Ďalšie stovky hektárov rezort zase uvoľňuje na výstavbu chát a penziónov. „Návrh zonácie uprednostňuje rozvoj cestovného ruchu, predovšetkým lyžiarskych stredísk, aj pred ochranou európsky a národne významných biotopov a druhov európskeho a národného významu. Pritom už doterajšie rozsiahle ústupky rozvoju zimných športov viedli k degradácii viacerých cenných biotopov,“ tvrdia vedci z Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici, ktorí poslali protestný list vláde. Postupným ukrajovaním z chránených oblastí národný park čaká zánik.
Po novom by mal byť park rozdelený na zóny A, B, C, Cr a D, ktoré sa líšia stupňom ochrany. V A zóne bude platiť najprísnejší stupeň ochrany, v D zóne už bude možné stavať penzióny. „Pre mňa je kľúčová D zóna, ktorá sa neúmerne rozširuje. Tým sa vytvára priestor na predaj štátnych pozemkov, ktoré boli doteraz prísnejšie chránené a platil pre ne zákaz ich predaja. Presunutím štátnych pozemkov do D zóny tento zákaz už neplatí,“ vysvetľuje bývalý minister pôdohospodárstva Zsolt Simon. Dodal, že preto existuje pochybnosť o zámere zonácie. „Podstata je predaj štátnych pozemkov,“ podotkol Simon. Juraj Lukáč šéf lesoochranárskeho zoskupenia Vlk si myslí, že pri návrhu zonácie sa vyhovelo všetkým. „Investorom, obciam, štátu, len nie ochrane prírody,“ povedal Lukáč.
Diskutujte: Ste za ďalšiu výstavbu v chránených územiach Tatier?
Hektáre lesa by sa mali uvoľniť z rezervácií na Štrbskom plese, Solisku, Ždiari či v Spálenom žľabe, v budúcnosti by mali poslúžiť na rozšírenie zjazdoviek. Medzi najväčších Investorov v Tatrách patrí skupina J&T a 1. tatranská. Obe firmy tvrdia, že ich sa zonácia netýka. „My rozvíjame svoje aktivity v zónach, kde je turistický ruch už 50 rokov. Tam, kde je divočina, nech zostane divočina,“ povedal hovorca finančnej skupiny Maroš Sýkora. Dodal, že J&T plánuje novú výstavbu len v centrách tatranských osád a nie v najprísnejších zónach ochrany.
Majiteľ 1. tatranskej podnikateľ Boris Kollár, ktorému patria vleky a lanovky na Solisku, povedal, že nesúhlasí s tým, aby sa stavali nové hotely a lanovky v ďalších dolinách. Pripúšťa však, že ak prejde zonácia tak, ako je navrhovaná, bude to pre investorov jednoduchšie. Kollár tvrdí, že neplánuje budovať lanovky do Furkotskej doliny či Patrie.
So zonáciou nesúhlasia ani drobní súkromní vlastníci lesov a pozemkov. Viac ako tisíc hektárov v obci Jalovec by sa podľa návrhu malo presunúť do najvyššieho stupňa ochrany – zóny A. „Znamená to, že by majitelia stratili kontrolu nad svojím majetkom, nemohli by vstupovať do svojich lesov a nedostali by za to žiadnu kompenzáciu,“ vysvetľuje Juraj Propoč, starosta Jaloviec, ktorý zastupuje obyvateľov. Dodal, že takýto návrh je v rozpore s ústavou, pretože obmedzuje ich súkromné vlastníctvo. „Zonácia sa predsa nemôže robiť tak, že na štátnych pozemkoch sa ochrana zníži a na súkromných zase zvýši,“ povedal starosta.
Petíciu proti zonácii, ktorú zorganizovali ochranári, podpísal rekordný počet ľudí, viac ako 11-tisíc. K ochranárom sa pridávali postupne aj vedci. Proti zonácii sa postavila celá Slovenská akadémia vied, vedci z Univerzity Mateja Bella v Banskej Bystrici. Ministerstvo životného prostredia pozvalo na zajtra vedcov na stretnutie, nie však ochranárov.
Hektáre, ktoré chcú politici ubrať z rezervácií
*** Vyše 1 200 hektárov** lesov z rezervácie Tichá a Kôprová dolina zmeniť na plochy s lesným hospodárením. Štátne lesy TANAP-u získajú možnosť ťažiť drevo.
*** 128 hektárov** lesov v lokalite Surový hrádok (pod rezerváciou Tichá a Kôprová dolina) zmeniť na zónu cestovného ruchu. (Nie je tu zatiaľ naplánovaná žiadna výstavba, pre podnikateľov bude však oveľa jednoduchšie získať povolenie na výstavbu.)
*** 176 hektárov** v lokalite Spálený žľab v Západných Tatrách zmeniť na zónu cestovného ruchu, ide o rozšírenie zjazdových tratí. Zámer je, že zjazdovka pôjde až na hrebeň Západných Tatier, lanovkou sa tam dostanú tisícky ľudí, čo by rušilo kamzíky, svište došlo by k narušeniu Jaloveckej doliny, ktorá je jediná panenská dolina v Tatrách, kde nie je ani cesta. Výstavbu tu plánuje Tatrawest.
*** Vyše 400 hektárov** lesov v okolí Štrbského plesa (Solisko) do zóny určenej pre cestovný ruch, ide o rozšírenie zjazdových tratí. Majiteľ 1. tatranskej Boris Kollár odmieta, že by chcel stavať lanovky do Furkotskej doliny a doliny Patria.
*** 129 hektárov** v lokalite Ždiar (Belianske Tatry), do zóny cestovný ruch, pričom 50 hektárov leží priamo v rezervácii Belianske Tatry. Došlo by k znehodnoteniu najbohatšej kveteny v rámci Slovenska, má sa tam vyrúbať 50 ha lesa. Za výstavbou je miestny podnikateľ.
*** Vyše 1 000 hektárov** lesa s najprísnejšou ochranou v rezervácii Bielovodská dolina a v rezervácii Javorová dolina (Belianske Tatry) preradiť do kategórie lesov, kde je umožnená ťažba dreva. Drevo by ťažili Štátne lesy.
* Okrem toho sa plánuje z rezervácií v najprísnejšom stupni ochrany vyňať ešte okolo 5 700 hektárov, spolu asi 8 800 hektárov