„Kancelária prezidenta rezidenciu na Slavíne nepredáva. Ide o jej majetok a aj keby sa ho rozhodla predať, určite by peniaze boli použité na podobné účely, na aké slúžila v minulosti rezidencia,“ tvrdí prezidentov hovorca Marek Trubač.
Predaj vily sa mal uskutočniť na základe materiálu, ktorý v júli prerokovala vláda. Tri milióny mali doplniť kapitolu štátneho rozpočtu na tento rok. Keďže z predaja nič nebude, podľa zákona o rozpočtových pravidlách by sa mali viazať výdavky kancelárie prezidenta. To by však mohlo ohroziť plnenie jej základných funkcií, preto musí rezort financií hľadať úsporu niekde inde.
Rezidenciu na Slavíne kúpila kancelária prezidenta roku 2000 za éry Rudolfa Schustera od Východoslovenských železiarní Košice za 36,2 milióna korún (1,2 milióna eur). Jej hodnota spolu so 43-árovým pozemkom sa za 11 rokov niekoľkonásobne zvýšila. „V čase pred krízou sa trhová hodnota vily aj s pozemkom odhadovala na sumu 3,33 – 5 miliónov eur. Predaj rezidencie teraz – v období pretrvávajúcej stagnácie a dokonca poklesu cien nehnuteľností – nepovažujeme za rozumný,“ povedal Trubač. Sumu 3 milióny eur za vilu označil za fiktívnu, ktorú si vymyslelo ministerstvo financií. „To je asi tak, ako keby sme si my v kancelárii prezidenta stanovili, za koľko predá rezort financií svoje účelové zariadenie,“ podotkol hovorca.
Prezident Národnej asociácie realitných kancelárií Slovenska Ľubomír Kardoš označil Slavín za jednu z najdrahších lokalít na Slovensku. „Len samotný pozemok má obrovskú hodnotu,“ hovorí. Spomínanú sumu 3 milióny preto nepovažuje za prehnanú. Podľa neho cena za štvorcový meter môže dosiahnuť 1 000 eur a potom by mal len pozemok pod prezidentskou vilou hodnotu okolo 4 miliónov eur.
Vila na Slavíne je prázdna a chátra. Miestnosti v nej sú malé a je nepredstaviteľné, že by v nej prezident mohol neformálne hostiť svojich partnerov. Navyše vyžiadala by si ďalšie náklady na rekonštrukciu. „Treba si uvedomiť, že prezident republiky má nárok na dôstojné reprezentačné ubytovanie. Žiaľ, rezidencia na Slavíne tieto podmienky aj napriek lukratívnej polohe pozemku nespĺňa,“ poznamenal Trubač.
Ministerstvo financií sa do budúcnosti nevzdáva ambície doriešiť otázku prezidentskej rezidencie. „Z pohľadu daňovníkov je neefektívne držať vo vlastníctve štátu budovu, ktorá sa nevyužíva a len spotrebúva peniaze na údržbu. Takže pri príprave rozpočtu sa k tomu určite vrátime,“ povedal hovorca ministra financií Martin Jaroš.
Prezident Gašparovič už dávnejšie navrhoval, aby štát investoval do opravy kaštieľa v Rusovciach. Podľa jeho hovorcu by tam mohlo vzniknúť štátne reprezentačné zariadenie, v ktorom by mohol byť aj služobný byt hlavy štátu. Gašparovič dochádza denne do Bratislavy z pätnásť kilometrov vzdialeného Limbachu, kde býva vo svojom rodinnom dome.
V zahraničí je bežné, že hlavy štátov majú svoje štátne sídla. Odborník na protokol Jarolím Antal sa čuduje, že Slovensko nemá dnes rezidencie pre najvyšších ústavných činiteľov. „V tomto štáte sa nikto komplexne nevenuje veciam, ktoré majú štátny charakter, a je jedno, kto je prezidentom. Na Slovensku je to stále provinčné a nedotiahnuté,“ hovorí Antal.
Problém sa môže akútne objaviť už čoskoro v roku 2014, ak budúca hlava štátu bude mať bydlisko niekde vo vzdialenom kúte Slovenska. Za dobrú myšlienku Antal považuje opravu kaštieľa v Rusovciach, ktorý by nebol len rezidenčným miestom hlavy štátu. Spomenul, že významné štátne návštevy nemajú kde prenocovať. Ako príklad uviedol amerického prezidenta Georgea Busha či britskú panovníčku Alžbetu II.