Premiéra Petra Fialu ste obvinili, že úplne ničí vzťahy so Slovenskom, keď zrušil spoločné zasadnutia vlád. Nebola to však z jeho strany logická reakcia na výroky predsedu vlády Roberta Fica?
Nie, takto to v diplomacii nefunguje. Fiala sa správa ako malé dieťa. Chápem, že s Ficom nesúhlasí vo forme pomoci pre Ukrajinu, ale existuje aj veľa ďalších tém, o ktorých by spolu mohli, a hlavne mali hovoriť. Ak sa rozchádzajú v zásadných veciach, tak o to väčšmi by sa malo o nich rokovať. Ak budeme hovoriť len s tými, s ktorými máme na veci rovnaký pohľad, je to zlé. Niekoľko dní predtým sa navyše uskutočnilo zasadnutie Visegrádskej štvorky, kde sa spolu rozprávali a všetko si vydiskutovali. Zhodli sa, že ruský prezident Vladimir Putin je agresor, že treba pomáhať Ukrajine, ale nezhodovali sa na podobe pomoci. A o pár dní neskôr Fiala zruší rokovania vlád?
Rozhodol sa tak…
…veď to nedáva zmysel. Samozrejme, že ani to načasovanie zrušenia spoločného rokovania nebolo žiadnou náhodou, ale koordinovaným plánom oponentov Petra Pellegriniho pred prezidentskými voľbami na Slovensku. Pár dní po oznámení pricestoval do Prahy predseda opozičného Progresívneho Slovenska Michal Šimečka a urobil si turné po predstaviteľoch českej päťkoalície. Nebolo to správne od Fialu, ale zodpovedá to tej aktivistickej zahraničnej politike, ktorú naša vláda dlhodobo predvádza. Ak sú vzťahy narušené, tak ich to, samozrejme, ešte viac poškodí, navyše si myslím, že to bola snaha nepriamo zasiahnuť aj do slovenskej prezidentskej kampane. Po Šimečkovi niečo podobné potom spravila prezidentka Zuzana Čaputová.
Foto: SITA, Brano Bibel
Kritizovali ste aj Igora Matoviča za to, že podľa vás narušil česko-slovenské vzťahy. Čo vám na ňom prekážalo, keď vykonával funkciu premiéra?
Na ňom osobne nič, ale prekážalo mi, že zmenil prístup k Českej republike. Ja som ako premiér zažil niekoľko slovenských predsedov vlád a vždy bolo jasné, že vzťahy našich krajín sú prioritné a vysoko nadštandardné. Vlastne nepoznám iné dve krajiny vo svete, ktoré by si boli také blízke, mali spoločný štát sedem desaťročí. Spolupracovali sme a presadzovali sme spoločné záujmy oboch štátov v Európe. Matovič však tieto vzťahy ponížil na úroveň akejkoľvek inej krajiny. A bohužiaľ ani to spoločné rokovanie oboch vlád sa neuskutočnilo počas jeho vládnutia napriek tomu, že Slovensko ho malo usporiadať.
Čítajte viac Babiš valcuje českú politickú scénu. Dokázal by vládnuť bez koaličného partnera?
O budúcom prezidentovi Slovenska sa rozhodne medzi Petrom Pellegrinim a Ivanom Korčokom. Ktorý z nich by z vášho pohľadu znamenal väčší prínos pre česko-slovenské vzťahy?
Podľa mňa jednoznačne Pellegrini. Mal som s ním ako s premiérom možnosť spolupracovať nielen pri česko-slovenských rokovaniach, ale aj na medzinárodnej úrovni. Moje skúsenosti sú úplne pozitívne. Zvlášť oceňujem, že má úplne jasno v tom, že na prvom mieste sú pre neho slovenskí občania a záujmy Slovenska. Nie Bruselu, Ukrajiny ani iného štátu. Slovensko i Česká republika sú menšími krajinami, ale je nesmierne dôležité, aby si zachovali právo samy rozhodovať o svojom osude. Aby si nedali vziať možnosť hovoriť o budúcnosti svojho priemyslu alebo poľnohospodárstva, aby sa nebáli hájiť si vlastnú energetickú a potravinovú sebestačnosť. Aj preto je dôležité zachovať právo veta v EÚ. Pellegrini je človek, ktorého ľudia poznajú, dôverujú mu a vedia, čo od neho môžu očakávať. Ak dnes Slovensko niečo potrebuje, je to schopnosť hľadať kompromis, upokojovať národ a konať vždy v prvom rade v prospech ľudí.
