Srbská obec Kysáč má približne päťtisíc obyvateľov a patrí k obciam s početnou slovenskou komunitou. Slovensky sa tam teda dohovoríte takmer bez problémov. Špecifická je aj tým, že v nej sídlia štyri stomatologické ambulancie. Päťhodinovú cestu sme tam absolvovali s trojicou pacientok – Marínou, Leou a Janou, ktoré tam cestovali za zubnou turistikou.
Hlavným dôvodom ich cesty nebol ani tak prepojenie stomatologického ošetrenia a turistických zážitkov, ale lacnejšie ceny za zubárske zákroky. Dva- až trikrát menej tu totiž zaplatia v porovnaní so Slovenskom za fixné zubné strojčeky, no aj za trhanie zubov, implantáty a zubné náhrady.
Priamo v Kysáči sme sa obrátili na dvojicu lekárok – Anu Meši a Marinu Francisti. Obe si našli na naše otázky čas a vpustili nás aj do priestorov ambulancie. Priblížili nám tiež, ako vnímajú zubnú turistiku Slovákov na sever Srbska, čo sem našincov láka a aké s nimi majú skúsenosti.
Doktorka Marina Francisti
Ordinujete v srbskej obci Kysáč. Na Slovensku vzrástli ceny minulý rok pod Štatistického úradu SR o 19,3 percenta. Museli ste v posledných rokoch aj vy zvyšovať ceny?
Takto veľmi nie. Ordinujem štyri roky, cena mojich intervencií sa zvýšila, ale o päť alebo šesť percent, ale také zdraženie ako na Slovensku sme nemali. Globálne sa zvýšila cena energií, a preto sme museli aj my zvýšiť ceny, ale nie veľmi.
Zubárom na Slovensku vzrástli ceny materiálov, ktoré sa potom odrazili v cenách zákrokov. Zdraželi aj u vás v Srbsku?
Niečo áno, niečo nie. Od kedy ordinujem sa napríklad zvýšila cena za protetiku, z materiálov zdraželi aj kov a keramika. Výplne zostali na rovnakej úrovni a tiež anestézie. Implantáty tiež nezdvíhali svoju cenu. Aké boli ceny predtým neviem, keďže som neordinovala. Možno sa tie ceny menili v minulosti, ale v tomto období nie. Čo sa týka tej protetiky, tam sme aj my zdvihli ceny.
Zubná lekárka zo Slovenska, ktorú sme nedávno oslovili, keď sme porovnávali, ako rástli ceny, nám uviedla, že sa jej tento rok zvýšil nájom na 3250 eur. U vás je to ako?
Nie je adekvátne porovnávať Bratislavu s Kysáčom. Kysáč je predsa malá dedinka v blízkosti Nového Sadu. Myslím si, že v Belehrade, čiže v hlavnom meste Srbska, je tiež podobná situácia. Konkrétne v Kysáči nie sú také vysoké nájmy. Moja ambulancia je mojím majetkom, takže náklady nemáme.
Na sociálnych sieťach som našla príspevky pacientov zo Slovenska, ktorí jazdia do Kysáča do vašej ambulancie. Dokážete odhadom povedať, koľko slovenských Slovákov k vám chodí?
Nie je to rovnako každý mesiac. Keď sú nejaké dovolenky, Veľká noc, Vianoce, tak ich počet je vyšší. Ľudia majú vtedy voľné dni, tak ich využijú na dentálnu prehliadku alebo intervencie, ale konkrétny počet vám neviem povedať, lebo si nevediem konkrétnu štatistiku. Zo Slovenska máme každý týždeň niekoho.
S akými diagnózami k vám najčastejšie chodia ľudia zo Slovenska?
Najčastejšie sem ľudia chodia na veľké výkony. Na plomby a výplne kanálikov sem nechodia. Najčastejšie je to paradentóza. Ľudia potrebujú buď implantáty, korunky, všeobecne protetiku – mobilnú aj fixnú. Chodia nám, ale nie tak často, aj ortodontickí pacienti.
Na Slovensko vzrástli nielen ceny za plomby a korunky, ale aj ceny strojčekov. Máte veľa pacientov, ktorí vyhľadávajú ten typ služieb?
