Odsúvaný tunel, diaľnica aj rýchlocesty
Tunel Višňové, ktorý môže výrazne vyriešiť komplikovanú dopravnú situáciu medzi Žilinou a Vrútkami, má byť najdlhším slovenským tunelom. Zatiaľ je však len najodsúvanejšou stavbou a po vybudovaní prieskumnej štôlne v roku 2002 sa výstavba prakticky zastavila. Súčasná cesta cez Strečno nestíha kapacitne, patrí k najvyťaženejším slovenským úsekom, ktorý sa v prípade nehody nedá len tak ľahko obísť.
Foto: Renáta Jaloviarová, Pravda
Podobne sa neustále odďaľuje aj dostavba D1, kde boli posledné úseky odovzdané ešte v roku 2007. Z asi potrebných 70 km je aktuálne vo výstavbe len 16 kilometrový úsek Dubná Skala – Turany. Takisto výstavba diaľnice D3 zo Žiliny cez Kysuce smerom na Poľsko bola roky odsúvaná, výstavba asi 60 km úseku sa začala ešte v roku 1996. V regióne Turca a Oravy zaostáva výstavba rýchlostnej cesty R3.
Modernizačný dlh na cestách v kraji
Niektoré cesty pripomínajú tankodróm, ináč sa cesta 1. triedy medzi Martinom a Turčianskymi Teplicami ani nedá nazvať. „Panelka“ z betónových panelov sa rozpadáva a roky sa len plátajú diery a praskliny. Patrí Slovenskej správe ciest. Modernizačný dlh však majú aj cesty 2. a 3. triedy, ktoré prešli na samosprávne kraje. Žilinská župa prostredníctvom svojej Správy ciest ŽSK spravuje spolu 1 434 km ciest.
Foto: Renáta Jaloviarová, Pravda
Zatiaľ boli opravené len niektoré havarijné úseky, väčšinou z eurofondov. Do konca programového obdobia 2007 – 2013 sa krajská samospráva uchádza o prostriedky z eurofondov na cesty ešte dvoma projektmi. Prvým na obnovu ciest postihnutých povodňami v roku 2010, druhým na zvýšenie bezpečnosti na cestách. Rovnako by sa mala samospráva zaoberať aj vysporiadaním súkromných pozemkov pod týmito cestami.
Čo bude so žilinským letiskom?
Fungovanie Letiska Žilina ako civilného medzinárodného letiska je ohrozené. Ak sa nenájdu peniaze v štátnom rozpočte, môže to znamenať útlm až zánik niektorých regionálnych letísk. Horúcim kandidátom je aj letisko v Dolnom Hričove.To naopak potrebuje investície, pretože pre krátku vzletovú a pristávaciu dráhu nemôže slúžiť pre väčšie, nákladné či charterové lety.
Foto: Renáta Jaloviarová, Pravda
Hlavným akcionárom v Letiskovej spoločnosti Žilina je ministerstvo dopravy (99,5%) a Žilinský samosprávny kraj (0,5%). Župa tvrdí, že nemá zdroje na to, aby mohla do letiska investovať a preto hľadá strategiského investora, ktorý by jeho prevádzku zachránil. Sú aj snahy o opätovné spustenie pravidelnej linky do Prahy, ktorú dopravca z Čiech vlani ukončil z ekonomických dôvodov.
Polikliniky na predaj, o jednu sa župa sporí na súde
Poslanci zastupiteľstva Žilinského samosprávneho kraja schválili predaj troch z deviatich budov bývalých polikliník v Liptovskom Mikuláši, Turčianskych Tepliciach a Martine – Priekope. Samosprávny kraj by mal predajom získať 1,158 milióna eur. V zastraných budovách, kde ordinujú už len súkromní lekári sa robí len nevyhnutná údržba. Podobne chce predať aj zvyšné budovy, no predaj polikliník za polovičnú cenu kritizujú opoziční poslanci.
