Rozbité cesty a chýbajúce vetrolamy
Aj napriek tomu, že sa Nitriansky samosprávny kraj postupne snaží obnovovať 2 040 kilometrov ciest II. a III. triedy, ktoré spravuje, mnohé zostávajú v zlom stave. V suchších obdobiach roka trápia vodičov jamy, najmä v okolí Demandíc, Želiezoviec či Hronoviec.
Foto: Andrej Barát, Pravda
V zime zas vodiči nadávajú na chýbajúce vetrolamy a tiež na fakt, že takmer celá nížina sa pretvorila na jedno veľké pole s minimom hájov, remízok a porastov, ktoré by zmierňovali vietor.
Potom sa nemožno čudovať, že na cesty v okolí Komárna a Nových Zámkov každú zimu vietor zafúka snehom z polí. Počas uplynulej zimy na 20-kilometrovom úseku medzi Kolárovom, Okoličnou na Ostrove a Zemianskou Olčou uviazli v snehu desiatky ľudí v autách a vlakoch, odborníci to však pripisovali skôr na vrub extrémnemu vývoju počasia v tomto roku.
Niektoré školy sú stále v havarijnom stave
Netesniace drevené okná, zatekajúce strechy, staré telocvične. To sú časté problémy, ktoré trápia školy v zriaďovateľskej pôsobnosti Nitrianskeho samosprávneho kraja. Pätnástim stredným školám sa podarilo počas týchto prázdnin rozbehnúť rekonštrukciu s podporou kraja a tiež ministerstva školstva za 270-tisíc eur.
Foto: Andrej Barát, Pravda
Kompletnú obnovu však podstúpi len niekoľko z nich, napríklad Pedagogická a sociálna akadémia v Leviciach či Stredná odborná škola drevárska v Topoľčanoch. Ostatným zahoja len najpálčivejšie „boľačky“. Okná vymenia na Gymnáziu Vráble, na Strednej odbornej škole obchodu a služieb v Komárne, na Strednej odbornej škole Kravany nad Dunajom a tiež na Strednej odbornej škole technickej Zlaté Moravce.
Hraničných priechodov s Maďarskom je málo
Hranica medzi Slovenskom a Maďarskom je jednou z najdlhších v Európskej únii a jej významná časť sa dotýka Nitrianskeho kraja. Hraničné priechody sú približne každých 25 kilometrov, ale mnohé z nich sa pre dezolátny stav nemôžu využívať, a preto musia rodiny z prihraničnej oblasti za sebou často cestovať veľkou obchádzkou.
Niekedy je to aj 30 až 40 kilometrov navyše. Na potrebe riešiť tento problém sa zhodli aj predstavitelia vlád Slovenska a Maďarska na tohtoročnom spoločnom rokovaní v Budapešti a dohodli sa na vybudovaní nových priechodov tak, aby boli každých päť až sedem kilometrov.
Komárno a Komárom potrebujú nový most
Jedinou spojnicou medzi rušnými hraničnými mestami Komárno a Komárom je historický Alžbetin most. Ten síce prešiel rekonštrukciou v roku 2006, ale modernej doprave už nevyhovuje. Je úzky, kamióny a autobusy majú problém cezeň prejsť.
Foto: Andrej Barát, Pravda
Dopravné zaťaženie sa stále zvyšuje. Jediným riešením je stavba nového dunajského mosta, ktorý by sa viedol mimo zastavané územie oboch miest, aby ľudia v centre už neboli zaťažení výfukovými plynmi, vibráciami a hlukom z dopravy.
Do mosta sa zatiaľ pustili len projektanti, ktorí pripravujú výkresy. Jeho kapacita by mala byť 10-tisíc áut denne. Realizácii sú naklonené vlády Slovenskej a Maďarskej republiky. Investícia by prospela celému podunajskému regiónu. Kedy bude most hotový, zatiaľ nikto netuší.
