Modul veľkosti automatickej práčky s hmotnosťou 371 kg narazil do povrchu planéty rýchlosťou 10 km/s (37-tisíc km/h) a vedci z NASA predpokladajú, že hlboko pod jej povrchom sa vyparil. Rýchlosť nárazu je prirovnateľná k letu lietadla z New Yorku do Los Angeles za šesť minút.
K plánovanej a zároveň riadenej zrážke modulu s kométou Tempel 1 došlo v pondelok 4. júla, v deň, kedy v Amerike oslavovali Deň nezávislosti, o 7.52 h SELČ vo vzdialenosti 134 miliónov kilometrov od Zeme.
Zrážku zachytili dve palubné kamery a spektrometer materskej sondy Deep Impact, ako aj niekoľko vesmírnych teleskopov a pozemné astronomické observatóriá. Riadená zrážka spôsobila najprv slabší, potom veľmi jasný viditeľný záblesk. Explózia, spôsobená dopadom modulu na povrch kométy, spôsobila 15 minút po náraze nárast jasnosti kométy o faktor 5, uviedli vedci z Laboratória pre prúdový pohon (JPL).
Náraz vytvoril na ľadovom povrchu telesa kráter, ktorého veľkosť zatiaľ vedci nevedia presne určiť, pretože po dopade modulu sa z jadra kométy uvoľnilo množstvo pôvodného materiálu, ktoré stále tryská do okolia. Odhadujú však, že vzhľadom na vysokú rýchlosť dopadu a hĺbku, do akej modul prenikol, bude kráter oveľa väčší než pôvodne odhadovaná veľkosť domu.
Hoci kolízia prebehla presne podľa plánov a v súlade s počítačovými simuláciami, vedci stále nevedia, aké materiály boli z kométy vyvrhnuté, ani ako dlho trvalo zvýšenie teploty, ktoré náraz vyvolal. Bežná teplota kométy Tempel 1 je 240 až 300 stupňov Kelvina.
Zatiaľ bolo odoslaných len desať percent údajov získaných z dopadu a zábery z približovania modulu ku kométe sú len špičkou ľadovca, tvrdia vedci z JPL. Najdlhšie trvá prenos údajov zo spektrometra, na ktoré astronómovia čakajú najnetrpezlivejšie. Predpokladá sa, že na kompletné informácie si počkajú asi štyri dni.
Zrážka spôsobila výron dvoch prúdov častíc z kométy. Prvý sa javí ako úzky stĺp, ktorý vrhá cez kométu dlhý tieň, zatiaľ čo druhý výtrysk, ktorý sa objavil o niekoľko sekúnd neskôr, pri jasnejšej explózii, sa neskôr rozvinul do tvaru hviezdy. Podľa vedcov sa oba výtrysky tiahnu do vzdialenosti niekoľkých tisícok kilometrov.
Z oboch výronov hmoty vedci vyvodzujú záver, že povrch kométy bol pokrytý jemným, pravdepodobne prachovým materiálom. Zásahový modul najprv narazil na jemný povrchový materiál a potom na hrubú, tvrdú vrstvu. Spektrometer na palube materskej sondy Deep Impact podľa vedcov z JPL zachytil „veľké zmeny“ v spektrách úlomkov uvoľnených z krátera, čo naznačuje rozmanitosť vyvrhnutých materiálov.
Pevný povrch kométy Tempel 1, ktorý po prvý raz zblízka odhalil približujúci sa modul tesne pred nárazom, sa značne odlišuje od dvoch ďalších komét, ktoré vedci pozorovali predtým. Povrch Tempel 1 je pokrytý vrstvami, krátermi, malými jasnými škvrnami i hladkými oblasťami, ktoré sa rozprestierajú po oboch stranách kométy, čo podľa vedcov „odporuje fyzike“. Na kométe sa podľa ich slov „deje niečo viac, než čo sme zatiaľ schopní pochopiť“. Astronómovia tiež museli prehodnotiť svoje doterajšie pohľady na tvar kométy Tempel 1, ktorá tvarom pripomína skôr peceň chleba či mafin.
Členka tímu NASA Deep Impact Jessica Sunshineová upokojuje verejnosť, ktorú znepokojil riadený náraz človekom vyrobeného predmetu do kozmického telesa – prvý svojho druhu v histórii ľudstva: „Niet dôvodu znepokojovať sa. Pre kométu to nie je nič nové,“ ubezpečuje Sunshineová. „Každé teleso v slnečnej sústave bolo a je bombardované nárazmi a kométy nie sú žiadnou výnimkou. My sa snažíme pochopiť, ako budú reagovať na riadený experiment.“
Tím Deep Impact mal šťastie, že sa mu niekoľko týždňov pred nárazom modulu podarilo zaznamenať na kométe Tempel 1 aj prirodzené výtrysky hmoty. Tie teraz môžu porovnať s materiálmi, ktoré sa uvoľnili z jej jadra pri zrážke s modulom, a urobiť porovnanie oboch udalostí.
Kométy prichádzajú do okolia Slnka z najvzdialenejších kútov slnečnej sústavy a tvorí ich prevažne plyn, prach, organický materiál a ľad. Keďže počas tvorby slnečnej sústavy ich nezahrievalo Slnko, zachovávajú si vo svojej štruktúre pôvodný materiál, pochádzajúci z čias pred 4,6 miliardami rokov, keď sa tvorili planéty nášho systému. Vedci dúfajú, že uvoľnený materiál z Tempel 1 im pomôže rozlúštiť tajomstvo vzniku života na Zemi.