Najdôležitejšie udalosti
- Vojna na Ukrajine trvá už 786 dní
- Stoltenberg: Štáty NATO dajú Ukrajine viac systémov protivzdušnej obrany
- Americká Snemovňa reprezentantov sa priblížila k schváleniu pomoci pre Ukrajinu
- EÚ pripravuje nový balík sankcií voči Rusku
- VIDEO: Zostrelili sme Rusom strategický nadzvukový bombardér, hlási Ukrajina
- Rusi zabili v Dnepropetrovskej oblasti najmenej deväť civilistov, vrátane troch detí
- Zelenskyj navštívil mestá na frontovej línii na východe Ukrajiny
- Skupina G7 sa zaviazala pomôcť Ukrajine
- Zbierka na muníciu raketovo rastie. Ďakujeme, bratia Slováci, odkazujú ukrajinskí vojaci
Pri ruskom bombardovaní zomrelo najmenej deväť civilistov, vrátane troch detí.
Čítajte viac 785. deň: Nový ruský veliteľ rozhodol: Čiernomorská flotila sa sťahuje z Krymu
23:39 Volodymyr Zelenskyj počas cesty po východoukrajinskom regióne Donbas nachádzajúcom sa na frontovej línii navštívil veliteľské stanovište v bojmi zmietanom meste Časiv Jar. Zelenskyj to v piatok uviedol na platforme Telegram s tým, že na mieste bol oboznámený so situáciou v teréne, informuje agentúra DPA. Ukrajinský prezident následne odovzdal vojakom vyznamenania.
Mestečko Časiv Jar sa považuje za nasledujúci cieľ ruskej armády. Frontová línia sa nachádza len niekoľko kilometrov od centra tohto mesta.
Časiv Jar leží neďaleko Bachmutu, ktorý ruské jednotky obsadili takmer pred rokom po ťažkých bojoch, pripomína DPA.
Zelenskyj predtým navštívil zranených vojakov v nemocnici v meste Sloviansk a prezrel si nové obranné pozície. Odcestoval tiež do mesta Dnipro, kde sa informoval o bezpečnostnej situácii a obranných opatreniach pre tamojšiu kritickú infraštruktúru.
„Je veľmi dôležité, aby teraz dostali pomoc všetci, ktorí ju potrebujú,“ napísal na Telegrame. „S našimi partnermi pracujeme na poskytnutí ďalších systémov protivzdušnej obrany pre Ukrajinu,“ dodal.
Dnipro bolo v poslednom období cieľom mnohých ruských náletov i raketových útokov.
22:57 Ukrajina má v rámci sebaobrany právo útočiť na legitímne vojenské ciele aj mimo svojho územia, vyhlásil po zasadnutí Rady NATO-Ukrajina v Bruseli generálny tajomník Severoatlantickej aliancie Jens Stoltenberg. Informuje o tom TASR.
Stoltenberg na tlačovej konferencii dostal otázku od ukrajinského novinára, či ho Kyjev informoval o zostrelení ruského bombardéra Tu-22M3 na území Stavropolského kraja v Rusku a či sa má Ukrajina nejak obmedzovať pri útokoch na vojenské ciele na území Ruska.
„Musíme mať na pamäti, že toto je útočná vojna, kde Rusko napadlo Ukrajinu ako svojho suseda. Ukrajina má právo na sebaobranu. To zahŕňa aj útoky na legitímne vojenské ciele mimo Ukrajiny. Takže zostreľovanie ruských lietadiel používaných na útoky proti Ukrajine spadá pod ukrajinské právo na sebaobranu,“ povedal Stoltenberg.
Podľa ruského ministerstva obrany sa bombardér zrútil do poľa pri návrate na letisko po dokončení bojovej misie a neniesol už žiadnu muníciu. Na palube lietadla sa údajne nachádzali štyria členovia posádky. Všetci sa katapultovali, avšak jeden z nich haváriu neprežil. Dvaja sú v nemocnici a jeden je nezvestný.
Ruské ministerstvo obrany pripísalo haváriu technickej poruche. Ukrajinská vojenská rozviedka HUR však tvrdí, že ukrajinským silám sa podarilo lietadlo zostreliť približne 300 kilometrov od ukrajinsko-ruských hraníc. Zasiahnuté lietadlo údajne dokázalo doletieť až do oblasti Stavropola, kde sa napokon zrútilo.
