Kraj sužuje dlhodobo vysoká nezamestnanosť
Okresy Rimavská Sobota, Revúca a Veľký Krtíš vedú dlhodobo celoslovenské rebríčky miery nezamestnanosti. Tá koncom deväťdesiatych rokov minulého storočia atakovala v Rimavskej Sobote a Revúcej mieru 40 percent. Ani súčasné čísla nevyzerajú optimisticky. V Rimavskej Sobote je aktuálna nezamestnanosť 31,23 percenta (14 200 evidovaných nezamestnaných) v Revúcej 30,39 percenta (6 900 evidovaných nezamestnaných).
Foto: Štefan Rimaj, Pravda
Problém s vysokou nezamestnanosťou majú aj iné regióny v Banskobystrickom kraji. Napríklad v okrese Brezno je nezamestnanosť vo výške 16,25 percent a na úrade evidujú 6 200 nezamestnaných. Pod zlú situáciu v kraji sa podpísal pád viacerých fabrík, ktoré dávali ľuďom prácu (Smrečina Banská Bystrica, Sklárne v Poltári a mnoho ďalších.)
Chýbajúce diaľnice a rýchlostné cesty
Kraj dlhodobo dopláca na nedostatok kvalitného cestného prepojenia. Jediným súvislým cestným ťahom, ktorým sa môžu pohodlne prepravovať autá, či kamióny je rýchlostná cesta R1 z Nitry do Zvolena (cca 100 kilometrov). V súčasnosti sa už buduje aj cestné prepojenie R1 medzi Zvolenom a Lučencom (58 kilometrov), ktoré má odľahčiť dopravou preťaženú cestu vedúcu aj cez obce (Zvolenská Slatina, Vígľaš a ďalšie), čo ich obyvateľom strpčuje život.
Foto: Štefan Rimaj, Pravda
Pribudnúť majú dva úseky medzi Zvolenom a Pstrušou (náklad 142 miliónov eur) a Pstrušou a Kriváňom (232 milióno eur), pri výstavbe sa počíta aj s obchvatmi obcí. Stavba bude financovaná zo zdrojov EÚ. Rýchlostná cesta R2 sa bude budovať aj za Lučencom v smere na Rimavskú Sobotu. Termín ukončenia jej výstavby sa predpokladá v roku 2021.
Niektoré cesty pripomínajú tankodrómy
Stav ciest je problém, ktorý dlhodobo ovplyvňuje kvalitu života miestnych obyvateľov, no aj pohodlie prechádzajúcich vozidiel. V kraji je 2 500 kilometrov ciest II. a III. triedy, z ktorých mnohé boli postavené pred desiatkami rokov a odvtedy neboli opravované. K najhorším úsekom patrí cesta od Brezna smerom na Telgárt, najmä v úseku Polomka – Telgárt (26 kilometrov).
Foto: Štefan Rimaj, Pravda
Životnosť ciest preverila predchádzajúca zima, po ktorej si vodiči museli zvyknúť na kľučkovanie medzi výtlkmi a jazdu po tankodrómoch. Po uplynulej zime sa ba stránke www.vytlky.sk uskutočnilo internetové hlasovanie o najhorší cestný úsek Slovenska. Pyrhovo víťazstvo získala cesta pri obci Slovenské Ďarmoty v okrese Veľký Krtíš. Jej stav je už našťastie minulosťou. Po zime nahradil všadeprítomné výtlky nový asfaltový koberec.
Cyklisti svoje cestičky nemajú
Milovníci cyklistiky nemôžu považovať Banskobystrický kraj za územie, kde sa v minulosti myslelo na bezpečnú jazdu na bicykli. V drivej väčšine prípadov musia po sadnutí na bicykel na cesty s automobilovou premávkou, čo má vplyv na bezpečnosť jazdy a riziko dopravných nehôd. Existujúce cyklotrasy sú situované v lesnom prostredí, cyklotrasy s asfaltovou plochou vhodné pre cyklistov aj korčliarov v kraji chýbajú.
