Úrady na oboch stranách Atlantického oceánu spomenuli napríklad hackerskú skupinu APT31, ktorú označili za predĺženú ruku čínskeho ministerstva pre štátnu bezpečnosť. Medzi cieľmi hackerov mali byť zamestnanci Bieleho domu, americkí senátori, členovia britského parlamentu či rôzni vládni predstavitelia sveta, ktorí kritizovali Peking. Okrem toho sa hackeri zamerali i na rôzne americké firmy vrátane poskytovateľov telekomunikačných služieb.
Cieľom tejto celosvetovej kybernetickej operácie bolo „potláčanie kritiky čínskeho režimu, skompromitovanie vládnych inštitúcií či kradnutie obchodných tajomstiev“, uviedla námestníčka amerického ministerstva spravodlivosti Lisa Monacová vo vyhlásení.
Čínski diplomati z Británie a Spojených štátov tieto obvinenia odmietli ako neodôvodnené. Čínske veľvyslanectvo v Londýne v utorok obvinenia označilo za úplne vymyslené a zlomyseľné ohováranie. Británia si pritom pre túto záležitosť predvolala aj čínskeho veľvyslanca, uvádza agentúra AFP.
Británia a Spojené štáty zároveň v pondelok oznámili i uvalenie sankcií na firmu, ktorá podľa nich kryje hackerské aktivít čínskeho ministerstva pre štátnu bezpečnosť. Americké ministerstvo financií uviedlo, že ide o firmu Wu-chan Siao-žuej-č, pričom sankciám čelia i ďalší dvaja čínski občania.
Aj Nový Zéland v utorok obvinili „štátom sponzorovaných“ čínskych hackerov zo „zlomyseľného“ útoku z roku 2021, v rámci ktorého prišlo k infiltrácii do citlivých vládnych počítačov. Podľa novozélandskej kontrašpionážnej služby sa hackerská skupina známa ako APT40 dostala do počítačov napojených do siete parlamentu, píše agentúry AFP.
Napätie medzi Čínou a Spojenými štátmi týkajúce sa kyberšpionáže narastá. Západné spravodajské služby totiž stále častejšie varujú pred údajnými čínskymi štátom podporovanými hackerskými aktivitami. Zároveň začal aj Peking v posledných rokoch upozorňovať na údajné hackerké operácie západných krajín.