Zatiaľ čo pôvodné informácie o prestrelke v noci na pondelok hovorili o 80 obetiach a až 200 zranených, vládna agentúra SANA informovala o „dvoch zabitých teroristoch“ a jednom zajatom ozbrojencovi. Obeťou streľby sa podľa úradov stal aj dôstojník armády. Opozičné zdroje riadené londýnskou centrálou však tvrdia, že „v najtvrdších bojoch v Damasku od vypuknutia revolúcie utrpelo zranenia 18 vládnych vojakov“.
„V ranných hodinách sa v jednom z bytov obytného domu zabarikádovala skupina teroristov. Po evakuácii civilistov a uzavretí okolia budovy vojaci zaútočili na ozbrojencov. V úkryte našli niekoľko samopalov a granátov,“ tvrdí agentúra. Tak ako v podobných prípadoch ani v tomto sa nepodarilo overiť informáciu z nezávislého zdroja. Podľa spravodajkyne BBC v Damasku Liny Sinjžábovej v pondelok predpoludním už vo štvrti nebolo počuť streľbu.
Práve pokoj zbraní na oboch znepriatelených stranách žiada čoraz viac krajín. Zastavenie paľby je aj podmienkou na možnosť poskytnutia humanitárnej pomoci sýrskym civilistom v oblasti napätia. S týmto cieľom rokovala v pondelok v Moskve aj delegácia Medzinárodného výboru Červeného kríža (MVČK). Šéf organizácie Jakob Kellenberger žiadal v rozhovore s ruským ministrom zahraničných vecí Sergejom Lavrovom, aby Moskva „využila svoj vplyv a pomohla humanitárnym organizáciám pracovať v Sýrii“.
„Ceníme si humanitárnu prácu MVČK a sústredíme sa na spoluprácu v záujme riešenia humanitárneho problému v Sýrii,“ citovala Lavrova agentúra ITAR-TASS pred samotným rokovaním. Za úspech by sa považoval už prvý krok, ktorým by podľa MVČK mala byť dohoda o každodennom aspoň dvojhodinovom prímerí. Bol by to priestor na evakuáciu ranených do bezpečia a na zásobovanie trpiacich civilistov.
„Moskvu dnes treba vidieť ako most k dialógu s Damaskom a nie ako prekážku k riešeniu sýrskeho problému,“ konštatuje Agnes Loritelová v denníku La Croix. V tejto súvislosti osobitný vyslanec OSN pre Sýriu, bývalý generálny tajomník tejto organizácie Kofi Annan po nedávnom návrate z Damasku a následne z Moskvy tvrdí, že „bez tlaku Moskvy sýrsky režim nepoľaví v represiách ani sa nezapojí do politického procesu“. Aj Rada Európy radí vytvoriť skupinu odborníkov. Zastúpenie by v nej mali mať Rusko, sýrsky vládny režim, predstavitelia opozície, ako aj zástupcovia krajín susediacich so Sýriou. Výsledkom ich úsilia by mal byť medzinárodný konsenzus, oddelenie sýrskej krízy od oveľa väčších problémov a posilnenie politickej opozície. Doterajšie protisýrske sankcie vrátane uzatvárania veľvyslanectiev mnohých západných krajín v Damasku nepriniesli zatiaľ očakávaný efekt. V tejto súvislosti napríklad nemenovaný zdroj citovaný Českým rozhlasom povedal, že na českom ministerstve zahraničných vecí prevažuje názor, že v prípade pozastavenia činnosti diplomatických misií ide o „zbytočné kontraproduktívne gestá“. Konkrétne v prípade Česka by vraj takýto postup „vyznel smiešne a na sýrske vedenie by neurobil žiadny dojem“, informoval portál Ihned.cz.
Zatiaľ sme však svedkami bojov v severných oblastiach Sýrie neďaleko hraníc s Tureckom, ale aj na juhovýchode neďaleko Libanonu. Vyše roka trvajúce napätie vyhnalo zo svojich domovov len do Turecka viac ako 16-tisíc Sýrčanov. Informoval o tom v pondelok vládny zdroj v Ankare s tým, že v posledných hodinách zbehli k severnému susedovi Sýrie aj dvaja sýrski generáli.