Žiadna slovenská sa do rebríčka 400 najlepších nedostala – a to nielen v celosvetovom, ale ani v európskom meradle.
Rebríček sa zostavuje na základe 13 kritérií, ako je výskum, kvalita výučby, medzinárodná aktivita a analýza citácií. V celosvetovom meradle je v hodnotení dokopy 400 univerzít, ale od 200. miesta už nie je stanovené presné poradie, školy sú len zoradené do veľkých skupín.
Okrem USA a Británie majú medzi prvými dvoma stovkami najviac vysokých škôl Holandsko (12), Nemecko (11), Kanada a Austrália (po osem), Švajčiarsko a Francúzko (po sedem).
Caltech vlani prvý raz zosadil z prvého miesta Harvardovu univerzitu a tento rok si prvé miesto udržal. Naopak, Harvard klesol z druhého miesta na štvrté. O druhé miesto sa delia britská Oxfordská a americká Stanfordova univerzita. Veľké zisky zaznamenali ázijské vysoké školy.
V prvej desiatke je sedem amerických univerzít a tri britské. Medzi najlepšími dvoma stovkami je 76 amerických univerzít a 31 britských. Times Higher Education však pripomína, že 51 amerických univerzít si v poradí pohoršilo, rovnako ako rad britských.
Jedným z dôvodov sú škrty vo výdavkoch na vzdelanie, ktoré zasiahli predovšetkým americké štátne univerzity. Ďalším dôvodom je vzostup kvality univerzít v Ázii. Masívne investície Číny na vývoj špičkových univerzít sa začínajú oplácať, poznamenala publikácia.
Z okolitých krajín má zastúpenie v rebríčku česká Karlova univerzita – je v skupine od 301. po 350. miesto. „Česká republika a Estónsko si udržali svojich jediných zástupcov nielen voči rastúcej konkurencii ázijských inštitúcií, ale aj voči množstvu univerzít, ktoré predložili údaje do rebríčka tento rok po prvý raz. Takže to je slušný výkon. Ale konkurencia rastie a ani jedna z týchto krajín si nemôže dovoliť zaspať na vavrínoch,“ povedal Phil Baty, šéfredaktor Times Higher Education.
Naopak, oproti minulému roku si pohoršili dve poľské vysoké školy – Jagellonská univerzita v Krakove a Varšavská univerzita, ktoré boli vlani v rovnakom pásme ako Karlova univerzita a teraz sú v skupine od 350. po 400. miesto. V tej sa udržala aj zmienená univerzita v estónskom Tartu.
„Univerzity strednej a východnej Európy nie sú ešte výrazne medzinárodné a to bráni ich pokroku. Aj keď ich financovanie sa blíži priemeru OECD, majú stále nedostatok slobody a flexibility, ktoré sú nevyhnutné na konkurovanie v tvrdom globálnom prostredí,“ povedal Baty.
Prvou univerzitou mimo anglosaských krajín je švajčiarsky inštitút ETH v Zürichu na 12. mieste, prvou francúzskou vysokou školou je na 59. mieste parížska École Normale Supérieure. Prvá v Ázii je na 27. mieste Tokijská univerzita, Pekinská univerzita je 46.