21:30 Pokiaľ bude mať Maďarsko národnú vládu, nepodporí žiadnu zo strán rusko-ukrajinskej vojny. Na oficiálnom otvorení kampane vládnucej aliancie Fidesz-KDNP pred júnovými voľbami do Európskeho parlamentu to v piatok v Budapešti povedal maďarský premiér Viktor Orbán. Informovali o tom agentúry APA a MTI.
„Keby nebolo Fideszu a KDNP (Kresťanskodemokratická ľudová strana), keby vláda nebola v rukách národných síl, Maďarsko by už bolo po krk vo vojne,“ vyhlásil Orbán.
Provojnové vlády, bruselskí byrokrati a sieť amerického finančníka Georgea Sorosa podľa neho posielajú milióny dolárov maďarskej „provojnovej ľavici“, ktorá namiesto vlády zasadzujúcej sa za mier chce „bábkovú provojnovú vládu kontrolovanú Bruselom a Washingtonom“.
Orbán zdôraznil, že Fidesz vyhral všetky voľby do Európskeho parlamentu za posledných 20 rokov, čo z neho robí najúspešnejšie politické zoskupenie v Maďarsku a v Európe. Šance na víťazstvo v ďalších voľbách, ktoré sa uskutočnia 9. júna, označil za „veľké“.
20:24 Ruské sily zaútočili v piatok popoludní na čiernomorský prístav Pivdennyj na juhu Ukrajiny. Raketami zasiahli prístavné zariadenia. Ako referuje web Ukrajinská pravda, na mimoriadnom zasadnutí Rady NATO-Ukrajina v Bruseli to potvrdil ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.
„Dnes ráno boli naše mestá Dnipro, Kryvyj Rih a Synelnykove zasiahnuté ruskými raketovými útokmi. V Dnipre bola zničená obyčajná obytná budova a ľudia zostali uväznení pod troskami. Poškodená bola železničná a autobusová stanica… Toto je len jedno ráno v jednom meste, napriek tomu ruskí teroristi útočia na našu krajinu denne a každú noc v rôznych mestách a komunitách,“ uviedol Zelenskyj.
Dodal, že mestá ako Charkiv, Odesa, Sumy, Černihiv, Mykolajiv, Cherson či Dnipro „nemajú spoľahlivú obranu proti ruským teroristom“. „Práve v čase, keď som sa pripravoval na tento rozhovor, zasiahli námorný prístav Pivdennyj. Niekoľko rakiet zasiahlo prístavné zariadenia, a to nielen ukrajinské, ale aj singapurské,“ dodal ukrajinský líder.
Vojenská správa Odeskej oblasti predtým informovala, že ruské sily zaútočili v piatok popoludní raketami na Odeskú oblasť a spôsobili škody na prístavnej infraštruktúre.
18:42 Americká Snemovňa reprezentantov dnes urobila zásadný procedurálny krok, ktorým sa po mesiacoch posunula o krok bližšie k schváleniu dlho očakávanej pomoci pre Ukrajinu, Izrael a Taiwan vo výške 95 miliárd dolárov, píše agentúra AP. List The New York Times (NYT) v tejto súvislosti poznamenáva, že na schválenie programu schôdze pomohli demokratickí zákonodarcovia, vďaka ktorým hlasovanie prešlo napriek disentným hlasom niektorých republikánov. Hlasovanie o pomoci sa očakáva cez víkend.
Program schôdze republikánskeho predsedu snemovne Mikea Johnsona dnes prešiel v pomere 316 ku 94 hlasom, čo uvoľňuje cestu k tomu, aby sa o jednotlivých častiach zahraničnej pomoci hlasovalo oddelene v sobotu. Dnešné prijatie programu podľa NYT naznačuje, že legislatíva bude mať podporu, keďže program prešiel s významnou podporou demokratov aj väčšinou republikánov, napriek nesúhlasu pravicového krídla Republikánskej strany.
„Existuje veľa dezinformácií o tom, čo a prečo tu robíme,“ povedal Johnson v relácii The Mark Levin Show. „Ukrajinci teraz zúfalo potrebujú smrtiacu pomoc… Nemôžeme dovoliť, aby Vladimir Putin vpadol do ďalšej krajiny a zabral ju,“ povedal s odvolaním sa na ruskú inváziu na Ukrajinu. „Ide o veľmi vážne záležitosti s globálnymi dôsledkami,“ dodal.