Foto: Štefan Rimaj, Pravda
Zmeniť to má výstavba cyklotrasy medzi Banskou Bystricou a Zvolenom, ktorá sa bude budovať na dve etapy. Prvá – úsek medzi Zvolenom a Sliačom (cca 5 kilometrov) sa už začína stavať a hotová bude v budúcom roku. Dobudovaná do Banskej Bystrice má byť do troch rokov. Do roku 2016 by mali vzniknmúť aj cyklotrasy medzi Rimavskou Sobotou a Poltárom, medzi Muráňom a maďarskou obcou Holoko, či v oblasti Poiplia.
Úpadok sklárskeho priemyslu v okrese Poltár
História sklárskych fabrík upadla po dlhých a úspešných rokoch do zabudnutia. Poltársko, ktoré sa roky prezentovalo výrobou kvalitných a všade vo svete predávaných výrobkov zo skla, napr. Zlatou Zuzanou, môže na toto obdobie už iba s nostalgiou spomínať. Preč sú roky, kedy sklárne v Poltári, Katarínskej Huti, Zlatne zamestnávali okolo 1 600 ľudí.
Foto: Štefan Rimaj, Pravda
Nefungujú už ani sklárne v Málinci, kde naposledy pracovalo 260 sklárov a ani sklárne v Utekáči, ktoré dávali prácu skoro 800 ľuďom. V súčasnosti má sklárne v Poltári nový majiteľ, ktorý hovorí o obnovení výroby v sklárňach, no chýbajú mu na to zdroje. Uvažuje sa, že aj so začatím strojárskej výroby, no termín obnovy sklární sa stále odsúva. V kraji zaniklo aj unikátne múzeum sklárskej výroby v Zlatne.
Obavy o stratu investície storočia v Rimavskej Sobote
Rimavská Sobota, ktorá už roky márne hľadá investorov, ktorí jej pomôžu znížiť dlhodobo vysokú nezamestnanosť môže prísť aj o rafinérsku fabriku, ktorú tam plánoval vybudovať investor z Ruska. Závod na spracovanie ropy mal byť v Gemeri investíciou storočia a mal zamestnať 1 200 ľudí.
Foto: Štefan Rimaj, Pravda
Plánovaná investícia sa však stále nerealizuje, hoci v tejto dobe sa už na zelenej lúke za mestom malo stavať. Investor už vrátil mestu aj pozemky, ktoré získal za symbolické jedno euro. Že závod v Rimavskej Sobote niekedy vyrastie, tomu už verí len málokto.
Nejasná budúcnosť Štiavnickej Anči
Jeden zo symbolov železničnej dopravy u nás – Trať mládeže známa aj ako Štiavnická Anča bola po rokoch vlani opäť určená na odpis. Dôvodom plánovaného zrušenia bol klesajúci počet cestujúcich a neefektívna prevádzka. Proti zrušeniu vlakového spojenia medzi Banskou Štiavnicou a Hronskou Dúbravou boli samosprávy, banskobystrická župa i občianski aktivisti, ktorí pod petíciu za zachovanie trate vyzbierali takmer 15 tisíc podpisov.
Foto: Pravda, Dagmar Teliščáková
Ministerstvo dopravy sa ju napokon rozhodlo ponechať. Jedným z argumentov bolo to, že Banská Štiavnica je zapísaná v zozname Unesco a trať môže mať vplyv na rozvoj turistického ruchu v regióne. V súčasnosti premáva medzi Banskou Štiavnicou a Hronskou Dúbranou šesť párov vlakov, ich počet sa od 9. decembra, kedy začne platiť nový grafikon zníži na štyri.
Neprestajné spory o ťažbu zlata v Detve a Kremnici
Zámery ťažiarskych spoločností, ktoré plánujú v Detve a Kremnici ťažiť zlato narážajú na odpor miestnych obyvateľov. Proti ťažbe sú mestá, okolité obce i občianski aktivisti. Nesúhlas s ťažbou na Bielom vrchu pri Detve vyjadrili ľudia z Podpoľania aj viacerými verejnými protestami.