Áno, chodia. Naplánujeme si to, pretože tá ortodontická liečba trvá rok až dva, takže je to dosť pre nich namáhané. Kontroly s výmenou elementov na strojčekoch si dohadujeme zvyčajne na soboty. Hľadíme na to, aby to nebolo príliš často, pacienti sem chodia asi každé tri až štyri mesiace za tri- až štyrikrát menšiu cenu sa im dajú zuby do poriadku. Hovoria, že sa im vyplatí chodiť aj tu pobudnúť deň-dva počas kontrol a majú finančný benefit.
Ide teda zväčša o pacientov, ktorí nechodia do Kysáča jednorazovo, ale opakovane?
Áno, aj čo sa týka implantátov, teda keď sa implantáty vložia do kosti, musí prejsť doba hojenia, ktorý je individuálna. Trvá minimálne dva mesiace. Málokto môže prísť len raz, väčšinou prichádzajú tri- až štyrikrát, aby sa dokončila celková terapia.
Na sociálnych sieťach som našla ponuky na odvoz zo Slovenska na sever Srbska, rovnako aj ponuky na ubytovanie. Niektoré zákroky zrejme trvajú dlhšie. Ponúkate ubytovanie aj dopravu aj vy klientom v rámci zubnej turistiky?
Je veľmi veľa firiem, ktoré sa zaoberajú transportom ľudí. Veľmi veľa ľudí z týchto priestorov, povedzme pred takýmito 10 rokmi, odišlo na Slovensko do rôznych fabrík. Veľa ľudí odtiaľto žije v Bratislave a fluktuujú. Firiem, ktoré sa zaoberajú transportom, môže byť asi desať. Každý deň sa nájde, že ide niekto v tomto smere, takže s dopravou nie je problém. Čo sa týka ubytovania, v rámci ambulancie mám dva apartmány. Tiež môj brat a jeden pán v blízkosti prerobili svoje domy na ubytovne. V blízkosti ambulancie sa teda dá ubytovať. Snažíme sa pacientom všetko zabezpečiť, aby tu ľahšie fungovali a nemuseli ešte hľadať ubytovanie, snažíme sa im pomôcť. Prichádzajú do neznáma. Chodí nám sem veľa Slovákov aj z diaspóry zo Švajčiarska. Po nich chodíme na letisko. Snažíme sa im to zjednodušiť.
Mohli by ste priblížiť, aké zariadenia máte v ordinácii?
Máme tri kreslá. V ambulancii sme siedmi – štyria stomatológovia, tri sestričky. Máme všetko čo patrí k stomatológii, aby to bolo rýchlejšie. V Kysáči máme aj zubnú techniku. Máme dvoch externých chirurgov, s ktorými spolupracujeme. Máme ortodonkyňu, ktorá sa zaoberá strojčekmi.
Na rovnakej ulici, ako sídlite vy, sa nachádza ešte jedna zubná ambulancia, ktorú takisto navštevujú pacienti zo Slovenska. Nachádzajú sa v Kysáči aj iné zubné ambulancie alebo ste tu len dve?
Existujú ešte dve kolegyne, čiže sme tu štyri. Pokiaľ viem, všetky pracujú s pacientmi zo Slovenska. Pacientom sa sem oplatí prísť, je to veľký počet ľudí. Jedna klinika by to všetko nezvládla. Každý má pravdepodobne nejaký diel Slovenska, odkiaľ mu ľudia chodia.
Doktorka Ana Meši
Ordinujete v srbskej obci Kysáč. Na Slovensku vzrástli ceny minulý rok pod Štatistického úradu SR o 19,3 percenta. Museli ste v posledných rokoch aj vy zvyšovať ceny?
Áno, museli sme zvyšovať ceny. Približne od obdobia covidu. Pravdepodobne bolo príčinou zdraženie materiálu, s ktorým robíme, protetickej zubnej techniky, tiež energie išli trochu hore. Ceny sme zdvihli tak, aby sme mohli poskytnúť naše intervencie väčšine pacientov vzhľadom na ich platové možnosti.
Aké máte náklady na ambulantné priestory?