18:05 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj spojencom NATO počas videokonferencii povedal, že Kyjev potrebuje najmenej sedem systémov Patriot, aby čelil ruskej vzdušnej prevahe.
Západné systémy protivzdušnej obrany Ukrajina potrebuje na zneškodňovanie rakiet, ktorými Rusi útočia na jej infraštruktúru. Ruské útoky najmä proti energetickej infraštruktúre v posledných týždňoch výrazne zosilneli a ruský vodca Vladimir Putin chystá podľa mnohých veľkú ofenzívu.
„Putina treba vrátiť späť na zem a naša obloha musí byť opäť bezpečná,“ povedal podľa tlačových agentúr Zelenskyj vo videoposolstve k ministrom. Ruské sily majú podľa neho vo vzduchu prevahu a Ukrajina potrebuje pomoc pokiaľ možno okamžite. Len tento rok podľa neho čelila ukrajinská obrana takmer 1 200 ruským strelám a viac ako 1 500 dronom.
Kyjev má k dispozícii viacero systémov Patriot, podľa skoršieho vyjadrenia Zelenského by ich na úspešnú obranu potreboval až 25. Dnes hovoril o okamžitej potrebe minimálne siedmich patriotov či podobných systémov. „Môžu zachrániť veľa životov a naozaj zmeniť situáciu,“ povedal.
17:40 Prezidentka SR Zuzana Čaputová podporuje občiansku zbierku Munícia pre Ukrajinu. Je zároveň hrdá na to, že mnohým na Slovensku záleží na osude susednej Ukrajiny. Uviedla to na sociálnej sieti.
„Podporujem túto iniciatívu, pretože je to správna vec. Naše príspevky do tejto iniciatívy sú vyjadrením solidarity a pomoci obetiam nevyprovokovanej agresie,“ napísala Čaputová.
Čítajte viac Za päť dní 2,5 milióna eur. Zbierka na muníciu raketovo rastie. Ďakujeme, bratia Slováci, odkazujú ukrajinskí vojaci z frontu
17:30 Európska únia pripravuje 14. balík sankcií voči Rusku za jeho pokračujúcu agresiu proti Ukrajine. Informovala o tom v piatok agentúra DPA s odvolaním sa na vysokopostaveného predstaviteľa EÚ.
Nový balík sankcií bude zahŕňať represívne opatrenia proti aktérom, ktorí obchádzajú existujúce sankcie voči Rusku. Pravdepodobne dôjde aj k ďalšiemu rozšíreniu zoznamu osôb a subjektov, ktorých majetok v EÚ bude zmrazený.
Konkrétne návrhy predložia na budúci týždeň členským štátom Európska služba pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) a Európska komisia.
Trinásty sankčný balík bol schválený vo februári na druhé výročie začiatku vojny na Ukrajine. Zameraný je na 106 jednotlivcov a 88 firiem podieľajúcich sa na činoch, ktoré narúšajú alebo ohrozujú územnú celistvosť, suverenitu a nezávislosť Ukrajiny.
Sankcie boli tiež uvalené na tovar, ktorý môže prispieť k technologickému posilneniu ruského obranného a bezpečnostného sektora. Konkrétne išlo o komponenty na vývoj a výrobu dronov.
Dlhodobé trvanie majú ďalekosiahle ekonomické sankcie, ako napríklad zákaz dovozu ropy, uhlia, ocele, zlata a luxusného tovaru, ako aj represívne opatrenia voči bankám a finančným inštitúciám.
17:25 Krajiny Severoatlantickej aliancie sa zhodli na poskytnutí ďalších systémov protivzdušnej obrany Ukrajine, ktorá sa bráni ruskej ozbrojenej agresii. Po diskusii ministrov obrany vo formáte Rady NATO-Ukrajina to povedal generálny tajomník aliancie Jens Stoltenberg. Štáty, ktoré uvedenými systémami nedisponujú, podľa neho prisľúbili finančné príspevky na ich nákup.
Západné systémy protivzdušnej obrany Ukrajina potrebuje na zneškodňovanie rakiet, ktorými Rusi útočia na jej infraštruktúru. Ruské útoky najmä proti energetickej infraštruktúre v posledných týždňoch výrazne zosilneli.
Kyjev má k dispozícii viacero systémov Patriot, podľa prezidenta Volodymyra Zelenského by ich na úspešnú obranu potreboval až 25. Pri debate s lídrami Európskej únie na summite EÚ tento týždeň vymenoval tiež ďalšie systémy ako IRIS-T, SAMP-T, NASAMS.
