Lekári radia nenechať nič na náhodu, miesto nad ranou poriadne stiahnuť a čo najrýchlejšie vyhľadať odbornú pomoc. Podľa zoológov však vretenica sama od seba nezaútočí. Ak ju človek nebude dráždiť a dá jej šancu na únik, obaja vraj môžu vyviaznuť so zdravou kožou.
„Nad ranou treba poriadne zatiahnuť obväz, šnúru alebo motúz, aby sa jed nešíril ďalej do tela. Napríklad na postihnutú nohu by bolo najlepšie nestúpať. Potom je treba vyhľadať čo najskôr lekársku pomoc a dostať sérum proti hadiemu jedu. Hadí jed môže rozpúšťať červené krvinky a môže dôjsť k zlyhaniu obehového systému, sťaženému dýchaniu, kolapsu srdca,“ povedal ČTK Michal Mladý z chirurgického oddelenia nemocnice v Bojniciach.
Pripustil, že dospelý zdravý človek by mohol uhryznutie vretenice prežiť bez výraznejších komplikácií aj bez lekárskej pomoci. Netreba však podľa neho zbytočne riskovať. Naopak po prvotnom ošetrení by sa nemalo váhať ani s privolaním rýchlej zdravotnej pomoci a čo najrýchlejšie dostať postihnutého do nemocnice. Po podaní séra zostane pacient ešte deň, dva alebo tri na pozorovaní a potom môže ísť pokojne domov, lebo je mimo nebezpečia. Za ďalších niekoľko dní sa zahojí aj rana po pohryznutí.
Minulý mesiac na Slovensku pohrýzli vretenice dvoch českých turistov. Tridsaťpäťročného muža, ktorého poranil had na turistickom chodníku v okolí Kláštoriska, previezli záchranári do nemocnice v Spišskej Novej Vsi. Podobný osud postihol v Malej Fatre na školskom výlete aj jeho šestnásťročného krajana, ktorý skončil v žilinskej nemocnici. Školák priznal, že vretenicu sa snažil chytiť do ruky. Nevedel, že had je jedovatý. Vretenica ho pohrýzla do prsta.
„Ak človek nechá hadovi šancu na ústup, had bleskovo zmizne bez toho, aby zaútočil. Ich útočnosť tak, ako je prezentovaná v médiách, je prehnaná. Ku všetkým uhryznutiam na Slovensku došlo tak, že ľudia brali hada do ruky a manipulovali s ním,“ povedal ČTK Radovan Smolinský z katedry zoológie Univerzity Komenského v Bratislave.
Terajšie horúce počasie podľa zoológa hadom nerobí dobre. Vretenice sú preto v lete aktívne zavčas rána a v neskorších popoludňajších hodinách. Cez deň sa ukrývajú pred horúčavou pod kameňmi alebo v rôznych dierach v lese. Zmijám sa darí v horských oblastiach v nadmorskej výške od 600 metrov.
Podľa Smolinského v súčasnosti na Slovensku žije niekoľko stoviek vreteníc. Každým rokom ich však ubúda. Na svedomí ich vraj majú aj nezodpovední turisti, ktorí ich počas pobytu na horách zabíjajú. Niektorí to robia údajne zo strachu pred hadmi, iní z nudy alebo z loveckej vášne.