Najvyššia nezamestnanosť – 19,39 percenta
Prešovský kraj zápasí s najväčšou nezamestnanosťou na Slovensku. Podľa údajov Úradu práce ku koncu septembra predstavovala 19,81 percenta, teda bez práce je viac ako 84-tisíc ľudí. Oproti augustu sa mierne zvýšila. Prešov má spolu s okresmi Stropkov, Humenné a Bardejov 10–15 percentnú nezamestnanosť.
Foto: SITA, Rastislav Ovšonka
Najhoršie je na tom okres Kežmarok, kde je to viac ako 25 percent. Navyše v niektorých okresoch musia ľudia často robiť za minimálnu mzdu, ktorú im neraz platia po častiach, prípadne ako ukazujú príklady šičiek z Hencoviec, Vranova, či Humenného, nedostanú výplatu vôbec. Samosprávny kraj by sa mal v rámci svojich možností a v spolupráci s obcami snažiť tento alarmujúci stav zvrátiť. V krajskom meste trochu zachránili situáciu investori v priemyselnom parku, ktorí zamestnajú niekoľko sto ľudí, no do ostatných okresoch je prílev investorov prakticky nulový.
Tunel Branisko a nedostavané diaľnice
Problémovým bodom v kraji je u nás zatiaľ najdhší päťkilometrový diaľničný tunel Branisko. Okrem plánovaných odstávok, ktoré sú dvakrát ročne sa o jeho zatvorenie často postarajú havárie, alebo iné technické problémy. Naposledy bol odstavený takmer týždeň začiatkom tohto mesiaca. Tunel je stále jednorúrový, takže stačí, ak sa v ňom stane aj menšia havária, alebo sa v ňom pokazí auto a nastáva problém. Ak by bol tunel dvojrúrový, nemuselo by k tomu dochádzať.
Foto: Pravda, Svjatoslav Dohovič
Súčasný tunel bol stavaný na jednosmernú premávku. V súčasnosti ním prejde denne 12-tisíc áut, pričom podľa noriem EÚ sa pri intenzite vyššej ako 10-tisíc áut musia stavať dve rúry naraz. Tá druhá by sa mala začať stavať v roku 2015, je však otázne, či to tak naozaj bude a ako dlho to bude trvať. Problém je aj nedostavaná diaľnica smerom do Popradu. Minister dopravy Ján Počiatek síce sľúbil, že dianičné prepojenie z Prešova do Ružomberka, ktoré má zatiaľ 83 kilometrov, bude hotové o dva roky, no kompletné prepojenie diaľnicou s Bratislavou sa odkladá až na rok 2020.
Ani tento termín nemusí byť konečný. Okrem diaľničného úseku medzi Jablonovom a Firčovcami, ktoré má 22 kilometrov, a 8-kilometrového úseku medzi obcou Svinia a Prešov sú ďalšie ešte len rozostavané. Ide o úseky Svinia – Fričovce s dĺžkou 11,2 kilometra a Jánovce – Jablonov s dĺžkou 18,54 kilometra.
Havarijný stav ciest a mosta v Krušinci
Kraj spravuje 2484 kilometrov ciest II. a III. triedy, ktoré sú roky v zlom stave. Dokonca ani po troch rokoch od ničivých povodní, nie sú niektoré úseky opravené, inde sú zas tak poškodené, že sa musia vybudovať náhradné trasy. Napríklad most pri obci Krušinec je v katastrofálnom stave a stojí len silou vôle.
Foto: Peter Novák
Poda starostu Krušinca Viktora Bochina, na tento problém kraj upozorňujú, no nápravy sa nedočkali. „Cez most stále chodia aj autobusy a autá, no otázne je, dokedy vydrží,“ povedal starosta. Povodne v roku 2010 ho ešte viac poškodili. Kraj oponuje tým, že na opravu mosta by potreboval 1,5 milióna eur, ktoré nemá. Rovnako ani na cesty v okrese Stropkov. Pod zlý stav komunikácii sa podpisujú aj kamióny, ktoré sa stále snažia obchádzať diaľnice a cesty I. triedy spoplatnené mýtom.
Zrušenie regionálnych tratí
Rušenie regionálnych tratí sa dotklo aj Prešovského kraja. Železnice síce argumentovali nerentabilnosťou, no nie je to vždy len o peniazoch. Napríklad zrušená 10-kilometrová trať medzi Spišskými Vlachmi a Spišským Podhradím mala význam aj z hľadiska turistického ruchu. Podobne si to odskákali trate z Trebišova do Vranova nad Topľou, ktorá zabezpečovala spojenie miest v Košickom a Prešovskom kraji.