Foto: TASR, Pavel Neubauer
Má ruská agresia proti Ukrajine normálne východisko? Po dvoch rokoch bojov totiž nechce ustúpiť ani Moskva, ani Kyjev a nijako to nevyzerá, že by sa ich postoje mohli čo i len trochu zmeniť.
Normálne východisko je vyhlásiť prímerie a zasadnúť k rokovaciemu stolu a rokovať o mieri. Ideálne riešenie by bolo, aby sa Rusko stiahlo späť na svoje územie, teda aby bol obnovený stav pred rokom 2014. Ako to ale nakoniec na Ukrajine dopadne, si naozaj netrúfam odhadovať. Podľa mňa sa toho do tohtoročného novembra, keď sa rozhodne o budúcom prezidentovi USA, bohužiaľ veľa nezmení.
Tí, čo nechcú dodávať zbrane Ukrajine, tvrdia, že cesta k mieru vedie bez jej vyzbrojovania, naopak, tí, čo jej želajú vojenský triumf, to považujú za nevyhnutné. Ku ktorej možnosti sa prikláňate?
Svetoví lídri zlyhali, keď dopustili, aby sa ruská agresia stala, a teraz zlyhávajú znova, pretože rezignovali na hľadanie diplomatického riešenia. Podpora Ukrajiny a snaha zabezpečiť mier sa vôbec nevylučujú. Ukrajine treba pomáhať, kým sa vojnu nepodarí ukončiť a znovu nastoliť mier.
Súhlasíte s obavou niektorých lídrov členských štátov EÚ a NATO, že Putin by sa nezastavil na Ukrajine, keby tam dosiahol, čo si zaumienil, a pokračoval by v ťažení ďalej západným smerom?
To si nemyslím. Veď ruská armáda za dva roky nebola našťastie schopná výrazne postúpiť na Ukrajine. A ak by si Putin trúfol na NATO, tak by sa musel úplne zblázniť – výdavky aliancie na zbrojenie sú skoro 12-krát vyššie ako tie ruské. Rusko nemá šancu poraziť NATO v konvenčnej vojne. Jediné, čo Putin môže urobiť, je svojimi jadrovými zbraňami výrazne poškodiť Európu, pokiaľ by sa dočista zbláznil. Ja sa domnievam, že cesta k mieru na Ukrajine nevedie vyvolaním tretej svetovej vojny, dosť možno jadrovej, s Ruskom. Niečo iné je ísť podľa článku 5 Washingtonskej zmluvy na pomoc napadnutému členskému štátu NATO, to som nikdy nespochybnil a nikdy nespochybním, ale niečo iné je aktívne chcieť ísť do boja s Ruskom v krajine, ktorá nie je súčasťou aliancie, a posielať tam potom bojovať našich vojakov, naše deti, čo je pre mňa absolútne neprijateľné.
Nálada voličov ukazuje, že hnutie ANO určite vyhrá budúcoročné voľby do Poslaneckej snemovne. Zjavne však môžete mať problém s vytvorením väčšinovej vlády. Viete si predstaviť spoluprácu s niektorou zo súčasných vládnucich strán? A hľadali by ste prípadne koaličný potenciál v strane Sloboda a priama demokracia (SPD), čo je však krajne pravicová strana?
Naším cieľom je vyhrať voľby takým spôsobom, že bez nás nebude možné zostaviť vládu. Vždy som hovoril, že politika je o ľuďoch a rovnako tak, že koalície sa uzatvárajú až po voľbách. Nebudem tu kádrovať strany, aj keď priznávam, že spolupráca s ľuďmi, ktorí by chceli Českú republiku obrať o suverenitu a urobiť z nás bruselskú guberniu, je pre mňa ťažko predstaviteľná. Pokiaľ ide o SPD, tak tam majú úplne iný program, chcú vystupovať z NATO aj z EÚ, a to je pre nás úplne neprijateľné.
