Slovenský učiteľ v priemere zarába menej ako je polovica priemernej mzdy vysokoškolských absolventov v SR. V krajinách OECD to predstavuje 77 až 89 percent. „Nízke platy učiteľov by mohli čiastočne vysvetľovať nízku kvalitu vzdelávania,“ konštatuje správa. Mzdy učiteľov by sa mali podľa OECD teda zvýšiť, aby sa zároveň zvýšila aj príťažlivosť profesie.
Eliminácia neefektívnosti vzdelávania na základných a stredných školách by mohla na druhej strane ušetriť 0,4 percenta HDP. „Je jasné, že bez zásadnej reformy školstva nebude pre Slovensko ľahké udržať krok so vzdelávacími systémami v ostatných európskych krajinách,“ uviedol generálny tajomník OECD Ángel Gurría. Hodnotenie by malo byť pritom podľa jeho slov viazané na výkon učiteľa. „Vláda sa nebude týmto výzvam vyhýbať, ale postaví sa im čelom,“ reagoval na margo odporúčania OECD premiér Robert Fico.
Výsledky vzdelávania na Slovensku zaostávajú a sú pod priemerom. „Vzdelávací systém v krajine by mal viac prihliadať na potreby znevýhodnených skupín s osobitným zreteľom na predškolskú výchovu rómskych detí a ich integráciu do všeobecného vzdelávacieho systému,“ uvádza organizácia v správe. Podľa nej je taktiež prechod absolventov zo školy do práce veľmi slabý. Spolupráca so zamestnávateľmi sa preto musí zlepšiť a získavanie profesionálnych skúseností počas štúdia by malo byť podporované rozvíjajúcim sa odborným tréningom.
Zamestnanci slovenského školstva od 26. novembra spustili štrajk za desaťpercentné zvýšenie tarifných platov a zlepšenie financovania školstva. Po troch dňoch ho prerušili, pretože odštartovali rokovania s vládou. Zatiaľ však k dohode nedošlo. Odbory v stredu 5. decembra odmietli poslednú ponuku kabinetu na päťpercentné zvýšenie tarifných platov. Okrem toho im vláda navrhla prijatie nariadenia, ktoré zaistí, že z časti normatívu určeného na mzdové prostriedky pôjde na platy pedagogických zamestnancov celých 100 percent a nie 90 percent ako doteraz. To by malo v konečnom dôsledku znamenať zvýšenie platov asi o 7,5 percenta. S týmto nariadením školské odbory súhlasia, ale stále trvajú na zvýšení tarifných platov v rozmedzí od päť do desať percent. Odbory pohrozili, že ak nedôjde k dohode, na budúci týždeň zvolajú protestné zhromaždenia v krajských mestách.
Trvajú aj na požiadavke, aby v rokoch 2014 až 2016 došlo každý rok k navýšeniu prídelu pre školstvo o 0,3 percenta HDP, čo im však vláda vzhľadom na ekonomický vývoj nevie zaručiť. Platy pedagogických zamestnancov regionálneho školstva by za toto obdobie mali dosiahnuť 1,2 až 1,6-násobok priemerného platu v národnom hospodárstve. Chcú, aby priemerný plat vysokoškolsky vzdelaného pedagóga bol minimálne 55 percent z priemerného platu vysokoškolsky vzdelaného pracovníka v SR. Pre nepedagogických pracovníkov by sa mala platová tabuľka začínať minimálnou mzdou. Pre vysokoškolských pedagógov požadujú 1,7-násobok priemerného platu v národnom hospodárstve.