Radikálne nacionalistická organizácia Ergenekon plánovala úder na politický a ústavný systém Turecka. Krajina si onedlho (12. júna) zvolí nový parlament. Nezmení však práve tvrdý zásah proti skutočným i pravdepodobne len domnelým páchateľom demokratický charakter štátu?
Novinári za mrežami
Najmä zatýkanie novinárov už znepokojilo aj svet. „V súčasnosti je v Turecku za mrežami 57 žurnalistov. Prebiehajúce procesy môžu vyústiť do uväznenia 700 až 1 000 novinárov,“ uviedla vo svojej poslednej správe Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe.
„Nie je to tak, že by sa veľká, zlá vláda snažila umlčať tlač,“ napísal v denníku Today's Zaman Egemen Bagis, minister pre európsku integráciu. „Napriek tomu, že najvyššie štátne miesta prejavili obavy zo zatýkania žurnalistov, prokurátori jasne uviedli, že majú dôkazy, že títo novinári boli v spojení s teroristickou skupinou Ergenekon,“ uviedol Bagis pre noviny, ktoré majú blízko k vládnucej Strane spravodlivosti a rozvoja (AKP).
Skupina Ergenekon pozostávala podľa tureckých médií z najmenej šiestich buniek. Ich súčasťou mali byť politici, špióni, žurnalisti, profesori, právnici i kriminálnici. Spájala ich myšlienka boja proti údajnej islamizácii tureckej spoločnosti a odmietali i vplyv Európskej únie a Spojených štátov na krajinu. Hlavný terč bola Strana spravodlivosti a rozvoja, ktorá vyrástla z islamistických základov. AKP už desaťročie dominuje tureckej politike. Očakáva sa, že 12. júna jasne vyhrá voľby a jej líder Recep Erdogan sa stane opäť premiérom. V prieskumoch verejnej mienky AKP získava 48 až 50 percent hlasov. Ergenekon chcel podľa úradov sériou atentátov a ďalších útokov vyvolať chaos a následne prevziať moc v Turecku.
Je ohrozená sloboda prejavu?
„Nie je dôvod myslieť si, že táto organizácia naozaj neexistovala a nechcela spôsobiť skutočné škody,“ uviedol pre Pravdu turecký analytik Ziya Meral z Cambridgeskej univerzity. „Na druhej strane však vyšetrovanie prípadu neprebieha podľa medzinárodných štandardov. Dá sa povedať, že väčšina problémov je typická pre súdny systém v Turecku. Existuje tu však i skutočné znepokojenie z prípadov žurnalistov, prakticky zo všetkých médií, ktorí teraz čelia právnym problémom, lebo si robili svoju prácu. Slobodu prejavu ohrozujú nábožensky i nacionalisticky zamerané skupiny v spoločnosti,“ vysvetľuje Meral.
„Mnohí z ľudí, ktorých zatkli, skutočne predstavovali hrozbu,“ tvrdí aj Joshua Walker, expert na Turecko z Richmondskej univerzity. „Pri iných, špeciálne novinároch, sa zdá, že ich je možné obviniť len z toho, že rozmýšľali o puči. Neboli však súčasťou žiadnych skutočných príprav naň,“ povedal Walker pre Pravdu.
Kam smeruje Turecko
Moderné Turecko vzniklo na troskách Osmanskej ríše v roku 1923. Jedným z odkazov Mustafu Kemala Atatürka, zakladateľa Tureckej republiky, ktorý bol dôstojníkom, je stále značný vplyv armády na spoločnosť. Vojaci v histórii strážili nenáboženský charakter Turecka a neváhali tvrdo zakročiť, keď ho vnímali ako ohrozený. Krajina zažila viaceré armádne prevraty. AKP oslabila vplyv vojakov na chod Turecka. Prípad Ergenekon tak do istej miery vyznieva i ako ďalšia kapitola v spore o budúce smerovanie štátu.
„Veľa sa diskutuje o tom, že kauza je zveličená, aby pomohla Strane spravodlivosti a rozvoja splniť si svoje ciele. To je rozdrviť opozíciu a vytvoriť podmienky na šírenie islamu vo verejnej sfére. Skutočnosť je komplikovanejšia, ale myslím si, že AKP je stále menej ochotná načúvať kritike. Strana je aktívnejšia, niektorí by povedali, že agresívnejšia, v presadzovaní islamskej agendy. Udalosti v súvislosti s prípadom Ergenekon využíva AKP pre seba,“ povedal pre Pravdu odborník na tureckú politiku Brent Sasley z Texaskej univerzity v Arlingtone.
Opozičné politické zoskupenia ako Republikánska ľudová strana a Strana národného hnutia do parlametných volieb nominovali aj ľudí, ktorí sú v prípade Ergenekon sú podozriví či dokonca sedia vo vyšetrovacej väzbe.
„Erdoganova strana však cíti, že nie je nikto, kto by pre ňu mohol znamenať výzvu vo voľbách. Tvrdením, že prívrženci kemalizmu (myšlienkový prúd založený na názoroch Kemala Atatürka, poz. red.) a na armádu orientované skupiny sú vo svojej podstate antidemokratické, vytvára AKP podporu pre vyhlásenia, že je ohrozené islamské dedičstvo Turecka a zároveň i demokracia. Strana spravodlivosti a práva takto ospravedlňuje svoje autokratické reakcie. Iróniou je, že AKP, hoci v oveľa menšej miere, robí to, čo robila armáda pri pučoch v minulosti,“ myslí si Sasley.