Úplne anonymné nie je sčítanie ani v zahraničí

Musia ľudia na sčítací hárok nalepiť identifikátor, alebo je to na ich slobodnom rozhodnutí? Spor dvoch štátnych úradov zneisťuje obyvateľov, ktorí nevedia, čomu vlastne veriť, a to ohrozuje celé sčítanie. Zatiaľ čo Štatistický úrad opakuje, že obyvatelia sú povinní identifikátor nalepiť, Úrad na ochranu osobných údajov tvrdí opak. V tom, ako sa občania majú zachovať, nemajú jasno ani právnici. Podľa nich ide o zložitý spor, ktorý vypukol v nevhodnej chvíli, no rozhodnúť by ho zrejme vedel iba Ústavný súd.

24.05.2011 13:00
sčítanie obyvateľov, identifikátor, sčítacie hárky Foto:
Predmetom sporu je identifikátor - čiarový kód, ktorý treba nalepiť do rohu sčítacieho formulára alebo uviesť pri elektronickom sčítaní cez internet.
debata (7)

Predmetom sporu je identifikátor – čiarový kód, ktorý treba nalepiť do rohu sčítacieho formulára alebo uviesť pri elektronickom sčítaní cez internet. Podľa neho sa však dá zistiť totožnosť toho, kto tlačivo vyplnil, takže sčítanie nie je anonymné. Úrad na ochranu osobných údajov preto ľuďom v piatok odporučil, aby svoje formuláre odovzdali bez identifikátora. Štatistický úrad však naďalej trvá na tom, že obyvatelia musia tento čiarový kód nalepiť na tlačivo. „Zákon o sčítaní obyvateľov z roku 2008 je stále v platnosti a všetci sa ním musia riadiť,“ pripomenula hovorkyňa úradu Eva Kelemenová. O tom, či úrad v tejto veci podnikne nejaké právne kroky, nechcela zatiaľ hovoriť.

Všetko, čo potrebujete vedieť o sčítaní obyvateľstva

Zmätok v tom, či sa majú riadiť pokynmi jedného, alebo druhého úradu, majú aj právnici. Z viacerých odborníkov, ktorých Pravda oslovila, nevedel ani jeden poradiť, ako sa ľudia majú rozhodnúť. Niektorí však pripomenuli, že zákon o sčítaní obyvateľov stále platí a kým Ústavný súd nerozhodne inak, treba sa ním riadiť. Občania síce majú ústavné právo na ochranu osobných údajov, no každé ústavné právo môže obmedziť zákon, čo sa v tomto prípade i stalo. Vyriešiť tento právny problém by podľa nich mohol až Ústavný súd, keby dostal podnet. To by však trvalo dlho. Kým by súd rozhodol, bolo by už po sčítaní.

Štatistický úrad zdôrazňuje, že identifikátory potrebuje len na to, aby sa niektorí obyvatelia nesčítali dvakrát – napríklad v trvalom i prechodnom bydlisku alebo v bydlisku a súčasne elektronicky. Zuzana Štukovská z odboru štatistiky uvádza príklad z praxe: Dospelý syn dostane sčítacie tlačivo na rodičovskú adresu, kde má nahlásený trvalý pobyt, ale už tam nebýva. Rodičia zaňho v dobrej viere tlačivo vyplnia, kým ich syn môže náhradný formulár dostať od sčítacieho komisára aj v mieste prechodného bydliska. Keby sa na formuláre nelepili identifikátory jedinečné pre každú osobu, sčítal by sa taký človek dvakrát a nikto by na to neprišiel.

„Ľahko by sa mohlo stať, že Slovensko nebude mať 5,5 milióna obyvateľov, ale narátali by sme ich až osem miliónov,“ varovala Štukovská. Ako dodala, len čo sa také duplicitné údaje odstránia, osobné údaje úrad vymaže. „Identifikátor je potrebný na korektné spracovanie údajov, preto treba postupovať podľa metodiky. Predstava, že sa tieto údaje budú zneužívať, je absurdná. Štatistický úrad nikdy neposkytoval ďalej získané informácie o obyvateľoch,“ upozornila Štukovská.

Práve preto, aby sa vyhli duplicite, museli obyvatelia Českej republiky pri sčítaní, ktoré u nich prebehlo už v marci, uviesť dokonca osobné údaje ako meno, dátum narodenia a rodné číslo s podpisom. „Po nahodení do databázy a odstránení nezrovnalostí sa tieto údaje vyčistia a databáza zostane anonymná,“ priblížil Pravde hovorca Českého štatistického úradu Tomáš Chrámecký. Na rozdiel od Slovenska môžu v Česku občania, ktorí sa odmietli sčítať, dostať aj pokutu až do 10-tisíc korún.

V škandinávskych krajinách, v Slovinsku a Rakúsku už sčítanie prebieha modernejšie. Sčítací komisári nemusia chodiť po domoch, lebo na sčítanie stačí register obyvateľov. „Ľudí to odbremení, nemusia vypĺňať nijaké tlačivo,“ prezradila Pravde Julia Fischer zo spolkového štatistického úradu v Rakúsku. Aj tu sa však pri prenose údajov používajú zakódované čísla a algoritmy, podľa ktorých sa pridávajú informácie ku konkrétnym osobám.

Podľa Úradu na ochranu osobných údajov nemuseli nastať rozpory, keby Štatistický úrad už v zákone presne stanovil, na čo treba identifikátor a netvrdil, že je sčítanie anonymné. V Česku taký problém údajne nevznikol, pretože občania zo zákona už dva roky vopred vedeli, že budú musieť uviesť meno a ďalšie osobné údaje. „Namiesto toho, aby sa Štatistický úrad ospravedlnil obyvateľom, že im doteraz nedal presné a úplné informácie o procese sčítania a pravdivé informácie o charaktere zbieraných údajov, snaží sa svoje chyby zakryť hľadaním vinníka,“ píše sa v stanovisku Úradu na ochranu osobných údajov.

Na výhradu, prečo začal postup štatistikov spochybňovať tak neskoro, až uplynulý piatok, teda v rozhodujúci deň sčítania, úrad uviedol, že nemal dôvod zasahovať, kým sa neobjavili polemiky o tom, či je sčítanie naozaj anonymné.

© Autorské práva vyhradené

7 debata chyba