Foto: Boris Macko, Pravda
Lepšie dopadli trate medzi Starou Ľubovňou a Plavčom, kde od marca premávajú študentom vlakové spoje aspoň v piatok a nedeľu. Niektoré vlaky síce nahradili autobusy, tie ale bývajú preplnené. Navyše v sobotu je počet vlakových a autobusových spojov z Podolínca na Kežmarok obmedzený, medzi šiestou a ôsmou večer nejde žiadny, čo komplikuje situáciu hlavne ľuďom, ktorí pracujú aj počas víkendov. Prešovčania neúspešne žiadali priame rýchlikové spojenie s Bratislavou severnou trasou cez Žilinu. Podľa ministerstva dopravy takéto spojenie exitovalo v histórii iba raz, počas druhej svetovej vojny, keď juh Slovenska okupovalo Maďarsko.
Chýba rýchlostná cesta na Poľsko a obchvat Prešova
Z Prešova na hranicu s Poľskom vo Vyšnom Komárniku sa ľudia dostanú len po úzkych a nebezpečných cestách plných prevažne poľských kamiónov. Často je cesta odstavená kvôli haváriám. Hoci viacero vlád sľubovalo začiatok budovania rýchlostnej cesty na tomto úseku, zatiaľ sa nič nedeje. Aj obchvat Prešova je už dlhotrvajúcou témou, no mesto si od návalu tranzitnej dopravy tak skoro nevydýchne.
Foto: Boris Macko, Pravda
Obchvat sa síce začal stavať v júni minulého roka a hotový má byť v marci 2015. Zaujímavé na ňom je, že vodiči idúci smerom do Popradu budú musieť stále prechádzať cez rušnú ulicu Obrancov mieru a napojiť sa na Levočskú cestu. Navyše pri napojení na diaľnicu ich zabrzdí úsek, na ktorom riadi premávku semafor. I keď si Prešov sčasti vydýchne, stále mu bude chýbať severný obchvat, ktorý sa má začať stavať až v roku 2015.
Cestovný ruch brzdí doprava
Asi najväčším turistickým magnetom Prešovského kraja sú Vysoké Tatry. Počas tohto leta ich navštívilo vyše 390 – tisíc turistov. Podľa Petra Chudého zo Združenia cestovného ruchu Vysoké Tatry toto leto prišlo do našich veľhôr o osem percent návštevníkov viac ako vlani. Podľa dotazníkových prieskumov združenia sa turisti najviac sťažujú na dopravu. „Ak sa ubytujú dlhšie ako dva dni, dostanú Tatry card, s ktorou môžu električkou cestovať zadarmo,“ vysvetlil Chudý.
Foto: Ivan Majerský, Pravda
Problém je však v tom, že električky chodia len v hodinovom, alebo dokonca dvojhodinovom intervale a sú preplnené a ich grafikon nie je napojený na odchod rýchlikov či autobusov z Popradu. V prípade autobusovej dopravy sa síce zlepšilo prepojenie smerom do Podbanského, no situáciu opačným smerom na Tatranskú javorinu zachraňuje poľský dopravca. Podľa Chudého by turizmu pomohla aj spolupráca Žilinského a Prešovského kraja, lebo turisti ubytovaní vo Vysokých Tatrách chodia aj na Liptov. Väčšia aktivita kraja pri rozvoji cestovného ruchu by tiež mohla pomôcť vytvoriť nové pracovné miesta.
Vyľudňovanie severovýchodu kraja
Sú tam drevené kostolíky a krásna príroda a stále menej a menej ľudí. Hlavným dôvodom vyľudňovanie tejto oblasti sú chýbajúce pracovné príležitosti. „Môžem potvrdiť, že hlavným problémom je chýbajúca práca,“ povedal starosta obce Osadné Róbert Mikuláško. Osadné má 191 obyvateľov, no 55 z nich sú klienti domova sociálnych služieb a úbytok obyvateľov sa prejavuje aj tu.
Foto: Boris Macko, Pravda
Chýbajú tu silnejšie firmy, ktoré by dokázali priniesť pracovné miesta. Ľudia mali predtým prácu v tunajších družstvách, teraz nemajú kde robiť, aj keby chceli. Preto drvivá väčšina obyvateľov v produktívnom veku odišla za prácou do iných regiónov Slovenska. Takto sa táto oblasť pomaly ale isto naozaj stáva skanzenom, kde dožívajú starší obyvatelia a na víkendy zvýšia dočasne počet obyvateľov iba chatári.
Chátrajúce kaštiele a kúrie
Levoča, Kežmarok, Bardejov, či Sabinov patria medzi mestá, ktoré majú na území Prešovského kraja asi najviac historických pamiatok. No napríklad v Levoči už sa už niekoľko rokov rozpadávajú mestské hradby, na opravu ktorých chýbajú peniaze. Mesto to nevládze utiahnuť z vlastného rozpočtu.
Foto: Boris Macko, Pravda
Podobne sú na tom aj iné mestá a obce, v ktorých sú nepovšimnuté polorozpadnuté kaštiele, či kúrie. Spomenúť možno kaštiele v Ruských Pekľanoch, Brezovici. V Nižnom Hrabovci sú dokonca v zlom stave jeden kaštieľ a dve kúrie, jedna chátra aj v Župčanoch. Aj keď niektoré patria obciam, či súkromníkom, lepšia spolupráca kraja by určite prispela k záchrane týchto pamiatok.
Vodná nádrž Domaša ožíva, otázne je dokedy
Kedysi vychýrené turistické strediská na Domaši Kelča, Valkov, či Dobrá, môžu na zašlú slávu len spomínať. Kritickými boli roky 2011 a 2012, keď sa po dne tejto nádrže dalo chodiť. Na vine nebolo len sucho, ale aj odtok z nádrže, ktorý ostal na rovnakej úrovni, ako za normálnych podmienok. Nakoniec však vodohospodári pristúpili na zníženie odtoku vody z Domaše na 2,5 m3 za sekundu oproti pôvodným 4,9 m3 za sekundu.
Foto: Boris Macko, Pravda
To pomohlo a na Domašu sa začali vracať dovolenkári, no stále nie je ono. „Sezóna bola primeraná, vody konečne pribudlo, ľudia prišli, ale je čo zlepšovať. Či už ide o čistotu, alebo služby,“ zhrnul letnú sezónu zastupujúci starosta obce Kvakovce Ján Tutko. No uvedomujú si, že treba popracovať na kvalite služieb.
Výdavky kraja na dopravu sa zvyšujú
Krajské zastupiteľstvo schválilo rozpočet, v ktorom sa počíta, že budúci rok pôjde na opravu ciest 35 miliónov eur, čo je o deväť percent viac, ako v tomto roku a na prímestskú dopravu v kraji 160 miliónov eur. Ide o služby vo verejnom záujme. Rastúce výdavky na dopravu sa niektorým poslancom nepozdávali. Štefan Kužma z SDKÚ poukázal na to, že odkedy kraj dotuje dopravu vo verjenom záujme, stúpli výdavky na ňu štvornásobne.
Foto: Boris Macko, Pravda
Župan Peter Chudík oponoval tým, že sú len tri možnosti – zvýšiť cestovné, znížiť počet kilometrov, alebo ďalej dotovať. Prešovský kraj bude aj v roku 2014 dávať najviac na školstvo, a to takmer 69 miliónov eur a po druhej doprave je treťou najvyššou položkou výdavkov v rozpočte sociálne zabezpečenie vo výške 24 miliónov eur, pričom počet spojov ostáva na rovnakej úrovni.
Vizitka Prešovského kraja
- Krajské mesto:
Prešov – 91 782 obyvateľov
- Počet okresov:
13 – Prešov, Sabinov, Levoča, Poprad, Kežmarok, Stará Ľubovňa, Svidník, Stropkov, Medzilaborce, Humenné, Snina, Bardejov, Vranov nad Topľou
- Rozloha:
8 974 km2
- Počet obyvateľov kraja:
814 527
- Národnostné zloženie:
Slováci 91,8 %, Rómovia 3,5 %, Rusíni 2,7 %, Ukrajinci 1,1 %
Dominanty kraja
- Bardejov patrí k historickým skvostom. Zachoval sa v ňom unikátny pevnostný systém, goticko-renesančná radnica a Bazilika minor sv. Egídia. Od roku 2000 je mesto v zozname UNESCO.
- Centrum Kežmarku je mestskou pamiatkovou rezerváciou, od roku 2008 je v zozname UNESCO drevený evanjelický artikulárny kostol z roku 1717. Bol postavený bez jediného klinca z tisu a červeného smreka.
- Sabinov – najstaršou architektonickou pamiatkou v ňom je Kostol sv. Jána Krstiteľa. V meste sa natáčal oscarový film Obchod na korze. V stredoveku bolo súčasťou piatich východoslovenských miest Pentapolitana.
- Vysoké Tatry navštívi ročne päť miliónov turistov. Dominantou týchto veľhôr je Gerlachovský štít, ktorý je 2 654 metrami najvyšším na Slovensku.
- Poloniny – náš najmladší národný park je súčasťou medzinárodnej biosférickej rezervácie Východné Karpaty vyhlásenej UNESCO na ochranu pralesných spoločenstiev. Karpatské bukové pralesy Stužica, Kyjov, Havešová a Rožok sú od roku 2007 v zozname UNESCO.
- Pieniny – ich najväčšou atrakciou je splavovanie Dunajca na pltiach, podobne aj Červený Kláštor, kde je múzeum (Kláštor kartuziánov). Nachádza sa tu aj rázovitá goralská obec Osturňa, kde ešte možno vidieť tradičnú goralskú architektúru a niektorí ľudia tu dodnes chodia v krojoch.
- Drevené kostolíky tvorí celkovo 27 sakrálnych objektov, štyri z nich už boli zapísané do zoznamu UNESCO ako Drevené kostoly v slovenskej časti Karpát. Zvyšné na zápis ašpirujú. Väčšina z nich je v okresoch Svidník, Bardejov, Snina, po jednom sú v okresoch Prešov, Stará Ľubovňa a Stropkov.
- Levoča – mesto plné gotických i renesančných pamiatok. Jednou z najznámejších pamiatok je oltár Majstra Pavla v Chráme sv. Jakuba. Od roku 2009 je Levoča na zozname UNESCO