Foto: Štefan Rimaj, Pravda
S povrchovou ťažbou zlato-strieborných rúd s použitím kyanidového lúhovania aj s použitím akejkoľvek technológie pri ťažbe nesúhlasí ani Banskobystrický samosprávny kraj. Proti plánovanej ťažbe zlata v lokalite Šturec v Kremnici mesto a aktivisti bojujú už niekoľko rokov. Všetci sa obávajú, že ťažba bude mať dopad na životné prostredie.
Letisko Sliač a hrozba jeho zániku
Stredoslováci sa obávajú, že môžu prísť o jediné letisko v kraji – v Sliači, z ktorého si môžu naplánovať odlet na dovolenku do Turecka a Bulharska. Dôvodom ich obáv je predbežný návrh budúcoročného štátneho rozpočtu, v ktorom štát počíta s výrazne nižšou podporou leteckej dopravy. To by malo ohroziť najmä regionálne letiská v Žiline a Sliači, ktoré majú podľa ministerstva dopravy vysoké náklady na dopravu a nízke prepravné výkony.
Foto: Andrej Barát, Pravda
Zámer ministerstva narazil na odpor ľudí v Banskobystrickom regióne, podľa ktorých by zrušenie letiska malo dopad na cestovný ruch v regióne. V krajnom prípade by letisko chcel zachrániť Banskobystrický samosprávny kraj a to tak, že by ho prevzal od štátu a prevádzkoval. Či tomu naozaj bude tak, sa ešte len diskutuje. Všetko záleží od toho, koľko peňazí nasmeruje v budúcom roku do podpory leteckej dopravy štát.
Problémový príjazd do turistickej Španej Doliny
Dedinka Špania Dolina v okrese Banská Bystrica je múzeom histórie baníctva. Každoročne ju navštevuje tisíce turistov z domova, no najmä zahraničia, ktorí sa chodia pozrieť na banícky orloj a mnoho ďalších zaujímavostí. Narážajú však na jeden problém.
Foto: Štefan Rimaj, Pravda
Úzku a nekvalitnú asi kilometer dlhú príjazdovú cestu do obce, ktorá vodičom spôsobuje problémy. Ak sa na nej stretnú dva autobusy jeden idúci do, druhý z španej Doliny majú obrovské problémy sa vyhnúť. Na cestu si sťažujú aj vodiči menších áut. Viacerí po skúsenostiach tvrdia, že druhýkrát sa kvôli zlému prístupu do Španej Doliny už radšej nevyberú.
Vizitka Banskobystrického kraja
- Krajské mesto:
Banská Bystrica – 78 068 obyvateľov
- Počet okresov:
13 – Banská Bystrica, Banská Štiavnica, Brezno, Detva, Krupina, Lučenec, Poltár, Rimavská Sobota, Revúca, Veľký Krtíš, Zvolen, Žarnovica, Žiar nad Hronom
- Rozloha:
9 454 km2
- Počet obyvateľov kraja:
652 218
- Národnostné zloženie:
Slováci 83 %, Maďari 11,9 %, Rómovia 2,4 %
Dominanty kraja
- Pustý hrad vo Zvolene. Skladá sa z Horného a Dolného hradu a rozprestiera sa na rozlohe 7,6 hektára. Je atrakciou napriek tomu, že zostala z neho iba ruina.
- Kláštor v Hronskom Beňadiku. Tvorí ho súbor opevnených sakrálnych stavieb. Je národnou kultúrnou pamiatkou a je považovaný za jeden zo siedmich divov Banskobystrického kraja.
- Čiernohronská železnica je úzkokoľajovou lesnou železničkou s rozchodom 760 milimetrov jazdiaca na trati Chvatimech – Hronec – Čierny Balog – Vydrovo v Slovenskom rudohorí. Je národnou kultúrnou pamiatkou.
- Kremnická mincovňa je najstaršia dodnes existujúca mincovňa na svete. Razili a razia sa v nej mince pre viaceré štáty sveta.
- Artikulárny kostol so zvonicou v Hronseku z roku 1725 je zaujímavý tým, že bol postavený bez použitia jediného klinca či kovového spoja. Je v ňom 1 100 miest na sedenie.
- Banská Štiavnica je historické mesto s bohatou tradíciou ťažby kovov, najmä striebra. Pred dvadsiatimi rokmi bolo zapísané do zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO.