Uhliarik plánuje šetriť na liekoch, zaplatia to pacienti

Ministerstvo v novej vyhláške preraďuje asi sto liekov do zoznamu tzv. doplnkových liekov, ktoré nie sú hradené zo zdravotného poistenia. Vyhláška je v pripomienkovom konaní, ak ním prejde bez zmeny, bude platiť od decembra.

06.11.2011 17:00
lieky, lekáreň, lekárnik Foto:
Ilustračné foto
debata (30)

Podľa viceprezidenta Slovenskej lekárnickej komory Ondreja Sukeľa sa zmena dotkne tých pacientov, ktorí berú viac liekov. "Každé euro im v tomto smere môže byť na príťaž. My to v lekárnickej komore vnímame ako neúprimnosť ministerstva, ktoré už rok rozpráva o tom, ako chce robiť lieky dostupnejšie pre pacientov,“ povedal Sukeľ.

Hlbšie do peňaženky budú mať od decembra napríklad chorí, ktorí užívajú liek Polyoxidonium. Za ten si totiž od decembra namiesto súčasných 14 eur zaplatia až 95 eur. „Užívajú ho nielen onkologickí pacienti, ale aj tí s chronickými imunologickými poruchami, opakujúcimi sa infektmi a pacienti po operačných stavoch,“ vysvetlil Sukeľ s tým, že ide o špecifickú molekulu, ktorá nemá priamu náhradu s rovnakým zložením.

Plnú sumu zaplatia ľudia za lieky s účinnou látkou piracetam. Tá sa používa napríklad pri liečbe demencie, dyslexie, alebo pri zmenách duševnej výkonnosti po stavoch bezvedomia, poraneniach, operáciách či cievnych mozgových príhodách. Pretože zlepšuje činnosť mozgu, zneužívajú ju študenti pri učení na skúšky. Ak vyhláška prejde v tomto znení, bude pre nich tieto liek ešte dostupnejším.

Preradenie liekov do novej skupiny ministerstvo v dôvodovej správe vysvetľuje tým, že v mnohých prípadoch ide o liečivá bez dostatočne preukázaných dôkazov o klinickej účinnosti, alebo sú drahé. Odborníci oponujú. Tvrdia, že niektoré z preradených liekov nemožno ani nahradiť inými.

Štátny ústav pre kontrolu liečiv, ktorý ma na starosti preukazovanie klinickej účinnosti liekov, dáva kritikom za pravdu. Ako príklad uvádza virostatiká, ktoré sa používajú pri syndróme suchého oka. „Tieto lieky patria medzi podpornú liečbu, ale syndróm suchého oka je ochorenie, pri ktorom neexistuje pre pacientov iná liečba ako symptomatická. Vyradenie týchto liekov schematickým zaradením do skupiny s obsahom liečiv s podpornou alebo doplnkovou liečbou bude znamenať sociálny dopad pre pacientov a zároveň môže mať aj dosah na zvýšené náklady na celkovú zdravotnú starostlivosť pre týchto pacientov,“ upozorňuje úrad.

Zbavením povinnosti zdravotných poisťovní preplácať viac ako sto liekov by sa podľa ministerských odhadov mali znížiť výdavky verejného zdravotného poistenia približne o 13 miliónov eur ročne. „Takto získaná úspora bude môcť byť alokovaná na úhradu liekov určených na terapiu závažných ochorení,“ tvrdí hovorkyňa rezortu Katarína Zollerová.

Ministerstvo tiež vylučuje, že na zmeny doplatia pacienti. „To, že lieky sú zaradené vo vyhláške, neznamená, že pacientom nebudú ďalej dostupné. Nie je pravda, že ide o jedinú liečbu, nie je to tak,“ povedala Zollerová.

Sukeľ však oponuje, že nie je alternatíva ako alternatíva. "Niektoré náhrady liekov totiž môžu mať vyššie spektrum nežiaducich účinkov alebo sú drahšie,“ dodal viceprezident.

Právnik Rastislav Železník upozorňuje, že nová vyhláška je v rozpore so zásadou legality. „Takýmto zaradením do zoznamu liečiv určených na podpornú alebo doplnkovú liečbu tieto lieky prichádzajú o svoj zákonom daný status. Týmto zároveň občan prichádza o časť svojich práv daných mu príslušnou právnou normou,“ vysvetlil. Železník tak navrhuje zosúladiť návrh vyhlášky s platným právnym poriadkom.

30 debata chyba