Kraj má vo vlastníctve 512 kilometrov ciest II. a III. triedy, ako aj 130 mostov. Za štyri roky do nich investoval 18 miliónov eur. Hlavným príjmom na opravy ciest je nielen pre tento kraj daň z motorových vozidiel. Na tej bratislavská župa vybrala za uplynulý rok najviac spomedzi všetkých krajov, a to až 33 miliónov eur. Daň platia podnikatelia za svoje osobné autá, autobusy a kamióny, ktoré ničia cesty najviac zo všetkých motoristov. Paradoxne, nie všetky peniaze župa investovala do opráv ciest.
Z týchto peňazí išlo na tento účel len 60 percent. Na bežnú údržbu ciest bolo napríklad v spomínanom minulom roku vyčlenených 8,5 milióna, na ich samotné rekonštrukcie 6,3 milióna eur. Z peňazí, ktoré sa vybrali vlani ako daň z motorových vozidiel, totiž kraj dofinancovával aj sociálnu oblasť, školstvo, zdravotníctvo a kultúru. Pritom cesty by si vyžadovali opravy za vyše 130 miliónov eur. Okrem dopravy išlo za posledné štyri roky najviac financií zo župného rozpočtu do školstva a sociálnej oblasti.
V oblasti dopravy je v kraji za tento rok najnákladnejšou a najnáročnejšou rekonštrukcia cesty cez horský priechod na Pezinskej babe, ktorá bola tri roky v havarijnom stave. „Kritické boli viaceré úseky komunikácie, bola porušená stabilita cestného telesa, vytvárali sa pozdĺžne trhliny a zosúvali sa časti vozovky. S jej rekonštrukciou sme začali na jar, hotová by mala byť ešte pred začiatkom zimy. Náklady sú približne 2,3 milióna eur,“ povedala hovorkyňa Bratislavského samosprávneho kraja Iveta Tyšlerová. Peniaze idú z rozpočtu kraja. Vlani župa zrekonštruovala aj cesty v Zohore a vo Vinosadoch. Spolu do rekonštrukcií investovala viac ako 6,3 milióna eur, pričom najnákladnejšou bola oprava cesty vo Vinosadoch.
Ešte v roku 2011 po veľkých povodniach, ktoré kraj zasiahli, musela dať župa z rozpočtu na opravy ciest viac ako 8 miliónov eur.
Most meno Chucka Norissa nakoniec nedostal
Najznámejším projektom župy sa za štyri roky stal Cyklomost slobody, inak známy aj vďaka Chuckovi Norissovi. Tak ho totiž chceli obyvatelia župy pôvodne pomenovať. Za Most Chucka Norissa vtedy v ankete vyhlásenej samotným županom zahlasovalo najviac ľudí. Kraj mu však toto kontroverzné pomenovanie nedal. Most po dlhých rokoch prepojil Slovensko s Rakúskom ponad riekou Morava. Za štyri roky kraj vybudoval 300 kilometrov cyklotrás. Na druhej strane, v rámci úsporných opatrení od roku 2009 napríklad znížil rozpočet na svoju propagáciu. Kým v roku 2009 išlo na tento účel z rozpočtu 677-tisíc eur, v tomto roku to bolo 450 tisíc eur.
Župa má integrovanú dopravu
Bratislavská integrovaná doprava je spoločným projektom župy a mesta, unikátnym na Slovensku. Od marca sa spustila prvá etapa integrovanej dopravy pre Bratislavu a Záhorie. Jeden predplatný cestovný lístok smerom na Záhorie platí na MHD, prímestské vlaky a autobusy. Systém je zatiaľ v skúšobnej prevádzke, naplno by sa mal rozbehnúť od začiatku budúceho roka. Cieľom integrovanej dopravy v Bratislave a župe je, aby cestujúci mohli jeden cestovný doklad využiť v dopravných prostriedkoch všetkých prepravcov v bratislavskom regióne.
Machinácie vo verejnom obstarávaní?
Župa čelí obvineniam, že opravy havarijných stavov budov v správe kraja sa za posledné tri roky robili v rozpore so zákonom. Vysoký počet opráv zdôvodnila župa tým, že kraj spravuje 404 budov, pričom sa nemohol uchádzať o predvstupové fondy ani o eurofondy.
Skrývanie dlhov župa odmieta
V rebríčku vyšších územných celkov podľa zadlženosti je momentálne bratislavská župa tretím najzadlženejším krajom s dlhom vo výške takmer 39 percent. Celkový dlh kraja sa v minulom roku podľa prepočtov Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy INEKO v prepočte na jedného obyvateľa vyšplhal na 70 eur. Dlh je uvádzaný v pomere k bežným príjmom za predchádzajúci rok a podľa zákona by nemal presiahnuť úroveň 60 percent. Inštitút upozorňuje na to, že časť samospráv sa uchyľuje k skrývaniu dlhov. Niektoré vyššie územné celky svoje dlhy podľa nich skrývajú napríklad ich prenesením na mestské organizácie, dcérske spoločnosti či iné súkromné spoločnosti. Napríklad cez PPP projekty alebo tiež cez tzv. dodávateľské úvery, a teda dlhodobé zmluvy. Župa však skrývanie dlhov odmieta. Aktuálny dlh Bratislavského kraja podľa jeho údajov predstavuje 36,95 milióna eur.
„V roku 2009 bolo zadlženie na úrovni 44,56 milióna eur, z ktorého oficiálny dlh predstavoval 19,82 milióna eur, ale skryté záväzky z finančne nekrytých zmlúv, súdnych sporov a neuhradených faktúr predstavovali ďalších 24,74 milióna eur. Medzičasom kraj splatil návratnú finančnú výpomoc ministerstvu financií vo výške 4,8 milióna eur,“ povedala Tyšlerová.
Kraj má vzhľadom na to, že na jeho území pôsobí veľa veľkých slovenských či zahraničných firiem, najnižšiu mieru nezamestnanosti. Tá sa v bratislavskej župe podľa údajov Ústredia úradu práce ku koncu septembra tohto roka vyšplhala na úroveň 6,83 percenta. Bez práce je tu viac ako 11-tisíc ľudí.