Jureňa asi bude musieť aj tak svoj post opustiť, pretože premiér Robert Fico plánuje v piatok navrhnúť jeho odvolanie prezidentovi Ivanovi Gašparovičovi.
Foto: Pravda, Ľuboš Kostelanský
Kramplová tiež upozornila, že pokiaľ Fico skutočne požiada prezidenta o Jureňovo odvolanie, poruší tým koaličnú zmluvu. Podľa Kramplovej bude HZDS aj v prípade vystúpenia z vládnej koalície hlasovať v parlamente za prijatie štátneho rozpočtu.
„Zvažujeme i plnenie programového vyhlásenia vlády pred vstupom do Schengenu a eurozóny,“ pripomenula ústredná tajomníčka. Podľa nej však zatiaľ nie je jasné, ako sa HZDS zachová pri pondelkovom odvolávaní predsedu parlamentu Pavla Pašku zo Smeru, o ktoré sa snaží opozícia.
Fico požiadal Jureňu (viac sa dočítate TU) o demisiu po informáciách, že štátna pôda pod Vysokými Tatrami sa dostala za zlomok jej hodnoty k firme blízkej HZDS. Už skôr odstúpil z funkcie námestníka Slovenského pozemkového fondu aj nominant HZDS Branislav Bríza.
Prvé informácie z prostredia strany počas rokovania predsedníctva hovorili o odstúpení ministra pôdohospodárstva Miroslava Jureňu z funkcie. Podľa jednej z nich mal dokonca Jureňa nahradiť vo funkcii podpredsedu Národnej rady Viliama Vetešku.
Foto: Pravda, Ivan Majerský
V prípade Jureňovho odchodu sa spomínali už aj mená jeho možného nástupcu, najmä ústrednej tajomníčky Zdenky Kramplovej a Stanislava Becíka, šéfa poľnohospodárskej firmy Dvory nad Žitavou a člena HZDS. „Zatiaľ ma nikto neoslovil,“ dodal Becík s tým, že o možnej ponuke už počul, ale ešte neuvažuje, či by ju aj prijal.
Diskutujte: Rozpadne sa vládna koalícia?
Viacerí funkcionári HZDS tvrdili, že na Jureňov odchod nevidia dôvod. Ministra tiež podporili niektoré poľnohospodárske organizácie. Podpredseda HZDS Milan Urbáni naopak ešte pred rokovaním predsedńíctva strany veril, že koalícia sa udrží. Niektorí pozorovatelia tiež nevylučovali, že Mečiarova strana ustúpi a ministra nechá rezignovať.
Pád vlády neznamená predčasné voľby
Aké možnosti dáva ústava pri riešení vládnej krízy? Rozpad vládnej koalície nemusí nevyhnutne znamenať, že sa musia konať predčasné voľby. Zatiaľ čo na pád vlády, respektíve vyslovenie nedôvery premiérovi a tým aj odvolanie vlády stačí nadpolovičná väčšina poslancov – 76 hlasov, na skrátenie volebného obdobia je potrebné prijatie ústavného zákona, za ktorý musí zdvihnúť ruky ústavná väčšina, teda 90 poslancov.
Podľa ústavného právnika Petra Kresáka vláda sa môže rozpadnúť, ak z nej odíde niektorý koaličný partner. Ak však pre ňu predseda vlády dokáže v parlamente zabezpečiť nadpolovičnú podporu 76 poslancov, môže pokračovať vo vládnutí. „Ak by po rozpade vlády nevedel jej predseda získať podporu NR SR, na rad prichádza prezident,“ hovorí Kresák. Hlava štátu môže poveriť niektorého predsedu politickej strany, aby zostavil novú vládu a uchádzal sa o podporu parlamentu. Zvyčajne prezident hľadá politika, ktorý dokáže nájsť pre svoj kabinet podporu viac ako 76 poslancov. Do úvahy prichádza aj tzv. úradnícka vláda, ktorá má širokú podporu a je schopná dovládnuť do nových volieb.
Ústava hovorí, že predčasné voľby môže prezident vypísať v prípade, ak parlament do šiestich mesiacov od vymenovania kabinetu neschváli programové vyhlásenie vlády alebo ak Národná rada nie je tri mesiace uznášaniaschopná, aj napriek jej opakovaným zvolávaniam, alebo ak snemovňa do troch mesiacov neprijme uznesenie o vládnom návrhu zákona, ktorý je spojený s vyslovením dôvery kabinetu. Predčasné voľby prezident vypíše, ak poslanci schvália ústavný zákon o skrátení volebného obdobia, ktorý musí podporiť aspoň 90 poslancov.