Ľubomíra Adamčiová vraví, že choroba prichádza v živote nečakane ako zlodej. „Ku mne prišla podobným spôsobom. To, že niečo nie je v poriadku, som si všimla pred ôsmimi rokmi, keď som bola na dovolenke v zahraničí. Pod bradavkou som si nahmatala hematóm. Prvá cesta po návrate z cudziny bola, samozrejme, k lekárke,“ povedala. Pravidelne chodievala na preventívne prehliadky, preto vraj zostávala pomerne pokojná. Naznačovalo to totiž, že ak by aj išlo o vážnejší problém, nie je dlhotrvajúci.
Doktorka jej na sonografii zistila v prsníku dve hrčky a pozitívnu uzlinu. Hneď ju poslala na biopsiu. Po všetkých vyšetreniach a odberoch čakala na výsledky, ktoré potvrdili, že ide o malígny nádor. „Táto zlá správa ma nepoložila. Keďže mám syna, ktorý bol vtedy ešte školák, mala som motiváciu bojovať. Opakovala som si, že tu musím byť pre neho, lebo s ním žijem sama a potrebuje ma,“ priblížila. Nezdrvilo ju ani oznámenie, že prsník jej musia odobrať. „Postavila som sa k tomu tak, že ak treba, nech ich zoberú aj obidva,“ hovorí otvorene.
Čítajte aj Dolinková sa sťažuje na málo peňazí pre zdravotníctvo. Chce intenzívne rokovať s Kamenickým
Nastal kolotoč chemoterapií, na ktoré chodila päť mesiacov, a potom ju operovali. Súčasťou jej terapie bola aj biologická liečba v podobe injekcií. „Našťastie to všetko zabralo a dostala som sa z toho. V remisii (bez príznakov choroby, pozn. red.) som už takmer sedem rokov a veľmi sa z toho teším,“ podotkla. Svoj úspešný boj pripisuje včasnej prevencii a tiež faktu, že sa ťažkej situácii nepoddala.
„Vnímam to tak, že vážna choroba nie je koniec, ale vlastne nový začiatok. Veľmi ma podržala rodina, moji najbližší, tiež dobrá priateľka, ktorej som mohla kedykoľvek zavolať – aj o polnoci. Bola mojou bútľavou vŕbou,“ spomenula dôležitosť vyrozprávať sa. „No a našla som aj spriaznené duše v združení Amazonky, ktoré pomáha ženám s onkologickým ochorením. Pre mňa to znamenalo naozaj veľa – tie príbehy dievčat mi boli veľmi blízke,“ vysvetlila.
Ľubomíra priznáva, že mala aj ťažké chvíle, no vtedy ju podržala viera a modlitby. „Veľmi mi to pomáhalo, aj som to cítila,“ povedala so slzami v očiach. Veľkú silu má podľa nej aj obyčajné ľudské objatie. „Slová ako „ty to zvládneš“, „drž sa“, niekedy nestačia. Mne sa v tom období začali viacerí známi vyhýbať – nevedeli ako so mnou majú komunikovať. Mrzelo ma to, lebo napríklad poklepanie po pleci, stisnutie ruky a trocha empatie by mi padli naozaj dobre,“ ozrejmila.
Na pravidelné kontroly chodieva doteraz. „Každé tri či štyri mesiace. Stále som sledovaná, či sa to náhodou niekde neposúva. Žijem ale plnohodnotný život a veľmi sa z neho teším,“ netají svoju radosť. Pre všetky ženy, ktorým diagnostikujú podobné ochorenie, má jasný odkaz. „Nie je to koniec sveta. V prvom rade ale netreba podceňovať prehliadky, lebo čím skôr sa to zachytí, je oveľa väčšia šanca vyliečiť sa,“ doplnila.
Úmrtnosť môže byť nižšia
Aby bolo zachytených čo najviac prípadov včas, v Topoľčanoch sa konal ďalší z osvetových projektov, v rámci Dňa zdravia, zameraných na podporu prevencie rakoviny prsníka a odstránenie psychologických bariér skríningovej mamografie na Slovensku. Projekt s názvom „Ja som už bola“ organizuje združenie Amazonky, ktoré je členom medzinárodnej organizácie Europa Donna a Ružová stužka. Upozorňuje na potrebnú prevenciu spočívajúcu v zdravom životnom štýle, pravidelnom samovyšetrení prsníkov spolu s účasťou na mamografii. Cieľom je tiež prispieť k búraniu mýtov súvisiacich s týmto ochorením, ktoré je ako každé iné, pričom sa dá liečiť aj vyliečiť, keď je včas zistené.
Riaditeľka Národného onkologického inštitútu (NOI) a zároveň koordinátorka skríningov na Slovensku Jana Trautenberger-Ricová zhodnotila, že ženy sa o seba starajú trošku viac ako muži. „Vidíme to zo štatistík o skríningu pre karcinóm prsníka aj krčka maternice,“ hovorí. Celkovo chodí na prevenciu zhruba tridsať percent žien. „Stále je to málo a keby sme sa pozreli na preverené skríningové mamografické pracoviská, ktorých je na Slovensku momentálne 22, tam sa nám to pohybuje do 20 percent. Samozrejme, našou ambíciou je túto sieť rozšíriť, aby takéto pracoviská boli dostupné aj v odľahlejších kútoch Slovenska,“ vysvetlila. Očakávajú, že keď sa tak stane, dôjde k zlepšeniu situácie.
