Napríklad v Českej republike hrozí, že veľa vakcín skončí v koši. Sú totiž určené pre vybranú skupinu obyvateľov a mnohí z nich ju odmietajú. Naopak, tí čo vakcínu chcú, sa k nej nedostanú, lebo nie sú na zozname. Lekári tak majú problém zohnať dostatok ľudí a vakcíny včas minúť. Musia sa totiž otvárať po celých baleniach a ak sa rýchlo nepodajú, pokazia sa a lekár ich musí vyhodiť.
Čechov trápi aj to, že nakúpená vakcína Pandemrix od firmy GlaxoSmithKline môže u detí vyvolať horúčku, čo potvrdil aj Európsky úrad pre kontrolu liečiv. Vo Francúzsku sa napríklad deti Pandemrixom neočkujú, pretože je bolestivejšia ako iné a tamojší zdravotníci nechcú, aby sa jej deti báli.
V Maďarsku používajú vlastnú vakcínu, ktorá je síce lacnejšia, ale nie je registrovaná v žiadnej inej krajine. Profesor bioetiky Gergély Bognar z Univerzity v New Yorku situáciu u našich južných susedov nazval „Veľký maďarský experiment“. Vakcína totiž rozdelila ľudí podľa ich politických preferencií. Tí čo sympatizujú so súčasnou vládou sa očkovať nechávajú a sympatizanti opozície zase vakcínu odmietajú. Dôvod je ten, že vládni predstavitelia sa nechali zaočkovať pred televíznymi kamerami, kým opozičníci vakcíne nedôverujú.
O situáciu v Maďarsku sa už zaujímajú aj v prestížnom vedeckom žurnále Nature. Sú zvedaví, ako sa pandémia v Maďarsku vyvinie a v ktorom politickom tábore bude viac nakazených. Desať miliónov ľudí je už totiž solídna vzorka na porovnanie účinnosti vakcíny proti novej chrípke, ktorá si v Európe vyžiadala už 1379 obetí.