Šéfovia exekutív členských štátov EÚ odmietli aj predošlé úvahy o vyhlásení líbyjského vzdušného priestoru za takzvanú bezletovú zónu.
„Treba pravdivo pomenovať, že úvahy, ktoré sa dotýkajú takzvanej bezletovej zóny, sú úvahami o vojne,“ vyhlásila po skončení rokovania Radičová. „Európska rada preto prijala jasné stanovisko: S vojenskými zásahmi tohto typu nevyslovuje svoj súhlas a nepodporuje ich,“ dodala premiérka. Potvrdila tak predošlé kuloárne informácie o tom, že únia sa k tejto otázke postaví odmietavo aj napriek tlaku zo strany Veľkej Británie a Francúzska. Hlavným dôvodom je pritom rozdrobenosť líbyjskej opozície, ktorá v tejto otázke nie je jednotná.
Únia chce podľa Radičovej pri riešení situácie v nepokojnej severoafrickej krajine použiť všetky prostriedky s výnimkou vojenských. Lídri síce teoreticky pripustili aj možnosť, že by súhlasili s vojenskou intervenciou v Líbyii, avšak len v prípade, že by tamojší vodca Muammar Kaddáfí použil proti civilným obyvateľom chemické zbrane alebo bombardovanie. „Nik si neželá vojnu,“ vyhlásila predsedníčka slovenskej vlády.
Ako po rokovaní povedala nemecká kancelárka Angela Merkelová, ona sama je v súvislosti s prípadným zásahom zahraničia v Líbyi „v zásade skeptická“. „Počkáme a uvidíme, ako sa veci vyvinú,“ taká je podľa Merkelovej súčasná pozícia Berlína.
Únia zároveň vyzvala líbyjského vodcu Muammara Kaddáfího k odchodu a privítala vytvorenie opozičnej národnej rady, za legitímnu vládu Líbya ju však neoznačila. Novinárom to povedal francúzsky prezident Nicolas Sarkozy. „Európska rada (summit EÚ) na návrh Francúzska iniciovala rýchle zorganizovanie summitu EÚ a Ligy arabských štátov,“ uviedol Sarkozy.
Radičová hovorí o genocíde
Podľa českého prezidenta Václava Klausa by prípadné zriadenie bezletovej zóny nad Líbyou bolo normálnou vojnou. Český prezident je zároveň presvedčený, že nie je možné schovávať sa za prípadný mandát od Bezpečnostnej rady OSN, a odmieta výzvy na uznanie líbyjskej opozície. Klaus to povedal pred mimoriadnym summitom.
"Ja nesúhlasím s tým, aby sme sa schovávali za mandát kohokoľvek vrátane Bezpečnostnej rady. Hlavne sem musíme prísť s názorom, čo my sami považujeme za správne, a to sa snažiť presadiť. Výrok, že si počkáme, čo rozhodne niekto iný, ten ja nemôžem akceptovať, " povedal prezident, ktorý na vrcholnej únijnej schôdzke zastupuje Českú republiku.
Už niekoľko dní sa v diplomatických kruhoch intenzívne hovorilo o možnosti zriadenia bezletovej zóny nad Líbyou, ktorá by mala zabrániť útokom vládnych síl voči opozícii. Z Európskej únie i Severoatlantickej aliancie zaznievali názory, že o takejto akcii je možné uvažovať, ale že by k nej bol potrebný mandát od Bezpečnostnej rady OSN.
„Budem žiadať, aby sme jasný signál vyslali. Tým jasným signálom nie sú silácke vety o bezletovej zóne, pretože bezletová zóna znamená normálnu vojnu,“ povedal Klaus.
Francúzi prekvapili, Líbya prerušila diplomatické styky
Francúzsko uznaním líbyjskej opozičnej rady za legitímnu líbyjskú vládu a údajnú pripravenosťou k cieleným leteckým útokom v Líbyi trochu zaskočila niektorých svojich partnerov v Európskej únii. Nad francúzskym postojom sa pri príchode na mimoriadne zasadnutie lídrov EÚ v Bruseli pozastavil napriklad luxemburský premiér Jean-Claude Juncker.