V Topoľčanoch chradnú operačné sály
Operačné sály v topoľčianskej nemocnici zatiaľ nevyhlásili za nevyhovujúce, ale už dávno nespĺňajú súčasné štandardy a trendy v zdravotníctve. Ich opravu vyčíslili už v roku 2005 na približne 4,2 milióna eur, v súčasnosti by bola rekonštrukcia podľa riaditeľky neziskovej organizácie Nemocnice s poliklinikami Marty Eckhardtovej ešte drahšia.
Foto: Andrej Barát, Pravda
Z vlastných zdrojov takúto investíciu nemocnica neutiahne a nepostačujúca by bola zrejme aj pomoc od Nitrianskeho samosprávneho kraja. Preto chce nemocnica pripraviť projektovú dokumentáciu, aby sa mohli zapojiť aspoň do nových výziev v rámci fondov Európskej únie. Išlo by o stavebné úpravy, výmenu vzduchotechniky, rozvodov a medicínskych technologických zariadení. Investícia by mohla pritiahnuť späť aj takých pacientov z regiónu, ktorí cestovali za operáciami do Nitry a ďalších miest.
Investície do zariadení sociálnych služieb
Staré strechy, ošarpané priestory či chýbajúce bezbariérové prvky trápia viaceré zariadenia sociálnych služieb (ZSS) zriadených nitrianskou župou. Počas leta kraj investoval takmer 600-tisíc do čiastkových rekonštrukcií jedenástich zariadení, čo je menej ako polovica všetkých takýchto zariadení v kraji.
V ZSS Magnólia Hurbanovo kraj opravil strechu, v ZSS Borinka v Nitre rekonštruoval tepelné hospodárstvo, v ZSS Olichov vo Volkovciach opravil hygienické zariadenia. Kraj sa bude musieť vyrovnať aj so situáciou v ZSS Dafné v mestskej časti Komárno Nová Stráž, z ktorého museli počas júnových záplav evakuovať 65 mentálne postihnutých klientok a kraj rozhodol o presťahovaní celého zariadenia.
Približne 50 klientok museli dočasne umiestniť v internáte Strednej priemyselnej školy v Komárne, osem odviezli do domova v Hurbanove, päť do Psychiatrickej nemocnice v Hronovciach a tri sa vrátili k rodinám. Nový domov plánuje župa vybudovať v areáli bývalej strednej školy v Hadovciach. Budovy však potrebujú nevyhnutné opravy. Opustený objekt v Novej Stráži bude aj s pozemkami na predaj.
Hrádze na prítokoch Dunaja sú nedostatočné
Rozvodnený Dunaj začiatkom leta preveril hrádze od Bratislavy až po Štúrovo. Ľudia s napätím sledovali, či betónové hrádze pozdĺž Alžbetinho ostrova v Komárne vydržia a nakoniec tú masu vody vydržali. Ťažkosti však mali vojaci a hasiči na starších zemných hrádzach na riekach Váh a Ipeľ, kde sa pre rozvodnený Dunaj takisto začala dvíhať hladina.
Foto: Andrej Barát, Pravda
Na niektorých miestach sa objavili priesaky, dobrovoľníci spolu so silovými zložkami vrecovali a navážali zeminu. Kritické to bolo na Váhu pri Novej Osade a tiež na Hrone pri Kamenici nad Hronom. A hoci k bezprostrednému ohrozeniu obyvateľov nedošlo, odborníci upozorňujú, že hrádze by sa mali obnoviť aj na ďalších úsekoch Váhu, na Ipli, Nitre či Žitave.
Mnohé z hrádzí majú viac ako 40 rokov a nemusia zvládnuť nástrahy meniacej sa klímy. Chránia desaťtisíce obyvateľov Nitrianskeho kraja, ktorí bývajú v mestách a obciach ležiacich v blízkosti riek.
Foto: Andrej Barát, Pravda
Kedy sa dostavajú nové bloky v Mochovciach?
Zatiaľ čo v prípade Jaslovských Bohuníc starostovia okolitých obcí nazerajú kriticky na rozširovanie atómových elektrární a obávajú sa vážnych ekologických dôsledkov, pri Mochovciach v Nitrianskom kraji dostavbu blokov blízke dediny podporujú. Vidia v tom predovšetkým prínos z hľadiska tvorby pracovných miest a ďalšieho rozvoja regiónu.