Foto: Renáta Jaloviarová, Pravda
Označili to za vysoko špekulatívny a podozrivý krok, kedy sa rozpredáva majetok kraja za polovičné ceny. Zamýšľaný predaj polikliniky v Turzovke navyše pozastavil predbežným opatrením súd, ktorý by mal rozlúsknuť komu budova vlastne patrí. Mesto Turzovka totiž tvrdí, že zariadenie malo ešte pred desiatimi rokmi privatizačným rozhodnutím vtedajšej vlády prejsť do majetku mesta.
Kraj sa sťažuje na diskrimináciu svojich nemocníc
Žilinská župa sa sťažuje Medzinárodnej organizácii práce v Ženeve na diskrimináciu krajských nemocníc. Nazdáva sa, že krajské nemocnice sú diskriminované a nepristupuje sa k ním rovnako ako k nemocniciam štátnym, ktoré sú rovnako verejnými zariadeniami. Poukazuje na rozdiely v platoch, financovaní i na to, že krajské nemocnice na rozdiel od štátnych neboli oddlžené.
Foto: Renáta Jaloviarová, Pravda
O sťažnosti, ktorú župa do Ženevy poslala vlani zatiaľ nebolo rozhodnuté. Vlani župné nemocnice hospodárili so stratou 799-tisíc eur, v roku 2011 však prerobili až 2,2-milióna eur. Zo štyroch nemocníc, zarobila vlani len nemocnica v Čadci, ostatné tri v Dolnom Kubíne, Liptovskom Mikuláši a Trstenej opäť zvýšili svoje dlhy.
Strata licencií na záchranky v troch nemocniciach
Nemocnice v Čadci, Trstenej a poliklinika v Námestove, ktoré sú v správe Žilinského samosprávneho kraja prišli na najbližších 6 rokov o licencie na prevádzkovanie ambulancií záchrannej zdravotnej služby. Podľa predtaviteľov župy by to pacienti, ktorí v regióne potrebujú rýchlu zdravotnú pomoc nemali pocítiť, pretože tieto služby zabezpečia spoločnosti, ktoré boli v tendri úspešné.
Foto: Renáta Jaloviarová, Pravda
Ide však o to, že záchranky sú považované za ziskovú oblasť zdravotníctva a tak regionálne nemocnice tento výpadok vo financiách zrejme pocítia. Navyše do zriadení záchraniek investovali nemalé zdroje. Napríklad Kysucká nemocnica v Čadci otvorila ambulanciu RLP v decembri 2009, po rekonštrukcii za vyše 66-tisíc eur, jedno plne vybavené sanitné vozidlo s prístrojovou technikou stálo vyše 99-tisíc eur a ošatenie zamestnancov takmer 10-tisíc eur. Župa chce využiť všetky opravné možnosti.
Počet študentov klesá
Počet študentov stredných škôl oproti predchádzajúcemu školskému roku je opäť nižší a to o takmer 2-tisíc žiakov. Župa už aj v minulosti musela riešiť problémy, čo s neobsadenými odbormi a poloprázdnymi školami. Vlani zanikla Stredná odborná škola rybárska v Mošovciach. Odbory, po ktorých bol dopyt sa stali súčasťou Spojenej školy v Martine, kam sa presunulo aj 14 žiakov a 4 zamestnanci.
Foto: Renáta Jaloviarová, Pravda
Zo zvyšných 13-ich zamestnancov školy niektorí odišli do dôchodku, iní boli riešení podľa Zákonníka práce. Podobne dopadla aj Stredná odborná škola technická v Istebnom, ktorá bola od tohto školského roku vyradená zo siete škôl. Jej 83 žiakov a 10 pedagogických zamestnancov pokračuje na Strednej odbornej škole polytechnickej v Dolnom Kubíne. Ostatných 27 zamestnancov stihol rovnaký osud ako kolegov z Mošoviec.
Rekonštrukcia Budatínskeho hradu
<A>Zvonku ošarpaný, vo vnútri pustý a chladný, s odpojeným kúrením i elektrinou, s prepadajúcou sa strechou a podopretými stropami. Len nevyhnutné zásahy, aby nedošlo k ešte väčším škodám – taká bola realita Budatínskeho hradu ostatných sedem rokov, presne toľko je tento vodný hrad na sútoku Váhu a Kysuce zatvorený.
