Chýbajúce diaľnice
V prípade diaľnic, je Košický kraj smutnou kuriozitou. Podľa Štatistického úradu má len 5,3 kilometra diaľnic, čo je najmenej zo všetkých krajov. Rýchlostné cesty a privádzače majú len 24,3 kilometra. Aj to je jeden z dôvodov, prečo sa sem investori nehrnú. Na druhej strane sú viac zaťažované a ničené cesty nielen I., ale aj II. a III. triedy, ktoré spravuje Košický samosprávny kraj, čo má vplyv aj na nehodovosť. Navyše hoci kamionisti často úmyselne využívajú cesty II. a III. triedy, aby neplatili mýto, v niektorých oblastiach im iné ani nezostáva.
Foto: Boris Macko, Pravda
Nádejou je, že na budúci rok by sa mala začať výstavba diaľnice na úseku Budimír – Bidovce a následne Bidovce – Dargov. Dôležitý je aj južný obchvat Košíc, kde je podstatný 22-kilometrový úsek R2 Včeláre – Šaca. Predpokladá sa, že výstavba sa začne tiež v budúcom roku alebo v roku 2015. Rovnako aj rýchlostná cesta R4 na trase Šaca – Košické Olšany s dĺžkou 22 kilometrov by sa mala začať stavať v roku 2015. Pre obyvateľov a návštevníkov kraja je dôležitý aj úsek Gombasek – Včeláre s dĺžkou 14,6 kilometra, kde je horský priechod Soroška, ktorý je postrachom. Nahradiť by ho mal tunel s dĺžkou 4,65 kilometra. Kedy to tak bude, nevie dnes povedať nik. Tunel už mal totiž dávno fungovať.
Nezamestnanosť je dlhodobo alarmujúca
Košický kraj sa stále pohybuje v celoslovenských štatistikách nezamestnanosti v prvej trojke. Hoci medziročne tu podľa Štatistického úradu počet nezamestnaných klesol o 4,2 percenta, v II. štvrťroku bolo v Košickom kraji bez práce 18,2 percenta ľudí. V januári tohto roka dosahovala evidovaná nezamestnanosť 19,3 percenta a v auguste bola 17,68 percenta. Na tomto poklese sa svojou mierou prejavili sezónne práce, najmä v lete. Ku koncu septembra sa totiž nezamestnanosť znovu vyšplhala na 19,24 percenta. To znamená, že zo 367 211 ekonomicky aktívnych obyvateľov kraja nemalo v deviatom mesiaci zamestnanie 72 744 ľudí.
Foto: Boris Macko, Pravda
V kraji však existuje veľký rozdiel medzi jednotlivými okresmi, v okrese Rožňava stúpla miera evidovanej nezamestnanosti 24,73 % v auguste na 25,19 % v septembri. V okrese Trebišov z augustových 22,84 % na septembrových 23,07% a v okrese Sobrance z 21,83 % v auguste na 22,02 % v septembri. V samotných Košiciach je pritom len niečo vyše desať percent nezamestnaných. Pred štyrmi rokmi mala krajská metropola nezamestnanosť pod desať percent a celý kraj mal mieru evidovanej nezamestnanosti vo výške 16,47 percenta.
Rómska otázka je čoraz naliehavejšia
Od roku 1989 sa uskutočnilo veľa diskusií a urobilo zopár čiastočných opatrení, ktoré mali pomôcť vyriešiť takzvanú rómsku otázku. Problém, ktorý je najviac viditeľný na východe Slovenska, sa však vyriešiť nepodarilo. Naopak, je čoraz väčší. Napríklad, v okrese Košice-okolie žije takmer 7-tisíc Rómov, v okrese Trebišov vyše 6 700 a na košickom Luníku IX sa ich počet odhaduje až na desaťtisíc.
Foto: SITA, Ivan Fleischer
Obce a mestá môžu len ťažko vlastnými silami vyriešiť začlenenie tejto menšiny do spoločnosti. Môžu však prispieť nápadmi na riešenie. Príkladom sú dediny ako Pavlovce nad Uhom, Spišský Hrhov, ale aj iné, kde sa väčšina Rómov snaží nájsť si prácu a prispôsobiť sa. Naopak, na známom Luníku IX, ale aj v Sečovciach, kde je veľká rómska osada, treba urobiť ešte kus práce. Tu by však pomohla pomocná ruka samosprávneho kraja, a to nielen pri vytváraní pracovných miest pri opravách ciest či budov, ale aj vytvorením projektu, ktorý by v celom kraji pomohol riešiť rómsku otázku.
Cesty sú stále rozbité
Košický kraj má v správe 573 kilometrov ciest II. a 1 382 kilometrov ciest III. triedy, k tomu treba prirátať aj 655 mostov, často v katastrofálnom stave. Podobne ako v iných oblastiach Slovenska aj v Košickom kraji posledná zima stav komunikácií ešte viac zhoršila. Župa niektoré úseky napríklad v okrese Košice-okolie, ale aj inde obnovila, stále je to však málo.
