„V prvých demokratických voľbách v Tunisku vedie strana Ennahdá (Renesancia),“ pochválil sa Samír Dilu, člen vedenia tohto islamského politického subjektu. Ako tvrdí, citovaný agentúrami, strana zatiaľ získala najmenej 60 kresiel v 217-člennom parlamente. Následne poslanci majú zvoliť dočasnú hlavu štátu a tá zase vymenuje premiéra. V kresle by mal sedieť do schválenia novej ústavy a vyhlásenia nových volieb. Oficiálne výsledky očakávali v noci na stredu.
Napriek prvým pozitívnym ohlasom Západu na priebeh i výsledky hlasovania viacerí pozorovatelia pripomínajú, že nielen vo Washingtone nemajú veľkú radosť z možného nástupu k moci „umiernených“ vyznávačov islamu. V krajine, ktorá dosiahla nepopierateľný spoločenský pokrok. Poukazujú pritom na depeše amerických diplomatov zverejnených na portáli Wikileaks. USA totiž napríklad spoločne s Marokom považujú Tunisko za spojenca v boji proti terorizmu. Teraz však existujú obavy z toho, že radikálna časť moslimov môže využiť nespokojnosť v spoločnosti a zvýšiť svoj vplyv v krajine. Pritom Tunisko je napríklad jednou z mála islamských krajín, kde prakticky neexistuje antisemitizmus, kde židovská, ale aj kresťanská komunista majú nemalé práva. Dlhé roky zakázaná strana Ennahdá síce sľubuje vybudovanie demokracie, ale na „islamských základoch“. Zatiaľ sľubuje aj ochranu práv žien.
Odpoveď na otázku, prečo v prosperujúcej krajine vypuklo povstanie proti diktátu režimu bin Alího, vidia viacerí výroku jedného z mudrcov: „Revolúcie nevznikajú vtedy, keď chudobní chudobnejú, ale keď masy, ktoré ochutnali prosperitu, stratia náhle svoje ovocie.“