Už teraz v elektrárni pracuje asi 2 800 ľudí. Podľa štúdie spoločnosti BDO by sa počas siedmich rokov dostavby malo vytvoriť približne 9 400 priamych a nadviazaných pracovných miest. Na novom 3. a 4. bloku Mochoviec by malo pracovať asi 960 ľudí. Dostavbu blokov kritizujú environmentalisti. Hotové mali byť pritom už vlani, podľa nových odhadov tak bude až v rokoch 2014 a 2015.
Foto: Robert Hüttner
Pacienti sa nevedeli dostať k záznamom
Výmena lekára v dedine môže priniesť poriadne komplikácie. Presvedčili sa o tom aj viacerí obyvatelia Nitrianskeho kraja. V obci Výčapy-Opatovce, ktorá má vyše dvetisíc obyvateľov, nahradil nový lekár doktora, ktorý bol dlhodobo práceneschopný.
Starý lekár nevydal zdravotné karty a nový tak nemohol predpisovať lieky a dedinčania museli cestovať 16 kilometrov za inými lekármi do Nitry. Doktora vymenili aj v Dolnom Ohaji s 1 600 obyvateľmi. Tu „starý“ takisto odmietol vydať karty pacientom, ktorí si po ne prišli dokonca aj so starostom a policajtmi.
Foto: Andrej Barát, Pravda
Podľa lekára Nitrianskeho samosprávneho kraja Ľubomíra Ševčíka je v týchto prípadoch začaté trestné stíhanie a niektoré kauzy sa stále vlečú. Kraj môže uložiť lekárovi v správnom konaní pokutu takmer 10-tisíc eur, pomohla by však aj náprava legislatívy, aby sa predišlo podobným problémom.
Prímestská doprava je stratová
Prímestskú dopravu, teda služby vo verejnom záujme, zabezpečujú pre Nitriansky samosprávny kraj súkromné spoločnosti. Tieto služby, ktoré si kraj u dopravcov objednáva, produkujú každoročne miliónové straty, podobne je to aj v ostatných slovenských krajoch. Napríklad v minulom roku stáli Nitriansky kraj tieto straty, pri 10,3 miliónoch najazdených kilometroch, 15 miliónov eur.
Foto: Andrej Barát, Pravda
Nitriansky kraj preto požaduje podrobnejšie informácie vrátane zavedenia systému GPS do spojov, aby bolo možné zdokladovať presnú polohu autobusov, počet cestujúcich, spotrebu a čas. Tieto informácie by podali podrobný obraz skutočného využitia prímestských liniek a kraj by ich mohol porovnávať s nákladmi, ktoré si chcú dať preplatiť dopravcovia. Zároveň by to mohlo priniesť efektívnejšie využívanie peňazí kraja a prípadné usporené prostriedky by kraj mohol vynaložiť napríklad na opravu najhorších ciest.
Vizitka Nitrianskeho kraja
- Krajské mesto:
Nitra – 78 607 obyvateľov
- Počet okresov:
7 – Nitra, Topolcany, Sala, Nove Zamky, Zlate Moravce, Komarno, Levice
- Rozloha:
6 343 km2
- Počet obyvateľov kraja:
688 400
- Národnostné zloženie:
sSlováci 69 %, Maďari 30 %, ostatné 1 %
Dominanty kraja
- Nitriansky hrad prvé písomné zmienky o hradisku pochádzajú už z roku 871, hradná dominanta, Bazilika svätého Emeráma sa spomína v záznamoch v Maurovej kronike z polovice 11. storočia.
- Vodný mlyn Kolárovo patrí k posledným plávajúcim mlynom na svete, je to funkčná replika, ktorú postavili komárňanské lodenice v roku 1982 podľa dvojmetrovej makety nájdenej v Radvani nad Dunajom.
- Skalné obydlia Brhlovce – do skaly vytesané príbytky sú od roku 1983 pamiatkovou rezerváciou ľudovej architektúry.
- Zubria zvernica poskytuje útočisko pre najväčšieho európskeho cicavca, zubra hrivnatého, postavili ju pri obci Lovce v roku 1958.
