„Veci sa nijako nepohli, naše požiadavky neboli naplnené,“ povedal pre Pravdu predseda Lekárskeho odborového združenia Michal Polician s tým, že budú pracovať na naplnení sľubu, že podajú hromadné výpovede.
Podobný postoj majú aj ostatné zdravotnícke organizácie, ktoré koncom mája adresovali vláde výzvu, aby okamžite dofinancovala zdravotníctvo. Vláda ju však odignorovala a požiadavkám zdravotníkov sa nevenovala ani na svojom včerajšom rokovaní. „Predpokladám, že vláda na to totálne kašle,“ povedal prezident Slovenskej lekárskej komory Milan Dragula a dodal, že budú nasledovať avizované nátlakové akcie, konkrétne kroky sú však v kompetencii odborárov.
Tí už pred časom oznámili, že prvým krokom bude prerušenie práce na dve hodiny, druhým hromadné výpovede. Podľa predsedu Slovenského odborového zväzu zdravotníctva Antona Szalaya však nie je vylúčené, že zdravotníci pristúpia rovno k výpovediam. „Momentálne prevažujú hlasy, aby sme sa zamerali na podávanie hromadných výpovedí, takže je to jeden z variantov,“ povedal Szalay. Dôvod, prečo lekári uvažujú, že začnú hneď s výpoveďami, je podľa neho ten, že situácia v rezorte je neúnosná a neistota stále narastá. „Situácia v rezorte nie je dobrá. Nemocnice sa zadlžujú, a to aj napriek tomu, že zdravotné poisťovne vykázali kladný hospodárky výsledok 13 miliónov eur. Kde sú ale tie peniaze? U poskytovateľov nie sú. Veľká neistota vládne aj medzi riaditeľmi nemocníc, ktorí doteraz nevedia, ktoré oddelenia budú mať zazmluvnené.“
Kedy prichádza do úvahy hromadný odchod lekárov zo slovenských nemocníc a koľko zdravotníkov je vôbec ochotných podporiť pripravované nátlakové akcie, zatiaľ nie je jasné. Jednotlivé zdravotnícke organizácie sa totiž musia ešte dohodnúť. „Naše odborové združenie dalo termín 15. jún, ale keďže sme v tom viaceré organizácie a aby sa nehovorilo, že nie sme jednotní, povedali sme si, že vyčkáme do konca júna, aby sme všetci spoločne dohodli ďalší postup,“ vysvetlil Szalay.
Desiatka zdravotníckych organizácii požadovala od vlády, aby do 15. júna dofinancovala systém, zvýšila platby poistencov štátu na 5,5 percenta a zreálnila platby od zdravotných poisťovní. „Tieto peniaze chceme pre slovenského občana, pretože nemáme na lieky a zdravotnícky materiál ani toľko peňazí, koľko sme mávali,“ povedal Dragula.
Skôr, ako sa do zdravotníctva dajú nejaké peniaze, je podľa premiérky Ivety Radičovej potrebné zastaviť zadlžovanie a plytvanie v rezorte. „V rezorte je najskôr potrebný poriadok, potom sú možné diskusie o ďalšom zvyšovaní rozpočtu. Nehovoriac o tom, že návrh rozpočtu na budúci rok bude vláda schvaľovať až na jeseň. Dovtedy je dostatok priestoru na rozumné diskusie o financovaní rezortu,“ uviedol premiérkin hovorca Rado Baťo na otázku, prečo sa vláda nezaoberala požiadavkami zdravotníkov.
Ministerstvo zdravotníctva, pod ktoré spadajú nespokojní lekári či zdravotné sestry, tvrdí, že s väčšinou požiadaviek lekárskych odborárov súhlasí. „Dofinancovanie nemocníc, teda ich oddlženie, však ide ruka v ruke s transformáciou nemocníc na akciové spoločnosti, ktoré lekárski odborári z nepochopiteľných príčin odmietajú,“ povedala hovorkyňa ministerstva zdravotníctva Katarína Zollerová.
Na otázku, či sa rezort neobáva, že lekári splnia hrozby a podajú hromadné výpovede, Zollerová odpovedala, že „ministerstvo zdravotníctva vedie a bude viesť intenzívny dialóg so všetkými, ktorí v zdravotníctve pôsobia“.