Sme v prenájme. Mesačne platíme 200 eur nájom a za posledné roky nezdražel. Ostatné zdraželo, napríklad energie, materiály, údržba, amortizácia, stroje, všetko to, čo je potrebné na stomatologický výkon.
Pri ktorej položke bol nárast cien najviac viditeľný?
Trochu to bolo pri plombách, ale tam sme ceny veľmi nezvýšili. V tejto obci pracujem 14 rokov, predtým som pracovala 17 rokov v druhej obci. Za tých 14 rokov poskočili ceny protetických náhrad. Najviac kovovo-keramických koruniek a potom trochu akrylové protézy. Keďže ich používajú hlavne starší ľudia, penzisti, tam sme obozretní čo sa týka hranice cien. Musíme myslieť na tieto skupiny, pretože najviac pacientov máme odtiaľto.
V čakárni máte letáčik, kde sa píše o zubnej turistike, aj my sme do Srbska cestovali s tromi pacientkami zo Slovenska. Máte veľa slovenských pacientov?
Myslím, že ich nie je až tak veľmi veľa, ale občas sa zjavia. Niekedy viackrát za mesiac, potom zase nie. Kedy-ako… So zubnou turistikou sme teraz začali, aby to bolo viditeľné aj na sociálnych sieťach. Keď už bol niekto u nás, poslal nám sem svojich známych.
Dokážete odhadom povedať, koľko slovenských Slovákov k vám chodí?
Neviem presne povedať koľko. Do roka ich sem príde možno na zubnú turistiku 20–30. Sú ordinácie, ktoré majú oveľa viac pacientov zo Slovenska.
Ide o pacientov, ktorý k vám chodia jednorazovo alebo sa sem k vám vracajú?
Tí, ktorí prídu prvý raz obyčajne potrebujú viackrát prísť kvôli príprave aj zákrokom, takže ich návštevy sa opakujú. Málokedy sa stane, že prídu len raz.
S akými diagnózami k vám najčastejšie chodia?
Je to najmä parciálna bezzubosť, teda čiastočná bezzubosť, keď potrebujú výrobu protetických náhrad. Pred tým, ako aplikujeme protetické náhrady, vyžaduje si to prípravu. Buď je konzervatívna príprava, teda zameraná na liečenie zubov a trhanie. Pred pár rokmi sme zaviedli ako pravidlo paradontálnu prípravu, to znamená, že aparát zubu je podporený. Najskôr sa zameriame na ďasná a vačky, potom sa musí počkať tri mesiace. Ak už majú obrúsené zuby, dostanú dočasnú protézu. Ak majú svoje, tak sa urobí niečo dočasné – akrylová protéza, potom sa definitívne ide po troch mesiacoch. Nerobíme nič „na hneď“, pretože to prináša riziko. Pacient je tu, tak sa urobí implantát, po troch mesiacoch prvá integrácie, potom je možné zatváranie s náhradami.
Cestovali sme sem s dvoma pacientkami, ktoré majú nainštalované fixné zubné strojčeky. Na Slovensko vzrástli nielen ceny za plomby a korunky, ale aj ceny strojčekov. Máte veľa pacientov, ktorí vyhľadávajú tento typ služieb?
Áno, áno. Do ambulancie k nám pravidelne prichádza kolegyňa z Nového Sadu, ktorá sa zaoberá čeľustnou ortopédiou. Chodia k nám pacienti zo Slovenska a tiež naša mládež, ktorá študuje na Slovensku a zostala tam. Väčšia si sem chodí urobiť strojčeky.
Je cena dôvodom, ktorý rozhoduje u zahraničných pacientov, ktorí vyhľadávajú vaše služby?
Jednak je to cena a jednak aj to, že môžu prísť na dohodnutý termín, ako si oni žiadajú. Vychádzame v ústrety, aby sa termín mohol umožniť pacientovi.
Zdôveria sa vám pacienti s tým, že na Slovensku by ich „oprava zubov“ vyšla podstatne drahšie?
Hovoria o tom, že by ich to stálo viacej, a preto sa rozhodli prísť. Niekto si to prepočíta a nevyplatí sa mu to. Niektorí sem zase chodia k príbuzným, tak sem chodia na kontroly. Skúsenosti sú rozličné.