Právomoci žúp ľudí k urnám nelákajú

Ľudia však majú sklon hovoriť, že župy k svojej existencii nepotrebujú. Ani podrobnejšia znalosť právomocí žúp by zrejme nepritiahla významne viac ľudí k volebným urnám. Naposledy prišlo voliť županov a župných poslancov len necelých 23 percent voličov. Stále sa tak prejavuje určitá ľahostajnosť k samosprávnym krajom, s ktorými sa Slováci nezžili.

„Keby ľudia lepšie poznali, čo župa môže, pravdepodobne by to o niečo zvýšilo účasť,“ usúdil sociológ Martin Slosiarik. Stále však vníma istý paternalistický zlozvyk občanov obracať sa skôr na štát. „Čítam to ako istú mieru ľahostajnosti voličov, ktorá je ťažko prekonateľná,“ zhodnotil. Zaujať podľa sociológa môže jablko sváru, ktoré vtiahne ľudí do konfliktu, ak pôjde o oblasť, ktoré je pre nich významná, ako je trebárs zdravotníctvo. Aj tu má totiž župa isté právomoci a môže rozhodnúť o predaji či prenájme nemocnice.

Politológ Ivan Rončák sa nazdáva, že by možno stálo za to občanov viac informovať a urobiť kampaň o právomociach, ale nemyslí si, že by sa tým rapídne zvýšila volebná účasť. „Keď sa ruší napríklad stredná škola, vtedy sa ľudia zaujímajú a aktivizujú,“ poznamenal.

V Banskobystrickom kraji v septembri župa distribuovala materiál, v ktorom vysvetľovala svoje oprávnenia. Tamojší župan Vladimír Maňka zo Smeru povedal, že ak ľudia tieto oprávnenia nepoznajú, tak sa nechajú zneužívať niektorými kandidátmi na županov, ktorí sľubujú také veci, ktoré nedokáže splniť ani premiér. Ako príklad spomenul záplavy v kraji. Tie má v kompetencií riešiť ministerstvo vnútra a obvodné úrady. „Niektorí nemenovaní župani si obuli čižmy a dali tam aj číslo kontaktu a ľudia mali z toho chaos. Mysleli si, že takéto veci rieši župan. Robia to iba preto, aby si robili PR. Sú to potom riadne zmätky,“ poznamenal Maňka.

Ako veľmi široké a všeobjímajúce vidí právomoci župy Ľudovít Kaník z SDKÚ, ktorý sa uchádza o kreslo župana v Banskobystrickom raji. Ak sa podľa neho aktívny župan rozhodne, že niečo je potrebné pre rozvoj kraja, tak môže zriadiť čokoľvek, na čo nájde prostriedky. „Pre ľudí je župa niečo také, ako bol krajský úrad a necítia teda, že je to pre nich niečo dôležité. Župana považujú skôr za reprezentatívneho panáčika na ukazovanie, niečo ako malého prezidenta kraja. Župani však kompetencie majú, ale nevyužívali ich tak, ako majú,“ povedal Kaník.

Osem žúp má ročný rozpočet viac ako miliardu eur. Najčastejšie sa ľudí dotýka stav ciest druhej a tretej triedy, ktoré spravujú práve župy. Vo svojej právomoci majú domovy sociálnych služieb, stredné školstvo, regionálne nemocnice či lekárske služby prvej pomoci. Hlavným zdrojom príjmov žúp, z ktorých financujú svoje činnosti, sú dane z príjmu fyzických osôb a daň z príjmu motorových vozidiel.

Štát v súčasnosti robí audit verejných kompetencií a župan Maňka predpokladá, že jeho výsledkom bude konštatovanie, že niektoré právomoci nie sú dostatočné financované. Za nespravodlivé považuje nastavenie dane z motorových vozidiel, na ktorej profituje najmä Bratislavská župa. Tá ročne takto získa okolo 33 miliónov eur. Iné kraje majú v správe niekoľkonásobne viac kilometrov ciest a mostov, ale na dani nevyberú ani polovicu, čo v Bratislave. Očakáva sa preto, že v ďalšom roku budú platiť nové pravidlá.

Podobne ako obce a mestá pri vyjednávaní s vládou a ministerstvami využívajú na presadzovanie svojich požiadaviek vlastné združenie, tak aj župy si vytvorili Združenie samosprávnych krajov SK8.