Foto: Boris Macko, Pravda
Zostalo veľa úsekov, ktoré svojím povrchom viac pripomínajú tankodróm ako cestu. Po veľkých povodniach, ktoré boli pred troma rokmi, musel navyše samosprávny kraj vynaložiť milióny eur na opravu úsekov, ktoré poškodila voda. Problémom pre cesty druhej a tretej triedy sú tak, ako aj v iných krajoch kamióny, ktoré sa chcú vyhnúť plateniu mýta obchádzaním diaľnic a rýchlostných ciest.
Predaj polikliniky v Moldave nad Bodvou
Nedávny predaj polikliniky v Moldave nad Bodvou označili opoziční poslanci v krajskom zastupiteľstve za škandalózny. A to aj napriek tomu, že župa zdravotnícke zariadenie nepredala súkromnému investorovi, ale mestu Moldava za milión eur. Podľa opozičného poslanca Martina Pada (SDKÚ) je to rozdávanie, nie racionálne nakladanie s majetkom kraja.
Foto: Boris Macko, Pravda
Predstavitelia kraja odôvodnili predaj polikliniky tým, že len rekonštrukcia objektu si vyžaduje pol milióna eur, na čo župa nemá peniaze. Mesto Moldava nad Bodvou sa zaviazalo, že v poliklinike bude poskytovaná zdravotná starostlivosť najmenej desať rokov a prevezme aj zamestnancov, ktorí zabezpečujú jej prevádzku. Opoziční poslanci sa obávajú toho, že Moldava môže v krátkom čase budovu predať.
Odstraňovanie škôd po povodniach mešká
Aj keď od ničivých záplav už uplynuli tri roky, škody po nich stále nie sú odstránené. V Košickom kraji sa len na cestách vyšplhali na takmer 20 miliónov eur. Najhoršie bol na tom región Spiša v okresoch Gelnica a Spišská Nová Ves, ale aj Zemplín. Kraju sa len postupne darí získavať financie na ich opravu aj prostredníctvom eurofondov. Podobne sú na tom aj korytá riek.
Foto: Boris Macko, Pravda
Dokonca aj regulované koryto Hornádu v Košiciach potrebuje veľkú opravu. Pri záplavách v roku 2010 ho museli na viacerých miestach pri košickej mestskej časti Džungľa spevňovať či navyšovať vrecami. Dodnes sa stav koryta nezmenil.
Kraj bojuje s poklesom turistov
V roku 2012 využilo služby ubytovacích zariadení v Košickom kraji 283 180 návštevníkov, čo je o 6 255 menej ako v roku 2011. Najviac turistov, 187 805, bolo zo Slovenska, nasledovalo susedné Česko, odkiaľ k nám prišlo 28 495 ľudí a Poľsko s 12 202 návštevníkmi. Cudzincov zo západnej Európy prišlo veľmi málo, ich podiel je len niekoľko percent. V júni minulého roka založilo vedenie župy po súhlase poslancov Krajskú organizáciu cestovného ruchu Košický kraj.
Foto: SITA, Ivan Fleischer
Otázne je, do akej miery to cestovnému ruchu pomôže. Práve do tohto roka vkladajú nádeje nielen Košice ako Európske hlavné mesto kultúry 2013, ale aj samosprávny kraj, ktorý sa spolu s mestom podieľa na veľkom kultúrnom roku. Kraj síce odštartoval aj kultúrne projekty Terra Incognita (Krajina nespoznaná, cieľom je troma tematickými cestami spoznať kultúrne dedičstvo) či Spišský Jeruzalem, ktorý má prilákať nielen našich, ale aj zahraničných turistov. Či naozaj pomohli zvýšiť návštevnosť Košického kraja, sa ukáže až budúci rok, keď budú známe presnejšie čísla.
Zrušené regionálne trate
Už desať rokov ministerstvo dopravy postupne ruší regionálne trate. V Košickom kraji padli za obeť trate medzi Moldavou nad Bodvou a Medzevom, Rožňavou a Dobšinou, Bánovcami nad Ondavou a Veľkými Kapušanmi či Trebišovom a Vranovom nad Topľou, Spišskou Novou Vsou a Levočou, ktorá spájala okresné mestá v Košickom a Prešovskom kraji. Podobne aj trať medzi Plešivcom a Slavošovcami či Muráňom, ktoré sú v Banskobystrickom kraji. Od decembra minulého roku nefunguje ani osobná železničná doprava medzi Bánovcami nad Ondavou a Veľkými Kapušanmi.
