Raísí poznamenal, že odveta Iránu bola vynútená a mala obmedzený charakter. Zároveň zdôraznil, že Teherán nemá záujem o ďalšiu eskaláciu napätia.
Čítajte viac Izrael verzus Irán: ako môže vyzerať odveta? + graf
Prezidenti Ruska a Iránu podľa vyhlásenia „podrobne diskutovali o zhoršenej situácii na Blízkom východe po izraelskom nálete na iránsku diplomatickú misiu v Damasku a o odvetných opatreniach Iránu“. Zhodli sa na tom, že hlavnou príčinou súčasného diania v tomto regióne je nevyriešený palestínsko-izraelský konflikt.
„V tomto smere sa potvrdili principiálne postoje Ruska a Iránu v prospech okamžitého prímeria v Pásme Gazy, zlepšenia ťažkej humanitárnej situácie a vytvorenia podmienok pre politické a diplomatické vyriešenie krízy,“ konštatoval Kremeľ.
Čítajte viac Veľká vojna na Blízkom východe? USA možno budú musieť viac krotiť Izrael ako Irán, myslí si expert
Obe hlavy štátov okrem toho podporili ďalší rozvoj bilaterálnej spolupráce v rôznych oblastiach vrátane realizácie vzájomne výhodných infraštruktúrnych projektov.
Kremeľ poznamenal, že rozhovor sa uskutočnil na podnet iránskej strany.
Teherán v noci na nedeľu vôbec prvýkrát priamo zaútočil na Izrael dronmi a raketami. Izraelu sa však aj vďaka podpore spojencov vrátane USA, Spojeného kráľovstva, Jordánska či Francúzska podarilo zostreliť väčšinu z nich.
Irán varoval Izrael aj pred „najmenšou“ odvetou za nedávny útok
Iránsky prezident Raísí varoval Izrael, že ak podnikne „čo i len najmenší krok“ ako odvetu za víkendový iránsky raketový a dronový útok, odpoveď z Iránu bude preň „bolestivá“.
Vôbec prvý priamy útok Iránu na Izrael, ktorý sa odohral v noci na nedeľu, bol reakciou na nálet na iránsky konzulát v sýrskej metropole Damask z 1. apríla, ktorý mnohí pripisujú Izraelu – i keď ten sa k nemu neprihlásil, ale ani to nepoprel. Nálet zrovnal so zemou päťposchodovú budovu konzulátu pri iránskom veľvyslanectve a zahynulo pri ňom sedem členov iránskych elitných Revolučných gárd vrátane dvoch generálov.
„Rozhodne vyhlasujeme, že čo i len najmenšia akcia proti záujmom Iránu sa určite stretne s tvrdou, rozsiahlou a bolestivou reakciou,“ povedal Raísí v telefonickom rozhovore v noci na utorok s katarským emirom Tamímom bin Hamadom Ál Sáním.
Iránsky prezident zopakoval, že Teherán konal v sebaobrane, a kritizoval podporu niektorých západných vlád Izraelu.
Hlavný veliteľ izraelskej armády Herci Halevi v pondelok prisľúbil odvetu za tento bezprecedentný útok, a to napriek výzvam svetových lídrov na deeskaláciu pre obavy z rozšírenia konfliktu do regiónu.
Izraelská armáda uviedla, že veľká väčšina iránskych dronov a rakiet bola zostrelená – s pomocou Spojených štátov a ďalších spojencov – a útok spôsobil len minimálne škody.
Šéf izraelskej diplomacie: Začala sa aj politická ofenzíva proti Iránu
Izrael spustil po víkendovom iránskom útoku aj „politickú ofenzívu“ proti islamskej republike. Uviedol to v utorok izraelský minister zahraničných vecí Jisrael Kac.
„Zaslal som dnes ráno listy 32 štátom a hovoril som s desiatkami ministrov zahraničných vecí a vedúcich predstaviteľov vo svete,“ napísal Kac na sociálnej sieti.
Šéf izraelskej diplomacie zároveň vyzval na uvalenie sankcií proti iránskemu raketovému programu a na vyhlásenie Revolučných gárd islamskej republiky za teroristickú organizáciu. To je podľa jeho slov cesta, ako Teherán zabrzdiť a oslabiť.
„Irán musí byť zastavený teraz, kým nebude neskoro,“ zdôraznil Kac.
Izraelská politická kampaň proti Iránu by podľa ministra mala sprevádzať vojenskú reakciu na útok, ktorý Teherán vykonal s vyše 300 raketami a dronmi. Izrael nechce nechať iránsky úder z noci na nedeľu bez odpovede, vyplýva aj z vyjadrení jeho vojenských predstaviteľov.