Nové platby mnohých takmer omráčili. „Chceme realistické sumy. Keď je účet za teplo vyšší ako mesačný plat, niečo nie je v poriadku,“ rozhorčuje sa Rimantas Kumpis, ktorý šéfuje združeniu oblastných odborov. Vykurovanie trojizbového bytu vyskočilo na tisíc litov (290 eur, čiže 8 700 korún). Zákonom stanovená minimálna mesačná mzda je pritom o pätinu nižšia. „Od januára ma stojí teplo a elektrina viac, ako dostávam penziu. Ešteže mám manžela, ten poberá podobnú sumu. V opačnom prípade by sme zmrzli,“ sťažuje sa dôchodkyňa Galina Jevdokimenková. Viacerí sa sťažovali, že po zaplatení im zostane na živorenie v prepočte necelých 20 eur na mesiac (600 korún).
Visaginas je zrejme najokatejší príklad zdraženia v Litve po uzavretí Ignaliny. Cenový skok pocítili všetky domácnosti – od začiatku roku sa regulované platby zvýšili v priemere až o tretinu. Atómka prestala fungovať, pretože to krajina sľúbila Európskej únii. Dôvodom boli obavy o bezpečnosť elektrárne. Zabezpečovala 70 percent energetickej spotreby v Litve a prechod na iné zdroje energie spôsobil prudký nárast cien.
Vo Visaginase sú pomery o to horšie, že veľa ľudí po zatvorení Ignaliny stratilo zamestnanie. „Nechápem ich. Veď roky vedeli, že elektráreň skončí, mali dosť času nájsť si inú prácu,“ poznamenal tamojší obyvateľ Arturas Jarudis.
Rusko ponúklo Litve spoločne postaviť jadrovú elektráreň v Kaliningrade. Návrh premiéra Vladimira Putina však prezidentka Galia Grybauskaiteová odmietla. „Povedala mu, že nemáme záujem, lebo plánujeme vlastnú,“ objasnil jej poradca Darius Semaska v zjavnej narážke na snahu o energetickú nezávislosť. Prvý reaktor elektrárne v ruskej enkláve má byť hotový do roku 2016, druhý v prevádzke o dva roky neskôr. Energie vyrobí toľko, že možno až polovicu bude môcť predávať do zahraničia.