„Okrem Patriotov sú tu ďalšie zbrane, ktoré môžu aliančné krajiny poskytnúť, vrátane SAMP-T. A mnoho ďalších, ktorí nemajú k dispozícii tieto systémy, sľúbilo poskytnúť finančnú podporu na ich nákup pre Ukrajinu,“ povedal Stoltenberg novinárom po rokovaní, ktoré sa konalo prostredníctvom videokonferencie.
16:32 Slováci v občianskej zbierke na podporu českej delostreleckej iniciatívy vyzbierali len za pár dní už vyše 2,1 milióna eur. Kampaň nesie názov Munícia pre Ukrajinu – Keď nie vláda, posielame my. Peniaze stále raketovo pribúdajú. Slováci z vlastných peňazí už teraz dali na nákup munície viac ako Slovinsko a Island zo svojho štátneho rozpočtu. Ukrajinskí vojaci priamo z bojovej línie poďakovali Slovákom za peniaze na muníciu.
Čítajte viac Za päť dní 2,5 milióna eur. Zbierka na muníciu raketovo rastie. Ďakujeme, bratia Slováci, odkazujú ukrajinskí vojaci z frontu
15:25 Veľká Británia vyčlenila takmer 150 miliónov libier na podporu ukrajinského energetického sektora po nedávnych ruských útokoch. Oznámil to šéf britskej delegácie pri Organizácii pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) Neil Holland, informuje spravodajský web Kyiv Independent.
Rusko od marca zintenzívnilo útoky zamerané najmä na ukrajinskú energetickú infraštruktúru. Napríklad minulý týždeň Rusi zničili tepelnú elektráreň v obci Trypilľa v Kyjevskej oblasti, čo viedlo k úplnej strate výrobnej kapacity ukrajinskej štátnej energetickej spoločnosti Centerenerho.
Holland počas zasadnutia OBSE vo Viedni vo štvrtok uviedol, že Londýn zintenzívni úsilie pri podpore ukrajinského energetického sektora a zapojí doň svojich partnerov zo skupiny G7.
„Veľká Británia je zaviazaná poskytnúť Ukrajine podporu, ktorú potrebuje na svoju obranu a vytlačenie Ruska zo suverénneho územia Ukrajiny,“ povedal Holland a dodal, že „toto je jediná cesta k spravodlivému a trvalému mieru“.
15:05 Rusko zvyšuje tlak na vyčerpané ukrajinské sily, keďže bahnité polia vysychajú a umožňujú tankom a obrneným vozidlám prístup na kľúčové pozície. Ako referuje web news.sky.com, Moskva sa čoraz viac prikláňa k používaniu satelitne navádzaných kĺzavých bômb, ktoré umožňujú lietadlám zasiahnuť ukrajinské ciele z bezpečnej vzdialenosti.
Po tom, ako ruskí okupanti vo februári dobyli ukrajinskú baštu Avdijivka, sa teraz ruskí vojaci tlačia smerom k horskému mestu Časiv Jar, čo by im umožnilo posunúť sa smerom k Sloviansku a Kramatorsku – kľúčovým mestám v Doneckej oblasti, ktoré zostávajú pod kontrolou Ukrajiny.
Rusko nezákonne anektovalo Doneckú oblasť a tri ďalšie regióny v roku 2022 a jedným z kľúčových vojnových cieľov Kremľa je ovládnuť Donbas. Ruský vodca Vladimir Putin, ktorý si v marci zabezpečil ďalšie funkčné obdobie vo funkcii ruského prezidenta, vyhlásil, že chce vytvoriť „sanitárnu zónu“ na ochranu pohraničných oblastí Ruska.
14:25 Ukrajinské orgány odhalili v Charkovskej oblasti sieť agentov, ktorá sa usilovala predať Rusku tajné dokumenty zo strategického závodu a informácie o najnovších technologických pokrokoch Ukrajiny v oblasti palív a energetiky. Podozrivých zatkli. Informuje o tom spravodajský portál Ukrajinská pravda.
