Vláda súhlasila aj s tým, že verejné vysoké školy budú môcť zakladať akciové spoločnosti a spoločnosti s ručením obmedzeným, prípadne vstupovať do už existujúcich spoločností. Podnikateľské aktivity sa však budú musieť týkať vedy a výskumu. Novela smeruje do parlamentu. Poslanci by sa ňou mali začať zaoberať na februárovej schôdzi.
Minister školstva Ján Mikolaj v decembri povedal, že vyžadovanie slovenskej akreditácie od zahraničných škôl nie je byrokratickým opatrením. Podľa neho opatrenie má zabezpečiť, aby sa vedelo, aké študijné programy ponúkajú a na akú dotáciu majú nárok. Ak nebudú mať záujem o dotácie, akreditácia nebude nutná.
„Napríklad v Česku, Veľkej Británii sú úplne iné študijné programy ako u nás. Ak by bol nejaký hybrid, tak jednoducho my by sme im nevedeli dotáciu poskytnúť, preto trváme na tom, aby akreditácia bola, aby sme ich zaradili v rámci našich študijných programov a potom presne tak ako slovenské vysoké školy budú dostávať presne takú istú finančnú čiastku,“ uviedol Mikolaj. Tvrdí, že akreditovanie zahraničných škôl nebude zdĺhavé, môžu to stihnúť aj počas troch-štyroch mesiacov.
Verejným vysokým školám novela povoľuje zakladanie akciových spoločností a spoločností s ručením obmedzeným, prípadne vstupovanie do už existujúcich spoločností. Podľa novely školy budú môcť vstupovať do firiem s majetkom, ktorý získali prevodom od štátu. Šéf rezortu sa neobáva, že by oň mohli prísť. „Majetok vysokých škôl nesmie byť exekvovaný, nesmie slúžiť na založenie úverov, čiže tie pravidlá sú tak tvrdé, že vysoké školy v podstate nemôžu prísť o majetok,“ povedal v decembri Mikolaj. Podľa novely školský majetok vo firmách sa nebude môcť ani predávať, darovať, prenajímať, prenechať na výpožičky, prevádzať do vlastníctva právnických či fyzických osôb. Novela nepripúšťa, že by mohol byť súčasťou konkurznej podstaty či predmetom likvidácie.
Po novom fakulty, prípadne vysoké školy budú môcť uznať časť štúdia na inej vysokej škole. Študenti budú smieť ukončiť štúdium aj na inej vysokej škole. Novela si môže zo štátneho rozpočtu vyžiadať 2,2 mil. eur ročne.
Vláda prerušila rokovanie o novele, podľa ktorej samotní ministri majú rozhodovať, ktorí podnikatelia dostanú štátnu dotáciu na výskum a vývoj. Návrh zákona o stimuloch pre výskum a vývoj predkladal minister Mikolaj. Podľa návrhu podnikatelia majú podávať žiadosti o stimuly ministerstvu školstva, ktoré posúdi ich komplexnosť, vypracuje k nim dva odborné posudky a posunie ministrom, ktorí rozhodnú, či im štátnu dotáciu schvália alebo nie.
„Vláda pri schvaľovaní návrhu na poskytnutie stimulov zohľadní najmä príspevok výsledkov projektu k rozvoju výskumu a vývoja, zvýšeniu konkurenčnej schopnosti hospodárstva SR, rastu zamestnanosti v oblasti výskumu a vývoja a k regionálnemu rozvoju,“ napísal v návrhu zákona rezort školstva. Mikolaj navrhol, že ak vláda žiadosť odmietne, neúspešný podnikateľ sa nebude môcť odvolať.
Rezort chce, aby vláda každoročne dala na štátne dotácie pre podniky minimálne 33,2 milióna eur. Peniaze však nechce poskytovať na malé projekty, náklady podporeného projektu by mali byť vyššie ako 250-tisíc eur. Ďalším opatrením, ktoré má zatraktívniť investície do výskumu, má byť úľava na dani z príjmov. Podľa návrhu firmy by si mohli odpočítavať zo základu dane investíciu do výskumu a vývoja.
Ministerstvo tvrdí, že podnikatelia dávajú málo peňazí na výskum a vývoj. Štátnymi dotáciami chce podporovať projekty základného a aplikovaného výskumu, projekty experimentálneho vývoja, ochranu práv duševného a priemyselného vlastníctva či dočasné pridelenie vysokokvalifikovaných zamestnancov výskumu a vývoja do podnikov. Ministerstvo navrhuje, aby zákon bol účinný od 1. júla.