Rodáčka zo Senegalu si dlhé roky obliekala francúzsky národný dres. Medzi jej najväčšie basketbalové úspechy patrili zlato z európskeho šampionátu a striebro z olympijských hier. V novembri 2021 sa dočkala peknej pocty: organizačný výbor hier ju vybral za veľvyslankyňu olympiády, ktorá sa začne na konci júla tohto roku. Túto čestnú funkciu získali štyria niekdajší francúzski reprezentanti. Gomisová vtedy zdôraznila, že svoje poslanie vníma v súlade s jej predstavou športového humanizmu. Úlohou štyroch ambasádorov bolo propagovať olympiádu a zdravý pohyb na všetkých územiach Francúzska, čiže aj na teritóriách, ktoré krajine galského kohúta patria v zámorských oblastiach.
O tom, ako blízko má 40-ročná bývalá basketbalistka reálne blízko k humanizmu, sa dozvedeli užívatelia internetu už druhýkrát. „Irán má právo brániť sa," napísala stručne na sociálnej sieti X a pridala vlajku tejto islamskej republiky, ktorá v noci zo soboty na nedeľu nasadila proti Izraelu stovky dronov a rakiet.
Prvý raz sa smutne ideologicky zviditeľnila po masakre civilistov, ktorú 7. októbra minulého roku spáchali palestínski teroristi v židovskom štáte. Dva dni po útokoch zverejnila na sociálnej sieti Instagram fotografiu s mapou Francúzska, ktorú postupne prekrýva izraelská vlajka. „Čo by ste spravili v tejto situácii?" pridala rečnícku otázku. Odkazovala pritom na dva historické dátumy. Na rok 1947, keď OSN odporúčala rozdeliť Palestínu nachádzajúcu sa pod britským mandátom na dva štáty (na židovský a arabský), a na rok 1967, keď Izrael zvíťazil v šesťdňovej vojne (arabská koalícia štátov zložená z Egyptu, Sýrie a Jordánska stratila dôležité územia, medzi ktorými boli aj Golanské výšiny a Gaza).
Organizačný výbor po tomto statuse Gomisovej na Instagrame takpovediac nečakal na jej prípadný druhý faul, ale dôrazne konal. Jeho členovia si ju predvolali. Povedala im, že oľutovala, čo previedla na sociálnej sieti, pričom ubezpečila, že nie je antisemitka. Napriek tomu sa s čestnou funkciou olympijskej veľvyslankyne rozlúčila. Pochopiteľne, že týmto statusom vyvolala aj pobúrenie vo francúzskej židovskej náboženskej obci. Jej počínanie na internete označila za urážku humanizmu a olympijských hodnôt. Gomisová sa vlani v decembri vrátila k afére v rozhovore pre športový časopis L'Équipe. Obvinenia z antisemitizmu na svoju adresu označila za hon na čarodejnice.
Vyjadrila sa potom aj na sociálnej sieti. Zopakovala, že nemá nič spoločné s nenávisťou voči Židom, pretože by to bolo v protiklade s hodnotami, ktoré vyznáva. Zároveň sa ospravedlnila, ak niektorých ľudí naozaj citovo zranila. Po jej schvaľovaní iránskej smršti dronov a rakiet proti Izraelu je otázne, či to skutočne myslela úprimne…