Kedysi bol MDŽ na Slovensku najmä sviatkom mužov, ktorí ho premenili na svoj obraz. Stal sa pre nich vítanou príležitosťou na bujaré oslavy. „Súdružský príhovor a následne kolektívne opíjanie sa na pracovisku, doplnené rozdaním klinčekov či bonboniér kolegyniam,“ opisuje prevažujúci charakter sviatku žien za bývalého režimu historička Marína Zavacká.
Deň matiek má však silný rodinný rozmer, a MDŽ napriek tomu nenahradil. „Žena je širší pojem ako matka,“ upozorňuje na jednu z možných príčin etnologička Viera Feglová. Okrem toho Deň matiek bol za prvej Československej republiky rovnako vnucovaný ako MDŽ po roku 1945. Išlo to tiež zvrchu, a najmä cez školy. Zrejme preto sa Deň matiek na slovenskom vidieku nikdy neujal.
„Od svojej matky i starej matky viem, že v škole kreslili srdiečka s textom Mojej mamičke ku Dňu matiek,“ dodáva Feglová. O generáciu neskôr sa všetko opakovalo, ale už pre Deň žien.
Pritom MDŽ mal byť pôvodne dňom boja za ženské práva. S nápadom prišla medzinárodná ženská konferencia v roku 1910 v Kodani a dátum stanovila na 8. marca. V ten deň, o dva roky skôr, sa totiž konal veľký štrajk newyorských krajčírok za skrátenie pracovného času, proti nízkym mzdám a zlým pracovným podmienkam. MDŽ vznikol na jeho počesť.
Po nežnej revolúcii sa sviatok žien niekoľko rokov verejne neslávil. Potom ho začali kriesiť niektoré vládnuce politické strany, na Slovensku najmä HZDS, SDĽ a v posledných rokoch Smer. Zvyčajne využívajú MDŽ na svoje politické, predovšetkým predvolebné kampane.
Ženské aktivistky však upozorňujú, že oveľa závažnejšie, ako darovať ženám kvety na MDŽ, je upozorniť na neriešené problémy v spoločenskom uplatnení mužov a žien. „V odmeňovaní mužov a žien pretrvávajú jedny z najväčších rozdielov v Európe a naďalej málo žien sa u nás uplatňuje aj v politike,“ zvykne pripomínať známa aktivistka Oľga Pietruchová.