Ústavní právnici nie sú jednotní

Prezident Ivan Gašparovič tvrdí, že ústava mu neumožňuje poveriť vládu, aby pokračovala do volieb. Tento názor prezentoval aj Ivete Radičovej. "Keďže som jej prečítal ústavné články, tak to bolo jednoznačné. Nebolo o čom debatovať v tejto veci. Tie hovoria jednoznačne, že nemôže ďalej viesť vládu, lebo vláda skončila vyslovením nedôvery Národnou radou," uviedol Gašparovič po polhodinovom stretnutí, z ktorého premiérka odišla zjavne rozladená bez vyjadrenia pre médiá.

16.10.2011 16:44
ústava SR Foto:
Ústava SR.
debata

Prezident dodal, že ak by bola namiesto nedôvery v parlamente sama podala demisiu, bol by ju poveril vládnutím až do vymenovania nového kabinetu.

Predseda parlamentu Pavol Hrušovský z KDH si myslí, že prezidentov výklad ústavy nebráni tomu, aby Radičovej kabinet dovládol. „Vzniknutá situácia si vyžaduje sadnúť, diskutovať a hľadať riešenie a nevynášať nejaké predčasné rozhodnutia, a preto nechcem v tejto chvíli zaujímať nejaké definitívne stanovisko k názoru pána prezidenta,“ podotkol po tom, čo sa v piatok stretol ako nový šéf Národnej rady s hlavou štátu.

Ústavní právnici jednotný názor nemajú. Predseda ústavnoprávneho výboru Radoslav Procházka z KDH naznačuje, že vláda môže pokračovať a upozorňuje na komplikácie, ktoré by vznikli vymenovaním novej vlády. „Musí predložiť programové vyhlásenie vlády a získať preň podporu aspoň 76 hlasov. A ťažko si predstaviť nejaké programové vyhlásenie vlády na tri – štyri mesiace.“

Ak by designovaný premiér nevedel preukázať, že získa väčšinu, bolo by jeho poverenie nezodpovedné, štát by to uviedlo do chaosu. „Mne nedáva logiku vymenovanie novej vlády, pretože by to bola len vláda udržiavacia. A pochybujem, že sa vôbec nájde niekto, kto teraz získa v parlamente 76 hlasov. Zodpovedné by bolo teda v mene poriadku a zabezpečenia obdobia do predčasných volieb nevymenovať žiadnu novú vládu.“

** **

Naopak, Ján Drgonec je presvedčený, že vláda už teraz neexistuje a prezident nemá inú možnosť, ako poveriť niekoho zostavením novej. Skončila vo chvíli, keď jej parlament nedal dôveru. „Tá vláda neexistuje. Oni sa síce tvária, akože sú vo funkcii, ale ani jeden z nich už nemá funkciu, ktorú mal. Slovensko v tejto chvíli vládu nemá,“ tvrdí Drgonec. Prezident by podľa neho mal čo najrýchlejšie niekoho poveriť zostavením kabinetu. Ak chcela Radičová dovládnuť, mala podať demisiu. „Keby boli prerušili hlasovanie v parlamente podaním demisie, tak sa vytvorí celkom iná ústavná situácia,“ dodáva.

Sú možné viaceré výklady ústavy a všetky sú v poriadku, zmierňuje stanoviská bývalý podpredseda Ústavného súdu Eduard Bárány. Prezident sa podľa neho rozhodol pre veľmi striktný výklad, ani tomu však nemožno nič vyčítať. „Prezident musí vládu odvolať. Tento krok je nesporný. Otázne je, či musí vymenovať novú vládu, alebo sa mohol vybrať aj cestou poverenia vlády vykonávať naďalej funkciu. Prezident sa rozhodol zjavne pre doslovný výklad príslušných článkov ústavy, predovšetkým (článku) 115, odsek prvý, a nerozhodol sa využiť článok 101, odsek prvý o povinnosti zabezpečovať svojím rozhodovaním riadny chod ústavných orgánov.“

© Autorské práva vyhradené

debata chyba