Nárok na bezplatné mamografické vyšetrenie má na Slovensku ročne viac ako 360-tisíc žien, z nich vlani ho absolvovalo iba 56-tisíc. Diagnostikovali pritom 260 karcinómov prsníka. „Cieľom skríningu, to znamená včasného zistenia najmenších ložísk onkoochorenia prsníka, je aspoň sedemdesiat percentná účasť žien vo veku od 50 do 69 rokov. To by zabezpečilo zníženie úmrtnosti na rakovinu prsníka o tridsať percent a zachránilo by sa tristo životov ročne,“ podčiarkla riaditeľka.
Celkovo registrujú každý rok viac ako tritisíc nových prípadov tohto ochorenia a podľahne mu deväťsto žien. Skríningová mamografia môže byť vykonávaná iba na preverených pracoviskách, ktoré spĺňajú prísne požiadavky. Po previerkach ich odporučila Komisia ministerstva zdravotníctva pre zabezpečenie kvality v rádiodiagnostike, radiačnej onkológii a nukleárnej medicíne. Kontakt na tieto pracoviská rezort pravidelne aktualizuje na svojej webovej stránke.
„Zdravá žena, ktorá nezaznamenala zjavný problém, môže na skríning počkať niekoľko mesiacov. Nemusí sa obávať – keď to trvá do pol roka, je to v poriadku. Iné je to u tých, ktoré už majú nejakú hrčku. Tie musia byť vyšetrené prednostne a veľmi rýchlo – do týždňa či dvoch,“ tvrdí Trautenberger-Ricová.
Všetky užitočné informácie môže laická verejnosť nájsť na stránke onkokontrola.sk. Sú tam tiež inštruktážne videá, aj priamo z ambulancie, ako takéto vyšetrenie prebieha. „Bolestivosti sa ženy obávať nemusia, aj keď ide o mierne diskomfortný úkon. Z hľadiska benefitu, že sa môže zachytiť nejaké predrakovinové štádium, je absolvovať tento zákrok podstatne lepšie ako potom, keď už niekto príde v neskoršom štádiu. Takto to trvá len pár minút, pričom sa to robí maximálne citlivo a profesionálne,“ povedala.
Strach treba dať bokom
Lekárka a zároveň správkyňa Ružovej stužky Alena Kállayová hovorí, že za nízkym počtom žien absolvujúcich mamografiu je strach. „Obávajú sa diagnózy, lebo ešte stále na Slovensku nie je známa informácia, že rakovina prsníka je dobre liečiteľná, keď sa zistí včas. No a k tomu dôjde práve skríningom,“ poznamenala. Tvrdí, že na mamografii vedia odhaliť rakovinu o tri až päť rokov skôr, než sa prejaví v podobe hrče, ktorú si pacientky nahmatajú.
„Boja sa ale, že sa im niečo zistí,“ zopakovala Kállayová narážajúc na ustráchané ženy. „To je tak, akoby sa báli ísť do kuchyne s tým, že čo ak tam horí. Práve preto tam ale treba ísť a skontrolovať to,“ usmiala sa. „Obavy by mali mať skôr z nedôsledného sledovania vlastného zdravia. Pravidelné vyšetrenia však dokážu mnohým zachrániť roky kvalitného života a na rakovinu neumierajú,“ zhodnotila.
Čítajte aj Kaliňák cieľom spŕšky nadávok. Ficov poradca viní liberálne médiá. KDH: Čo zaseješ, to zožneš
Zároveň upozornila, že ak niekto dlhodobejšie nechodieva na vyšetrenie a problém zrazu zistí náhodou pri sprchovaní, ide o veľkú pravdepodobnosť neskoršieho štádia, ktoré metastázuje. „Liečba je potom oveľa náročnejšia, no aj to sa dá vyriešiť. V dnešnej dobe je aj toto liečiteľné, len s väčším vynaložením energie, síl a podobne,“ hovorí.
V Topoľčanoch mali v rámci osvety pripravený stánok so všetkými možnými letákmi s rôznymi informáciami, tiež modely pŕs, na ktorých názorne predviedli ich samovyšetrenie. „Dôležité je, aby ženy pochopili potrebu onkokontroly a vedeli, kde sa nachádzajú mamografické pracoviská,“ uzavrela lekárka.
Za pozornosť stojí, že v Topoľčanoch majú až dve preverené skríningové pracoviská. Nitra má napríklad len jedno a Bratislava tri. „Takže pred Topoľčanmi naozaj klobúk dole,“ podotkla Trautenberger-Ricová. Pripomenula, že obidve topoľčianske „prevádzky“ dostali Cenu Amazonky, ktorú im odovzdali zástupkyne pacientskych združení. Konkrétne Mamografickej a sonografickej ambulancii doktorky Marianny Lisánskej a Rádiodiagnostickému oddeleniu Nemocnice Topoľčany. „Vykonávajú vynikajúcu prácu na najvyššej úrovni,“ pochválila ich riaditeľka onkologického inštitútu.