Francúzsko vo štvrtok oznámilo, že uznáva líbyjskú opozičnú Národnú radu v Benghází za legitímnu vládu. Francúzsky prezident Nicolas Sarkozy naviac spoločne s britským premiérom Davidom Cameronom zaslal unijnému prezidentovi Hermanovi Van Rompuyovi list s výzvou, aby vedúci predstavitelia EÚ dali jasný signál, že považujú Národnú radu za právoplatného politického partnera. Francúzsko líbyjskú opozičnú radu uznalo ako prvé a podľa anonymných zdrojov citovaných agentúrami AFP a Reuters je pripravené na rokovaní v Bruseli navrhnúť letecké údery proti Kaddáfího režimu.
„Európania by urobili dobre, ak by o opatreniach, o ktorých chcú rozhodnúť, hovorili na rokovaní, a nie deň predtým,“ povedal Juncker zrejmej v narážke na Francúzsko. Jeho štvrtkové oznámenie o uznaní líbyjskej opozičnej rady vyvolalo prekvapenie a údiv už na štvrtkovej schôdzke ministrov zahraničia únijných krajín.
Napríklad šéf nemeckej diplomacie Guido Westerwelle podotkol, že sedel na rokovaní vedľa francúzskeho kolegu Alaina Juppého vo chvíli, keď sa o tomto kroku dozvedel z médií. Zdôraznil, že ide o francúzsku, nie o nemeckú či európsku pozíciu. Taliansky minister zahraničia Franco Frattini vyhlásil že EÚ a OSN by mali vyslať do Benghází najprv misiu, ako urobí nejaké rozhodnutie.
Luxemburský minister zahraničia Jean Asselborn zase v rozhovore pre nemeckú rozhlasovú stanicu RBB varoval pred tým, aby sa na summite predstavovali nejaké „teatrálne gestá“.
„Plukovník Kaddáfí sa musí okamžite vzdať moci,“ píše sa v návrhu vyhlásenia, ktoré sa však ešte môže meniť. Únia by zároveň mala ostro odsúdiť násilnosti režimu voči Líbyjčanom. „Používanie sily, najmä s využitím vojenských prostriedkov, je neprijateľné a musí okamžite skončiť,“ uvádza sa v návrhu textu.
Režim líbyjského vodcu Muammara Kaddáfího sa v piatok rozhodol prerušiť diplomatické styky s Francúzskom. Paríž tak potrestal za oficiálne uznanie líbyjskej opozičnej Národnej rady, ako aj za snahu francúzskeho prezidenta presvedčiť ostatných štátnikov o potrebe vojensky zasiahnuť do konfliktu. „Rozhodli sme sa prerušiť diplomatické styky s Francúzskom. V krátkom čase určíme krajinu, ktorá bude reprezentovať naše záujmy vo Francúzsku,“ oznámil v piatok večer v Tripolise námestník líbyjského ministerstva zahraničných vecí Chalíd Káim.
Obama: Sme povinní zabrániť masakre
Spojené štáty a medzinárodné spoločenstvo majú povinnosť zaistiť, aby sa v Líbyi neodohrala masakra civilistov. Na tlačovej konferencii v Bielom dome to v piatok vyhlásil americký prezident Barack Obama. Jeho vyjadrenie prišlo len pár hodín po tom, ako lídri Európskej únie na summite v Bruseli úvahy o prípadnom zásahu v Líbyi jednoznačne odmietli. „Nielen Spojené štáty, ale celé medzinárodné spoločenstvo majú povinnosť spraviť všetko, čo je v ich silách, aby zabránili opakovaniu sa niečoho, čo zasiahlo Balkán v 90. rokoch, čo zasiahlo Rwandu,“ vyhlásil Obama.
Spojené štáty dlhodobo zvažujú vojenskú pomoc opozičným silám, ktoré v Líbyi čelia sústredenému útoku jednotiek lojálnych vodcovi Muammarovi Kaddáfímu. V Európe sa za zásah v Líbyi stavia predovšetkým Francúzsko a Veľká Británia, väčšina ostatných krajín s ním však nesúhlasí. Nemecká kancelárka Angela Merkelová napríklad po piatkovom summite EÚ vyhlásila, že ona sama je v súvislosti s prípadným zásahom zahraničia v Líbyi „v zásade skeptická“. „Počkáme a uvidíme, ako sa veci vyvinú,“ taká je podľa Merkelovej súčasná pozícia Berlína.