Foto: Renáta Jaloviarová, Pravda
Nádej, že sa to zmení dáva rekonštrukcia, ktorá sa začala na najstaršej stavbe – hradnej veži. Budúci rok by ju mohli otvoriť verejnosti s expozíciou aj výhliadkou. Otázne je kedy sa začne rekonštrukcia ďalších schátraných hradných objektov. Bude to závisieť aj od toho, či sa krajskej samospráve v budúcom programovacom období fondov Európskej únie, podarí získať ďalšie finančné prostriedky.
Unikátna trať za milióny bez cestujúcich
Pred rokom sa uskutočnila prvá slávnostná jazda po zrekonštruovanej úvraťovej železničnej trati z Kysúc na Oravu. Zatiaľ, žiaľ aj posledná. Turisti, ktorí sa na obnovený historický unikát tešia, sú sklamaní. Prepojenie tratí, kde celý úsek má 11 kilometrov, trvalo tri roky a stálo 450-tisíc eur. Obe železničky na oravskej i kysuckej strane sú lákadlom pre turistov, župa za posledných 8 rokov za pomoci eurofondov do nich vrazila 2,3 milióna eur.
Foto: Renáta Jaloviarová, Pravda
Prepojenie oboch tratí malo byť ďalším bonusom pre turistov, no zatiaľ prevádzku brzdí drezina, ktorá nemá platnú licenciu. To, či múzeum nedodalo potrebné dokumenty, alebo či vydanie licencie brzdia úradníci na ministerstve, župa nevyrieši, no malo by jej však záležať na tom, aby bola opravená turistická atrakcia využitá a urobiť všetko pre to, aby sa po nej dalo previezť aspoň budúcu sezónu.
V pozornosti musí byť aj kultúra
Na neúnosnú a zhoršujúcu sa finančnú situáciu sa začiatkom septembra sťažovali pracovníci Liptovskej galérie Petra Michala Bohúňa. Cez základnú odborovú organizáciu tiež upozornili na to, že župa ako zriaďovateľ si dostačujúco neplní zákonné povinnosti zaistenia bezpečnosti zbierok a prevádzky budovy galérie.
Foto: Renáta Jaloviarová, Pravda
Kultúrni pracovníci chcú diskutovať o nastavení nového spôsobu financovania, lebo v obdobnom zlom stave sú aj mnohé ďalšie kultúrne inštitúcie. Na činnosť si dokážu pozháňať prostriedky pomocou grantov, ale na prevádzku je príspevok od zriaďovateľa nevyhnutný. Vedenie župy odkázalo, že už schválilo investíciu na obnovu budovy a bude sa snažiť uchádzať aj o ďalšie finančné prostriedky z eurofondov i krajského rozpočtu.
Vizitka Žilinského kraja
- Krajské mesto:
Žilina 84 225 – obyvateľov
- Počet okresov:
11 – Žilina, Bytča, Kysucké Nové Mesto, Čadca, Martin, Turčianske Teplice, Ružomberok, Liptovský Mikuláš, Dolný Kubín, Námestovo, Tvrdošín
- Rozloha:
6 809 km2
- Počet obyvateľov kraja:
690 121
- Národnostné zloženie:
slovenská 97,25 %, česká 0,98 %, rómska 0,41 %, poľská 0,12 % a iné
Dominanty kraja
- Oravský hrad. Je najnavštevovanejším hradom na Slovensku.
- Roháče. Ide o časť Západných Tatier s mohutnými končiarmi a ľadovcovými plesami.
- Demänovské jaskyne. Sú najrozsiahlejší jaskynný systém na Slovensku, dlhý 35 kilometrov. Verejnosti sú sprístupnené Demänovská ľadová jaskyňa a Demänovská jaskyňa Slobody.
- Vlkolínec. Miestna časť Ružomberka, v ktorom je zachovaná pôvodná ľudová architektúra, je zapísaný do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO.
- Oravská priehrada. S rozlohou pri plnom napustení 35 km2 a priemernou hĺbkou 15 metrov, pri priehradnom múre až 38 metrov.