„Na pokyn okupantov mali ich komplici ukradnúť ,potrebné‘ dokumenty, zdigitalizovať ich a elektronicky preniesť do Ruskej federácie,“ uviedla ukrajinská bezpečnostná služba (SBU). Ukrajinská generálna prokuratúra uviedla, že dané údaje Rusko potrebuje, aby „postavilo a prevádzkovalo vodné elektrárne, jadrové elektrárne a tepelné elektrárne, ktoré všetky vyrábajú elektrickú energiu. Sú potrebné pre bezproblémové fungovanie vojensko-priemyselného komplexu Ruskej federácie“.
Podozriví podľa vyšetrovania zhromaždili schémy, plány a výrobné pokyny pre parné turbíny spolu s ich komponentmi, ktoré Rusko pred vojnou kupovalo od danej charkovskej firmy.
Zadržaní sú podozriví z velezrady a v prípade usvedčenia môžu skončiť vo väzení na doživotie.
13:55 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj navštívil vojakov bojujúcich na fronte Doneckej oblasti, kde Rusi pomaly postupujú. Zelenskyj o tom dnes informoval na telegrame.
„Musíme si vždy vážiť ľudí, ktorí robia všetko pre to, aby Ukrajina žila a vzdorovala okupantom,“ povedal Zelenskyj.
V Doneckej oblasti ukrajinská armáda zvádza boje už od roku 2014, pred začiatkom plnohodnotnej ruskej invázie z predvlaňajšieho februára tam bojovala proti separatistom podporovaným Moskvou. Ukrajina v tejto časti frontu posilňuje budovanie obranných línií v situácii, keď ukrajinskí činitelia varujú, že ruské jednotky by tam neskôr počas jari alebo v lete mohli podniknúť ofenzívu.
V inom príspevku Zelenskyj informoval o tom, že navštívil a vyznamenal vojakov liečiacich sa pri zdravotníckej rote 95. samostatnej leteckej útočnej brigády a odovzdal im vyznamenanie. Zverejnil zábery z cesty v Slovjansku, ktorý leží asi 30 kilometrov od Časiv Jaru, kde ruské jednotky v poslednom čase postupujú. Nahráva im pri tom početná prevaha aj to, že sa ukrajinská armáda potýka so závažným nedostatkom munície.
13:35 V meste Dnipro bol na sobotu vyhlásený smútok, oznámil starosta Borys Filatov. „Dnepropetrovská oblasť zažila peklo. Koho Rusi chcú zlomiť svojimi raketami? Nikto sa pri spoločnom nešťastí nevie zjednotiť tak ako Ukrajinci,“ napísal šéf vojenskej správy druhého najväčšieho ukrajinského regiónu Serhij Lysak na Telegrame.
Šesť ľudí prišlo o život v Synelnykove, kde bolo poškodených vyše desať domov, ďalší dvaja ľudia v hlavnom meste regiónu Dnipra, odkiaľ je podľa Lysaka hlásených 19 zranených. Tam bol v centre zasiahnutý viacposchodový obytný dom, ktorý začal horieť.
Medzi mŕtvymi je jedna zamestnankyňa ukrajinských dráh, ďalších sedem železničiarov pri útokoch v Dnepropetrovskej oblasti utrpelo zranenia, informovala spoločnosť Ukrzaliznycia. Po niekoľkých hodinách obnovila premávku na stanici v Dnipre.
Podľa Lysaka protivzdušná obrana zostrelila 11 z 16 rakiet a deväť z desiatich dronov, ktoré na Dnepropetrovskú oblasť útočili.
Foto: SITA/AP
13:27 Ministri zahraničných vecí siedmich najvyspelejších krajín G7 sa na stretnutí na Capri zaviazali pomôcť Ukrajine s protivzdušnou obranou.
V súvislosti s vojnou na Ukrajine vyjadrili ministri „odhodlanie posilniť spôsobilosti protivzdušnej obrany Ukrajiny s cieľom zachrániť životy a ochrániť kritickú infraštruktúru“. Dodali, že na tomto cieli budú spolupracovať aj s ďalšími partnermi.
Americký minister zahraničných vecí Antony Blinken svojich európskych partnerov vyzval, aby zvýšili nátlak na Čínu. Washington viní Peking z pomoci Rusku pri obrannej expanzii, pripomína AFP.
„Vyjadrujeme hlboké znepokojenie nad prevodmi položiek s dvojakým použitím a zbraňových súčiastok, ktoré Rusko používa s cieľom podporiť svoju vojenskú výrobu,“ uviedli ministri krajín G7 vo vyhlásení. Čína by mala podľa ich vyjadrení zaistiť, aby sa skončilo poskytovanie tejto podpory, ktorá konflikt na Ukrajine len predlžuje.
Čítajte aj Bloomberg: G7 chce použiť zmrazené ruské aktíva ako záruku pri obnove Ukrajiny
13:15 Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová v piatok uviedla, že rozhodnutie Fínska uzavrieť svoje hraničné priechody s Ruskom pre prudký nárast migrantov je bezpečnostnou záležitosťou, ktorú musí zvážiť celý 27-členný blok. Von der Leyenová to povedala počas cesty k hraniciam v arktickej časti Fínska.
„Všetci vieme, ako Putin a jeho spojenci využívajú migrantov, aby otestovali našu obranu a pokúsili sa nás destabilizovať,“ povedala Von der Leyenová. „Putin sa teraz sústreďuje na Fínsko a je to nepochybne odpoveď na vašu pevnú podporu Ukrajine a váš vstup do NATO.“
Fínsko sa 4. apríla rozhodlo predĺžiť uzavretie svojich hraničných priechodov s Ruskom „až do odvolania“, pretože podľa vlády existuje vysoké riziko migrácie organizovanej Moskvou. Fínska vláda uzavrela osem z deviatich kontrolných bodov s Ruskom. Jediný, ktorý zostáva otvorený, je určený len pre železničnú dopravu a premávajú cez ňu najmä nákladné vlaky.
12:21 Výsledky bojov na Ukrajine do značnej miery určia hranice budúceho svetového poriadku, uvádza utajovaný dodatok ruského ministerstva zahraničia k predošlej oficiálne zverejnenej Koncepcii zahraničnej politiky, ku ktorému sa dostal denník The Washington Post. Moskva v ňom vyzýva na útočnú informačnú kampaň a iným prostriedkom proti západným krajinám.
Americký denník uvádza, že sa k dokumentu dostal prostredníctvom európskych spravodajských služieb. Dokument, na ktorom sa uvádza dátum 11. apríla 2023, má na rozdiel od oficiálnej verzie Koncepcie zahraničnej politiky Ruska, oveľa priamočiarejšiu a agresívnejšiu rétoriku.
Spojené štáty podľa dokumentu vedú koalíciu západných ‚nepriateľských krajín‘ a tie sa vraj usilujú o oslabenie Ruska, pretože Moskva je hrozbou pre Západ. Ruské ministerstvo zahraničia preto vyzýva na opatrenia vo vojensko-politických, ekonomických a obchodných a informačno-psychologických sférach, uvádza portál.
„Je dôležité vytvoriť mechanizmus na vyhľadávanie zraniteľných miest ich vonkajšej a vnútornej politiky s cieľom vypracovať praktické kroky na oslabenie protivníkov Ruska,“ cituje dodatok The Washington Post.
11:08 Na deväť sa zvýšil počet obetí nočného útoku ruskej armády na Dnepropetrovskú oblasť na juhu Ukrajiny. Medzi mŕtvymi sú tri deti a zranenia utrpelo viac než 10 osôb. Oznámilo to ukrajinské ministerstvo vnútra, píše TASR na základe správy agentúry AFP.
Obete hlásia v meste Dnipro i v Synelnykovskom rajóne juhovýchodne od tohto mesta. Úrady pôvodne hlásili osem obetí, jedno dieťa však neskôr zraneniam podľahlo v nemocnici. Počet obetí sa ešte môže zvýšiť, dodali úrady.
10:59 Čečenského ministra pre mimoriadne situácie zadržali v susednom Dagestane kvôli riadeniu auta v opitosti. Ministra Alichana Cakajeva ale vzápätí z väzenskej cely oslobodilo čečenské komando špeciálnych síl a odviezlo ho aj s autom, ktoré v opitosti riadil a po ktorom vyhlásila pátranie kanadská pobočka policajnej centrály Interpol. Napísal to spravodajský server Meduza s odvolaním sa na informácie zo sociálnych sietí v oboch autonómnych republikách na severnom Kaukaze aj v samotnom Rusku.
Čítajte viac Čečensko a Dagestan na nože. Opitého ministra zatkli, Kadyrov poslal elitné komando
10:55 Poľské úrady zadržali dvoch podozrivých z útoku na ruského opozičného politika Leonida Volkova, ku ktorému prišlo v marci v litovskom Vilniuse. Oznámil to v piatok litovský prezident Gitanas Nauséda.
Volkov bol blízkym spojencom zosnulého ruského opozičného lídra Alexeja Navaľného. Útočníci ho napadli 12. marca pred jeho domov vo Vilniuse a niekoľkokrát udreli kladivom. Volkov preto musel byť nakrátko hospitalizovaný. Litovská tajná služba vtedy zverejnila podozrenie, že do útoku boli zapojené ruské spravodajské služby.
„Dvaja ľudia podozriví z útoku na ruského opozičného lídra Leonida Volkova boli zadržaní v Poľsku,“ uviedol Nauséda pre novinárov. Poľským úradom poďakoval za „vynikajúcu spoluprácu“.
Volkov na sociálnej sieti X uviedol, že nemá bližšie informácie o zadržaných osobách. Ocenil však usilovnú prácu litovskej polície na jeho prípade. „Som rád, že sa táto práca vyplatila,“ uviedol ruský opozičný politik.
10:50 Ukrajinský generálny štáb odvolal Nataliju Humeňukovú z funkcie hovorkyne južného veliteľstva armády. Informoval o tom portál Ukrajinska pravda. Na Humeňukovú sa tento týždeň vo výzve armádnemu vedeniu sťažovalo vyše 150 ukrajinských a zahraničných novinárov. Humeňuková, ktorá tlačové oddelenie južného veliteľstva ukrajinskej armády viedla od jari 2022, kritiku odmietla.
Generálny štáb uviedol, že k dnešnému dňu sa rozhodol ukončiť pridelenie plukovníčky Humeňukovej k južnému zoskupeniu ukrajinskej armády. Teraz sa hľadá vhodný odborník, ktorý ju nahradí.
Novinári, ktorí sa pripojili k výzve za odvolanie Humeňukovej, uviedli, že bránia v informovaní o ruských vojnových zločinoch alebo o ukrajinských vojakoch brániacich túto časť Ukrajiny. Najvýraznejšie sa to podľa nich prejavilo pri vlaňajšej deštrukcii Kachovskej priehrady, keď hovorkyňa nedostatočne objasňovala, čo sa stalo, čo viedlo k tomu, že „svetové médiá hľadali informácie o zničení hrádze v nepriateľských zdrojoch“.
10:30 Ruské raketové útoky na Dnepropetrovskú oblasť nadránom zabili najmenej osem civilistov vrátane dvoch detí. Prinajmenšom 29 ľudí utrpelo zranenia. Uviedla to ukrajinská pohotovostná služba, informuje portál Kyiv Independent.
V meste Dnipro sú podľa služby dvaja mŕtvi a 20 zranených. Najmenej šesť ľudí zomrelo v okrese Synelnykove, kde Rusi poškodili desať domov. Medzi mŕtvymi sú deti vo veku 6 a 8 rokov, uviedol minister vnútra Ihor Klymenko.
Útoky podľa oblastného gubernátora Serhija Lysaka spôsobili požiar v päťposchodovej budove v meste Dnipro, pričom čiastočne budovu zničili, a poškodili aj dve infraštruktúrne zariadenia. Poškodený je aj podnik v Pavlohrade a infraštruktúrne zariadenie v Kryvom Rihu.
Rusko údajne zasiahlo zariadenia železničnej spoločnosti Ukrzaliznycia. Činnosť železničnej stanice v Dnipre je podľa firmy pozastavená.
10:28 Ilegálnym migrantom to umožňujú bezpečnostné zložky susedného štátu. Poliaci sa už niekoľko mesiacov musia vysporiadať s prílevom ľudí bez vstupných víz do ich krajiny, ktorí sa dostali do Bieloruska.
Čítajte viac VIDEO: Rebríky, palice, plyn, agresívni ľudia. Lukašenko znova zaplavuje Poliakov migrantmi
10:26 V Stavropoľskom kraji na juhozápade Ruska sa zrútil ruský strategický nadzvukový bombardér Tu-22M3, ktorý sa vracal na základňu po splnení bojovej úlohy, informovalo podľa agentúry Interfax ruské ministerstvo obrany. Na zničenie lietadla sa hlási ukrajinské letectvo, akciu podľa svojho veliteľa Mykola Oleščuka podniklo v spolupráci s vojenskou rozviedkou HUR.
Čítajte viac VIDEO: Zostrelili sme Rusom strategický nadzvukový bombardér, hlási Ukrajina. Moskva priznala stratu
8:33 Rusko v noci na dnešok zaútočilo raketami na Dnepropetrovskú oblasť vo východe Ukrajiny. Zranenie utrpelo vyše 20 ľudí, jedno dieťa v nemocnici na následky poranení zomrelo. Informoval o tom na telegrame šéf vojenskej správy druhého najväčšieho ukrajinského regiónu Serhij Lysak.
V Dnipre je hlásených 15 ľudí so stredne ťažkým zranením, v Kryvom Rihu majú zranenia traja ľudia a rovnaký počet v Synelnykove. V tomto meste ležiacom na juhovýchod od Dnipra poranenia utrpeli dve deti, jedno z nich zomrelo.
„Ťažká noc a ráno. Oblasť má za sebou ďalší masívny útok,“ uviedol Lysak. Časť ruských rakiet podľa neho zostrelila ukrajinská protivzdušná obrana, ráno ich bolo deväť, počas noci dve. V Dnipre bola pri útoku poškodená obytná budova a dva objekty infraštruktúry. V Pavlohrade sú škody v bližšie neurčenom podniku a v Synelnykovom úder čiastočne zničil štyri súkromné domy.
Na Dnepropetrovskú oblasť sa Rusi zamerali aj vo štvrtok – večer s nasadením ťažkého delostrelectva útočili na Nikopol av noci ostreľovaním poškodili dva domy v Marhanci.
7:24 V Stavropoľskom kraji na juhozápade Ruska sa zrútil ruský strategický bombardér Tu-22M3, ktorý sa vracal na základňu po splnení bojovej úlohy**, informovalo dnes podľa agentúry Interfax ruské ministerstvo obrany. Za príčinu nehody podľa predbežného vyšetrovania označilo technickú poruchu.
6:15 Prežitie Ukrajiny v súčasnej vojne proti Rusku je dôležité tak pre Európu, ako aj pre Spojené štáty, uviedol bývalý americký prezident a republikánsky kandidát do novembrových prezidentských volieb Donald Trump. V príspevku na exprezidentovej sociálnej sieti Truth Social je podľa agentúry Reuters znateľný určitý posun v jeho doterajšom postoji, a to za situácie, keď má cez víkend americká Snemovňa reprezentantov hlasovať o miliardovom balíku pomoci Ukrajine.
Trump prijatie balíka doteraz otvorene nepodporil a vo väčšine svojich predchádzajúcich príspevkov na Truth Social naopak kritizoval európskych spojencov, ktorí podľa neho Kyjevu neposkytujú dostatok prostriedkov. V podobnej línii sa niesla aj časť jeho príspevku.
„Prečo Spojené štáty poskytli Ukrajine o vyše 100 miliárd dolárov viac než Európa, a pritom nás delí oceán? Prečo Európa nemôže dorovnať výšku peňazí, ktoré USA vynakladajú na pomoc krajine v zúfalej situácii?“ napísal. „Ako sa všetci zhodujú, ukrajinské prežitie a sila by mali byť pre Európu oveľa dôležitejšie ako pre nás, ale je to dôležité aj pre nás! Hýb sa, Európa,“ uviedol exprezident.
Príspevok sa zdá byť jedným z prvých uznaní Trumpa, že prežitie Ukrajiny, ktorá sa od februára 2022 bráni rozsiahlej ruskej vojenskej agresii, je v bezpečnostnom záujme Spojených štátov, píše Reuters.
Republikánsky predseda Snemovne reprezentantov Mike Johnson predtým uviedol, že komora bude o balíku pomoci Ukrajine hlasovať už v sobotu, a to napriek ostrým námietkam vyhraneného krídla jeho strany. Balík počíta s približne 61 miliardami dolárov na vojenskú a ekonomickú pomoc Kyjevu a partnerom v regióne. Schválenie, ktoré presadzuje administratíva amerického prezidenta Joea Bidena, doteraz bránili americké vnútropolitické spory. Návrh už prešiel Senátom, republikánske vedenie Snemovne reprezentantov ho však zatiaľ blokovalo.
Trump sa v novembri bude usilovať o znovuzvolenie v prezidentských voľbách. V prípade, že v súboji proti demokratickému kandidátovi Bidenovi uspeje, Európa sa obáva zmeny americkej politiky voči Ukrajine, ktorej obrana proti ruským vojskám závisí od západnej pomoci.