V tomto roku síce kraj zvýšil objem finančných prostriedkov vynaložených na svoju propagáciu a budovanie cyklotrás v sume 158-tisíc eur, na zvýšenie počtu turistov to však zrejme stačiť nebude. Samotné budovanie cyklotrás kraj rozdelil do niekoľkých rokov, pretože momentálne na väčšie investície nemá peniaze.
Štatistiky pritom nie sú pre župu lichotivé. Podľa údajov Štatistického úradu navštívilo za minulý rok tento kraj okolo 180-tisíc návštevníkov. V porovnaní s rovnakým obdobím roku 2011 však stratil viac ako sedemtisíc turistov. Na poslednom mieste je Nitriansky kraj aj podľa návštevnosti v ubytovacích zariadeniach cestovného ruchu. Čísla hovoria, že do ubytovacích zariadení na území kraja prišlo v minulom roku len 217-tisíc ľudí. Zhruba o 50-tisíc návštevníkov viac mal susedný Trenčiansky kraj a o 30-tisíc zase Trnavský kraj. Podľa najaktuálnejších štatistík navštívilo Nitriansky kraj za prvý polrok tohto roka okolo 103-tisíc návštevníkov. Župa tvrdí, že v porovnaní s iným krajmi nemá celoročne otvorené termálne kúpaliská, ktoré by mohli prilákať ľudí do kraja aj mimo hlavnej turistickej sezóny. V Nitrianskom kraji sú len tri rekreačné zariadenia – termálne kúpalisko Podhájska, rekreačný komplex Vadaš v Štúrove a rekreačné zariadenie Margita–Ilona pri Leviciach. Celoročnú prevádzku má iba Podhájska, zvyšné dve sú otvorené len v sezóne.
Župe sa darilo znižovať zadlženie
Nitrianska župa hospodárila za posledné štyri roky s prebytkovým rozpočtom. Znamená to, že nemíňala viac, ako dostala do rozpočtu, dokonca si vytvárala aj finančnú rezervu. Celkový dlh kraja sa v minulom roku podľa prepočtov Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy vyšplhal takmer na 30 percent, čo ich radí medzi najmenej zadlžené kraje na Slovensku. Dlh je uvádzaný v pomere k bežným príjmom za predchádzajúci rok a podľa zákona by nemal presiahnuť úroveň 60 percent. V prepočte na jedného obyvateľa Nitrianskeho kraja je momentálne dlh na úrovni 54 eur. Nezamestnanosť sa podľa údajov úradu práce v septembri tohto roka dostala v kraji na hranicu 15,36 percenta, čo predstavuje viac ako 23-tisíc ľudí bez práce.
Zamerali sa na dopravu
Nitriansky samosprávny kraj investoval za štyri roky do opráv a rekonštrukcií ciest II. a III. triedy zhruba 39 miliónov eur, celkovo opravil od roku 2009 takmer 250 kilometrov týchto komunikácií. Približne na polovicu z nich išli prostriedky z európskych peňazí. Znamená to, že 95 percent z nákladov na opravy ciest cez europrojekty zaplatil Brusel, zvyšok doplatila župa. Brusel zaplatil kraju zhruba 14 miliónov eur. Aj napriek tomu, že riešenie dopravy sa stalo za posledné štyri roky prioritou kraja, tento rok župa práve v tejto oblasti šetrila. Vláde totiž kraje, ako aj obce a mestá sľúbili, že sa budú podieľať na konsolidácii verejných financií. V preklade to znamená, že štátu pomôžu šetrením znížiť deficit verejných financií.
Najdôležitejšia zmena v nitrianskej župe nastala len nedávno v organizácii správy a údržby ciest II. a III. triedy. Od začiatku tohto roka z pôvodných piatich organizácií vznikla jedna akciová spoločnosť, ktorá zabezpečuje údržbu týchto komunikácií. Župa však tvrdí, že to prispelo ku skvalitneniu samotných opráv. „Kraj tým docielil významné úspory nákladov na riadenie správy a údržby ciest. Takýto proces zoštíhľovania riadenia, ktorý logicky zvyšuje jeho efektivitu a operatívnosť, postupne realizujeme aj v školstve a zdravotníctve,“ povedal Stanislav Katrinec, hovorca Nitrianskeho samosprávneho kraja.
Vedenie kraja tvrdí, že roky muselo vynakladať v jednotlivých organizáciách patriacich pod ich správu vysoké výdavky na energie. „Preto sme sa sústredili na ich znižovanie predovšetkým formou opráv a investícií na zníženie energetickej náročnosti budov výmenou okien, zateplením fasád, opravou striech a tiež rekonštrukciami energetických zariadení či výrobou tepla a teplej úžitkovej vody. Takto ušetrené peniaze za energie môže príslušné zariadenie použiť na prevádzku,“ doplnil Katrinec.
Neprimerane vysoké výdavky na energie zostali však naďalej v mnohých organizáciách vrátane zdravotníckych zariadení, ktoré bude musieť župa do budúcnosti riešiť. Na župnom úrade sa v tomto roku kvôli šetreniu takisto znižovali výdavky súvisiace so vzdelávaním zamestnancov, s objednávaním tlačovín, s autodopravou, opravou a údržbou či telekomunikačnými službami. Župa šetrí už od roku 2009, keď sa začali naplno prejavovať dosahy svetovej hospodárskej krízy. Aj tak hospodári s prebytkovým rozpočtom.