Séria legislatívnych krokov, ktoré naplánovala nová vláda na okresanie vplyvu predsedu Najvyššieho súdu, nemusí byť nakoniec potrebná. Štefanovi Harabinovi môže zlomiť väz opakovaný odpor proti kontrole, ktorú na jeho súd posiela minister financií Ivan Mikloš.
Generálny prokurátor má v rukách trestné oznámenie ministra Mikloša, ktorý Harabina podozrieva zo spáchania trestného činu zneužívania právomocí verejného činiteľa. Mikloš si myslí, Harabin sa obštrukciami proti vládnemu auditu môže snažiť zabrániť zisteniu, že na Najvyššom súde sa šafári s verejnými financiami.
Odmietnutie kontroly ministerstva financií je precedensom, aký sa na Slovensku nestal. Harabin tvrdí, že k nemu majú podľa zákona právo prísť iba kontrolóri Najvyššieho kontrolného úradu. O opaku je napríklad presvedčená predsedníčka Ústavného súdu Ivetta Macejková, ombudsman Pavol Kandráč či Miklošov ministerský predchodca Ján Počiatek.
Veľmi zlou správou pre šéfa Najvyššieho súdu bude už len to, ak sa prokuratúra rozhodne začať proti nemu trestné stíhanie. Ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská môže vtedy žiadať o dočasné pozastavenie výkonu funkcie sudcu. Pre Harabina by to znamenalo, že musí vyzliecť talár, uvoľniť predsednícku kanceláriu a s platom zníženým na 30 percent mesiace čakať, ako dopadne jeho trestné stíhanie.
O žiadosti Žitňanskej, ako aj o trestnom stíhaní Harabina rozhoduje Ústavný súd. „Mal by preskúmať, či konanie predsedu Najvyššieho súdu súvisí s jeho rozhodovacou činnosťou ako sudcu. Ak dospeje k záveru, že nesúvisí, tak by súhlas na jeho trestné stíhanie mal dať,“ vraví hovorkyňa iniciatívy Za otvorenú justíciu, sudkyňa Katarína Javorčíková. Na rozdiel od parlamentu, ktorý zvykne poslancov pred trestným stíhaním chrániť, Ústavný súd v minulosti nemal problém sudcov na trestné stíhanie vydať.
V prípade odsúdenia by prezident na návrh Súdnej rady zbavil Harabina talára navždy. Výhrou pre šéfa Najvyššieho súdu však nebude ani to, ak sa prokuratúra postaví k Miklošovmu trestnému oznámeniu negatívne. Ministerka spravodlivosti môže totiž pre odmietnutie vládneho auditu podľa všetkého iniciovať disciplinárne stíhanie.
Porušenie povinností pri správe súdu zákon dokonca pre súdnych funkcionárov definuje ako osobitné disciplinárne previnenie. Predsedu Najvyššieho súdu môže disciplinárne stíhať iba Ústavný súd. Ak by sa jeho plénum nakoniec aj nerozhodlo pre najprísnejší trest, v palete disciplinárnych trestov má i ďalšie – odvolanie z funkcie alebo preloženie na súd nižšieho stupňa.
Samozrejme, aj v prípade disciplinárneho stíhania môže byť Harabinovi ako ktorémukoľvek inému sudcovi dočasne odobratý talár a tým aj funkcie. Ministerka Žitňanská potvrdila, že sa myšlienkou disciplinárneho stíhania Harabina zaoberá. „Sledujeme všetky kroky a budeme konať, keď budeme presvedčení, že konať máme,“ uviedla.
Aké kroky podnikla koalícia proti Harabinovi
- minister vnútra Daniel Lipšic odobral Harabinovi ochranku, ktorá stála daňových poplatníkov 167-tisíc eur ročne
- ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská prepustila Harabinovu manželku, ktorú na oddelenia kontroly a sťažností ministerstva začiatkom tohto roku prijala jej predchodkyňa Viera Petríková
- minister financií Ivan Mikloš zobral Harabinovi 165-tisíc eur vyčlenených pre ďalších 36 zamestnancov, pričom na NS bolo voľných 29 miest. Z peňazí pre „mŕtve duše“ mohol Harabin dosiaľ vyplácať odmeny
- Mikloš zároveň vyslal na NS finančnú kontrolu, ktorej sa Harabin bráni, minister mu uložil pokutu 1 000 eur a podal naňho trestné oznámenie
- parlament v prvom čítaní odhlasoval zúženie imunity ústavných činiteľov bez výnimiek. O prípadnom trestnom stíhaní sudcov, teda aj Harabina, by už nerozhodoval Ústavný súd
- vláda schválila zmenu zákona o Súdnej rade, ktorá by mala oslabiť Harabinovo postavenie v najvyššom samosprávnom orgáne súdnictva
