezident Joe Biden v pondelok upozornil, že NATO sa musí prispôsobiť novým výzvam zo strany Číny a Ruska. „Máme tu Rusko, ktoré nekoná spôsobom, ktorý by bolo v súlade s tým, v čo sme dúfali, a podobne aj Čína,“ povedal Biden počas stretnutia s generálnym tajomníkom NATO Jensom Stoltenbergom. Prezident dodal, že NATO je „kriticky dôležité pre záujmy Spojených štátov“ a aj ostatných členov.
Šéf Bieleho domu takisto pripomenul čl. 5 Severoatlantickej zmluvy, ktorý členov zaväzuje k vzájomnej obrane. Tento článok označil za „posvätnú povinnosť“.
Stoltenberg v pondelok pred začiatkom summitu Aliancie upozornil na zhoršenie vzťahov s Ruskom a rastúci vplyv Číny. „Naše vzťahy s Ruskom sú na najnižšom bode od konca studenej vojny,“ povedal.
Takisto pripomenul, že lídri NATO sa na summite majú dohodnúť na iniciatíve NATO 2030, ktorej cieľom je posilniť spoločnú obranu, odolnosť a technologický pokrok Aliancie a „po prvý raz v dejinách NATO“ pristúpiť ku klíme a bezpečnosti ako k dôležitej úlohe.
Silné NATO
Biden tiež potvrdil, že Spojené štáty podporujú silnú Severoatlantickú alianciu. Uviedol to počas stretnutia s generálnym tajomníkom NATO. Schôdzka prebehla pred začiatkom bruselského summitu 30-člennej Aliancie.
„Silné NATO je pre Ameriku nevyhnutné… Máme tu nové výzvy. Máme Rusko, ktoré nekoná spôsobom, v ktorý sme dúfali… To isté platí aj pre Čínu,“ uviedol Biden.
Šéf Bieleho domu zároveň zopakoval svoje vyjadrenie z nedeľňajšieho summitu G7, že záväzok vzájomnej obrany spojencov z NATO považuje za „svätú povinnosť“. „Chcem, aby celá Európa vedela, že pre USA to platí,“ zdôraznil.
Biden tiež ocenil, že tohto roku 10 členských krajín NATO splní svoje záväzky o dvojpercentných rozpočtových výdavkoch na obranu a ďalšie krajiny smerujú k naplneniu tohto cieľa.