Foto: Boris Macko, Pravda
Zlou správou je, že ju štát na tejto trati nemieni obnoviť, vraj by to bolo nerentabilné. Chvíľu sa zdalo, že by sa aspoň v obmedzenom rozsahu mohla osobná doprava zachovať na tratiach medzi Spišskou Novou Vsou a Levočou či medzi Rožňavou a Dobšinou. Podmienkou však bolo, že by straty z jej prevádzkovania financoval samosprávny kraj. Ten však na to nakoniec nepristúpil. Argumentoval tým, že na to nemá peniaze, pretože už teraz financuje straty v prímestskej autobusovej doprave.
KORID – zostal len na papieri
KORID – Košická osobná integrovaná doprava – je projektom, ktorý má ovplyvniť dopravu na celom území kraja s prepojením na Prešov. Problém je v tom, že sa o ňom hovorí už od 90. rokov, existujú aj reálne plány, ale všetko je stále v štádiu príprav. Je to škoda, lebo košická električková trať má rovnaký rozchod ako klasická železnica. Aj preto košický dopravný podnik uvažuje o nákupe „vlakoelektričiek“, ktoré by mohli premávať aj po prímestských železničných tratiach.
Foto: Robert Hüttner
Súčasťou projektu má byť aj elektrifikácia trate Haniska pri Košiciach – Veľká Ida – Moldava nad Bodvou, rekonštrukcia električkových tratí v Košiciach, vytvorenie terminálu integrovanej osobnej dopravy v Moldave nad Bodvou, rovnakého terminálu v Trebišove a vybudovanie terminálov Košice-Sever a na hlavnej košickej železničnej stanici. Tie by boli prestupovými bodmi medzi električkovou a prímestskou železničnou dopravou. Kedy sa tento projekt podarí kraju realizovať, nie je jasné.
Úpadok baníctva na Spiši a v Gemeri
Po firme Želba Spišská Nová Ves zanikla pred niekoľkými rokmi aj posledná väčšia banská prevádzka – Siderit v Nižnej Slanej. O prácu prišlo šesťsto baníkov a zamestnancov, ktorí pracovali na povrchu pri spracovaní rudy. Zlú situáciu na trhu práce len čiastočne zaplátalo otvorenie bane na mastenec v Gemerskej Polome. Zatiaľ si v nej našlo prácu niekoľko desiatok ľudí. Investor sľúbil, že od budúceho roka pribudnú ďalší.
Foto: Boris Macko, Pravda
Trochu pomohlo aj obnovenie prevádzky v Siderite, kde však nejde o ťažbu. Je to však málo na región, v ktorom malo baníctvo tradíciu a dávalo prácu tisíckam ľudí. Ak sa nenájdu investori aj pre ostatné bane, stovky baníkov budú stále bez práce. Mnohí z nich sa už nedokážu presťahovať za prácou, čo je pre nich veľkou nevýhodou.
Vizitka Košického kraja
- Krajské mesto:
Košice 242 066 obyvateľov
- Počet okresov:
11 – Košice I, Košice II, Košice III, Košice IV, Košice-okolie, Rožňava, Gelnica, Spišská Nová Ves, Trebišov, Michalovce, Sobrance
- Rozloha:
6 755 km2
- Počet obyvateľov kraja:
792 991
- Národnostné zloženie:
Slováci 81,8 %, Maďari 11,2 %, Rómovia 4,75 %, Česi 0,6 %, Rusíni 0,6 %, Nemci 0,3 %, Poliaci 0,05 %, ostatné 0,6 %
Dominanty kraja
- Spišský hrad – s rozlohou štyri hektáre je jedným z najväčších hradných komplexov v Európe. Je možné na ňom pozorovať vývoj hradnej architektúry od 12. do 18. storočia. Od roku 1993 je v zozname UNESCO.
- Krásna Hôrka – hrad zo 14. storočia. Prvá zmienka o ňom pochádza z roku 1333. Počas stáročí boli jeho majiteľmi tri šľachtické rody – Mariássyovci, Bebekovci a Andrássyovci. Od požiaru 10. marca 2012 je hrad zatvorený.
- Dóm. sv. Alžbety – do najväčšieho kostola na Slovensku, ktorý sa nachádza v Košiciach, s rozlohou 1 200 m2 sa zmestí 5-tisíc ľudí. Gotickú katedrálu začali stavať v 14. storočí a ukončenie stavby sa datuje do roku 1508.
- Slovenský kras – v tomto národnom parku sa nachádza asi tisíc jaskýň a priepastí.
- Slovenský raj – je charakteristický roklinami, potokmi s vodopádmi a krasovými formami, ktoré sú turistom sprístupnené chodníkmi a na niektorých úsekoch aj rebríkmi.
- Zemplínska šírava – je druhou najväčšou priehradou na Slovensku a dvanástou najväčšou jazernou plochou v Európe. Šírava zaberá plochu 33 km2.