Odborári vyrátali, že ak vláda zvýši tabuľkové platy pedagógov o päť percent, na budúci rok ich priemerný plat stúpne len na 803 eur. „Buď sa niekto mýli a nevie zrátať čísla, alebo je to politický zámer diskreditovať odborový zväz a štrajkujúcich pred verejnosťou,“ uviedlo k tomu vedenie odborov. Podľa neho by ľudia ohlásené zmeny mohli vnímať tak, že vláda učiteľom dáva 11,2 percenta a im je to stále málo. Odborový zväz pracovníkov školstva preto rozhodnutie vlády odmieta.
Na otázku Pravdy, akými konkrétnymi opatreniami chce vláda na budúci rok zvýšiť plat učiteľov v regionálnom školstve, ministerstvo financií uviedlo dva kroky. Prvý už kabinet Roberta Fica urobil minulý štvrtok, keď zmenil nariadenie, ktorým sa zabezpečí, aby každá škola dostávala celú sumu z normatívov určených na mzdy. Dosiaľ totiž platilo, že 10 percent z tohto balíka mohla ako zriaďovateľ školy rozdeliť samospráva. Vláda predpokladá, že touto úpravou porastie priemerný plat učiteľa na základných a stredných školách zo súčasných 840 na 896 eur. Keď sa k tomu priráta päťpercentné zvýšenie tabuľkových platov, priemerná mzda by mala dosiahnuť 934 eur.
„To predstavuje zvýšenie o 11,2 percenta. Zatiaľ ide len o odhad, pretože vychádzame z údajov za prvé tri kvartály tohto roka, ale očakávame len minimálnu odchýlku od uvedeného čísla,“ oznámilo ministerstvo financií. Prečo teraz našli prostriedky až na 11-percentné zvýšenie učiteľských platov, keď predtým rezort tvrdil, že už nárast o päť či 7,5 percenta je na hranici finančných možností štátneho rozpočtu, ministerstvo neobjasnilo.
Za rozpor medzi údajmi, ktoré uvádzajú odbory a rezort financií, môže i to, že každá strana zvolila iný spôsob výpočtu. Zatiaľ čo ministerstvo financií doň zahrnulo iba asi 62-tisíc učiteľov na základných a stredných školách, odborári tam začlenili aj pedagógov iných regionálnych zariadení, spolu takmer 87-tisíc ľudí. „Patria sem i učitelia materských a základných umeleckých škôl, centier voľného času, školských klubov či internátov,“ vysvetlil predseda Odborového zväzu pracovníkov školstva Pavel Ondek. Títo pedagógovia dnes priemerne zarábajú približne 764 eur v hrubom. Učitelia sú preto presvedčení, že ani oba kroky vlády im nezaručia zvýšenie platov o 11 percent.
Údaje o tom, že priemerný hrubý plat učiteľa na základných a stredných školách dosahuje 840 eur, spochybňujú i štatistiky Ústavu informácií a prognóz školstva. Podľa nich je totiž priemerná mzda pedagógov na základných školách zhruba 813 a na gymnáziách 825 eur.
„Môj mesačný hrubý plat je asi 800 eur, a to mám 19 rokov praxe,“ potvrdila Pravde učiteľka na výberovom gymnáziu v Bratislave, ktorá si neželala uviesť meno. Jej tarifná mzda v 10. platovej triede je 555 eur. K tomu dostáva 94 eur ako príplatok k tarifnému platu a maximálny príplatok 60 eur za 68 kreditov. Ďalších 35 eur má za to, že je triednou učiteľkou, 30 eur tvorí osobné ohodnotenie a naposledy dostala i 28 eur za nadčasy. Niektoré z týchto položiek však nemá isté. Osobné ohodnotenie je nenárokovateľnou časťou mzdy, nie každý učiteľ je i triednym a príplatok za kredity platí len sedem rokov. Ak si potom opäť nerozšíri vzdelanie, zoberú jej ho.
Výška priemerných platov učiteľov však závisí aj od regiónov. Prešovský samosprávny kraj má napríklad v pôsobnosti 79 stredných škôl s vyše 2 800 pedagógmi. „V septembri tohto roka dosahovala ich priemerná hrubá mzda pri priemernom úväzku 24 odučených hodín do týždňa 862 eur,“ povedala hovorkyňa župy Veronika Fitzeková.
Odborová predáčka z Prešovského kraja Darina Nagyová upozornila, že na rozhodnutie vlády doplatia mnohí zamestnanci školstva, ktorí sa tiež zapojili do ostrého štrajku. „Nerieši to napríklad učiteľky materských škôl, vychovávateľky alebo majstrov odborného výcviku, teda tých, ktorých v roku 2009 podľa zákona preradili do nižšej – ôsmej platovej triedy,“ zdôvodnila odborárka. Týmto zamestnancom sa ich príjem do pôvodného funkčného platu dorovnáva sumou vo výške asi 40–50 eur.
„Keby im platy zvýšili o desať percent, ako sme žiadali, zbavia sa tej dorovnávky a ich príjmy mohli reálne rásť. Takto je však to zvýšenie iba teoretické. Keď sa im totiž teraz zvýši tarifa o tých päť percent, nedosiahne to ani hranicu toho platu, do ktorého im to dorovnávajú. Dostanú vlastne to, čo predtým. Len to nebude dorovnávka, ale tarifa,“ objasnila Nagyová s tým, že myslieť treba i na nepedagogických zamestnancov, ktorí žijú na hranici chudoby.
Po trojdňovom štrajku, ktorý odborári pred dvoma týždňami prerušili, a neúspešných rokovaniach s vládou začali včera učitelia s protestnými zhromaždeniami v krajských mestách. V Žiline vyše tristo demonštrantov vládu vyzvalo, aby si zobrala kalkulačky a prerátala sľubovaný učiteľský plat. Zhruba 400 učiteľov a žiakov protestovalo i v Banskej Bystrici a asi 800 v Prešove. Ďalšie protesty by sa mali konať v Trnave a Nitre, v piatok vyvrcholia v Bratislave, Trenčíne a Košiciach. Zároveň pokračuje tzv. štafetový štrajk na niektorých školách.
Zostanú žiaci bez vysvedčenia?
=====
Neuzavrieť polročnú klasifikáciu a nevystaviť polročné vysvedčenia. Taký návrh padol na stretnutí zástupcov 78 škôl na bratislavskom Gymnáziu L. Novomeského. Tento spôsob protestu by si podľa nich musela odsúhlasiť každá škola nadpolovičnou väčšinou učiteľov. Dnes by mali dať školy vedieť, či s týmto návrhom súhlasia. Iniciátori hovoria, že nechcú poškodiť deviatakov ani maturantov, ktorí polročné vysvedčenia potrebujú na prijímacie skúšky. Cieľom je vyvinúť tlak na vládu, aby si všimla, že sa štrajk neskončil, len je prerušený, pretože neboli splnené požiadavky učiteľov. Ministerstvo školstva však už upozornilo, že taký bojkot by bol v rozpore so zákonom.