Posledný prieskum agentúry Kantar favorizuje hnutie ANO až tak, že by mohlo vo voľbách získať 39 percent hlasov. Prečo by mali Česi uveriť vašim sľubom, že keby ste boli pri moci, pomohli by ste im lepšie ako Fialova vláda?
Ja tomu úplne neverím. Tie prieskumy sú rôzne a dosť sa líšia. Ale je pravda, že hnutie ANO má funkčnú tieňovú vládu, ktorá pravidelne zasadá, prichádza s vlastnými riešeniami a chodí aj za ľuďmi. Ľudia vidia, že tvrdo pracujeme aj v opozícii v Poslaneckej snemovni a sme pripravení zase vládnuť a zlepšovať životy občanom Českej republiky. A tiež vidia, že sme vo vláde mali výsledky.
Aké?
Keď sme v nej končili v roku 2021, napriek pandémii koronavírusu bola Česká republika šiesta najmenej zadlžená krajina v EÚ, v hrubom domácom produkte na hlavu sme dosiahli 94 percent európskeho priemeru a predbehli sme Taliansko, Španielsko a Portugalsko. Boli sme šiestou najbezpečnejšou krajinou na svete. Zvyšovali sme platy a dôchodky, znižovali dane a masívne sme stavali – od ciest, diaľnic a železníc cez nemocnice a školy až po kultúrne pamiatky. Za Fialovej vlády sa Česko zhoršilo vo všetkých ukazovateľoch – najvyšší prepad životnej úrovne, rekordná inflácia a drahota, pokles reálnych dôchodkov a miezd, zvyšovanie daní, výrazne klesla aj pôrodnosť, čo je znakom, že sa ľuďom nedarí dobre. Fialova vláda totiž nikdy nemala a nikdy mať nebude ako prioritu české záujmy. Tú zaujíma hlavne Ukrajina.
Má ešte zoskupenie Visegrádskej štvorky perspektívu? O Poľsku sa hovorí, že sa viac orientuje na Nemecko a na severské štáty, česká vláda nemá dobré vzťahy ani so Slovenskom, ani s Maďarskom. Môže sa preto V4 rozpadnúť a ak áno, bola by to naozaj škoda, alebo sa tejto skupine štyroch krajín prisudzuje zveličený význam?
Pre mňa je V4 srdcová záležitosť bez ohľadu na to, kto je práve pri moci. Nebyť V4, tak by nám Brusel už dávno vnútil utečenecké kvóty a boli by u nás tisíce utečencov z Afriky a Blízkeho východu. Takže pre mňa V4 ako regionálne zoskupenie, ktoré obhajuje záujmy stredoeurópskych štátov, má zmysel. Zvlášť teraz, keď vnímam, že v Európe vznikajú nové aliancie, napríklad čerstvo Francúzsko, Nemecko a Poľsko, a v médiách sa hovorilo o zoskupení Maďarsko, Rakúsko, Srbsko a tam by som videl aj priestor pre Slovensko. Preto sa pokojne môže stať, že Česká republika nebude v žiadnej aliancii, pretože Fiala V4 cielene rozbil.
Jednoznačná väčšina Čechov odmieta prijatie spoločnej európskej meny. Vy patríte tiež do tábora odporcov eura. Pripúšťate, že by ste dokázali zmeniť negatívny názor, respektíve za akých podmienok?
Euro bol pôvodne ekonomický projekt, ale stal sa z neho projekt politický. Udialo sa to v okamihu, keď nemecký minister financií Wolfgang Schäuble chcel pre obrovské zadlženie vylúčiť z eurozóny Grécko, ale spolková kancelárka Angela Merkelová to zakázala. To bolo čisto politické rozhodnutie, ktoré malo vplyv na celú eurozónu. Prijatím eura by Česká republika stratila ďalšiu časť suverenity, pretože by sa už o jej menovej politike rozhodovalo vo Frankfurte nad Mohanom (sídli tam Európska centrálna banka, pozn. red.), a nie v Prahe, a vzala by na seba zodpovednosť za dlhy južných štátov ako Grécka, Talianska alebo Španielska. Kým sa na tom niečo zásadne nezmení, tak rozhodne budem proti prijatiu eura.