Prvý z niekoľkých výronov koronálnej hmoty (CME) – expulzií plazmy a magnetických polí zo Slnka – prišiel krátko po 18.00 h SELČ, uviedlo Centrum pre predpovede vesmírneho počasia Národného úradu pre oceány a atmosféru (NOAA) so sídlom vo Washingtone.
Jav bol neskôr aktualizovaný na „extrémnu“ geomagnetickú búrku – prvú od takzvanej „halloweenskej búrky“ v októbri 2003, ktorá spôsobila výpadky elektriny vo Švédsku a poškodila energetickú infraštruktúru v Juhoafrickej republike. Očakáva sa, že v nasledujúcich dňoch budú planétu sužovať ďalšie CME.
Úrady upozornili prevádzkovateľov družíc, letecké spoločnosti a energetickú sieť, aby prijali preventívne opatrenia pre prípadné poruchy spôsobené zmenami magnetického poľa Zeme.
Na rozdiel od slnečných erupcií, ktoré sa pohybujú rýchlosťou svetla a na Zem dorazia približne za osem minút, CME sa pohybujú miernejším tempom, pričom úrady odhadujú súčasný priemer na 800 kilometrov za sekundu.
Pochádzajú z obrovskej skupiny slnečných škvŕn, ktorá je 17-krát väčšia ako naša planéta. Slnko sa blíži k vrcholu svojho 11-ročného cyklu, ktorý prináša zvýšenú aktivitu.
Mathew Owens, profesor vesmírnej fyziky na univerzite v Readingu, pre AFP uviedol, že účinky búrky sa prejavia najmä v severných a južných zemepisných šírkach planéty, ale ich rozsah bude závisieť od konečnej sily búrky.
Kolísavé magnetické polia spojené s geomagnetickými búrkami vyvolávajú prúdy v dlhých vedeniach vrátane elektrických vedení, čo môže viesť k výpadkom elektrickej energie. Elektrizovať sa môžu aj dlhé potrubia, čo môže viesť k technickým problémom.
Najsilnejšia geomagnetická búrka v histórii, známa ako Carringtonova udalosť, sa vyskytla v septembri 1859 a bola pomenovaná po britskom astronómovi Richardovi Carringtonovi. Nadmerné prúdy na telegrafných vedeniach vtedy spôsobili technikom úrazy elektrickým prúdom a zapálili niekoľko telegrafných prístrojov.