„Keby sme špekulovali nad eutanáziou, tak treba povedať, že u nás aj tak nie je povolená, takže klasifikáciu činu by to neovplyvnilo,“ zdôvodnila hovorkyňa bratislavskej polície Petra Hrášková.
Obvinenému zdravotníkovi by však mohlo pomôcť na súde dostať nižší trest, ak by sa ukázalo, že iba vyhovel želaniu ťažko chorej Bratislavčanky. Všetko teraz závisí od motívu činu, o ktorom polícia zatiaľ odmietla informovať.
Keby sa preukázalo, že sa usmrtená 63-ročná pacientka sama usilovala skončiť život, skutok by sa podľa Lucie Kurilovskej z Ústavu štátu a práva SAV mohol považovať aj za účasť na samovražde, teda ako pomoc niekomu, kto chcel zomrieť.
Také „poľahčujúce okolnosti“ by navyše mohol zohľadniť aj súd. „Mohol by zvoliť dolnú hranicu trestnej sadzby,“ naznačila odborníčka na trestné právo. Obvinenému zatiaľ hrozí výnimočný trest 25 rokov až doživotie. Významnú úlohu zohrajú zrejme znalecké posudky. Znalci obvineného zdravotníka v každom prípade vyšetria, je to obvyklý postup pri každom objasňovaní vraždy. Posudok je dôležitý pre zistenie psychického stavu páchateľa a určenie jeho motívu.
Psychológ a súdny znalec Robert Máthé nevylučuje, že páchateľa mohla viesť k činu aj snaha pomôcť pacientke. „Ak je to človek, ktorého nikdy nevyšetrovali v súvislosti s nejakým agresívnym skutkom, nebol ani v nejakom vzťahu s tou ženou, čo by naznačovalo, že mal dôvod jej ublížiť, zdá sa, že nešlo o vraždu v pravom zmysle slova. Aj na Slovensku je predsa dosť ľudí, ktorí nie sú proti eutanázii. Podľa nich je to cesta, ako ťažko chorým ľuďom pomôcť, aby dlho netrpeli,“ vysvetlil Máthé.
Podľa informácií Pravdy spomenutá pacientka umierala. Ebrantil, používaný na zníženie krvného tlaku, ktorý jej podozrivý ošetrovateľ na ARO podal, sám osebe nezabíja, nie je to smrtiaca látka. Chorú Bratislavčanku však mohol usmrtiť, pretože mala extrémne nízky tlak a vysoký pulz. Udanie na políciu navyše nevyšlo z prostredia nemocnice. Jej vedenie sa o prípade dozvedelo až z médií, hoci k činu došlo už 10. júna.
Vyšetrovatelia preverujú i podozrenie, či sa obvinený podobného skutku nedopustil už predtým – či už v Univerzitnej nemocnici na bratislavských Kramároch, alebo v trenčianskej nemocnici, kde tiež robil na ARO. „Polícia pracuje s viacerými verziami,“ priznala Hrášková.
Údajným vrahom je 29-ročný muž, ktorý pochádza z Omšenia blízko Trenčianskych Teplíc. „Pracoval u nás od roku 2006 do roku 2008 ako zdravotník na oddelení anestéziológie a intenzívnej medicíny. Z našej nemocnice odišiel dohodou, na vlastnú žiadosť. Bol to tichý, uzavretý, introvertný človek. Neviem, čo ho viedlo k tomu, čo urobil. Že by sa niečo podobné mohlo stať aj u nás, to sú skôr len špekulácie novinárov. Neviem, aká bude situácia, možno to začnú vyšetrovať orgány činné v trestnom konaní. V tom prípade budeme tie veci preverovať, ale zatiaľ o tom neuvažujeme,“ povedal Pravde riaditeľ Fakultnej nemocnice v Trenčíne Rudolf Lintner.
Podľa Evy Madajovej, predsedníčky Asociácie na ochranu práv pacientov, nie je dôvod na obavy, že by podobné úmrtia hrozili aj v iných nemocniciach. „Pre jeden prípad netreba vyvolávať paniku. To by iba uškodilo pacientom aj nemocniciam,“ uviedla. Ako však pripomenula, za pacientov zodpovedajú nemocnice. Keďže aj zdravotník z Kramárov bol v riadnom pracovnom pomere, za spôsobenú škodu s následkom smrti zodpovedá jeho zamestnávateľ, teda nemocnica.
„Keď sa vyšetrovaním jednoznačne preukáže, že šlo o trestný čin, môžu pozostalí požiadať o odškodnenie za ublíženie na zdraví s následkom smrti. Nebolo by rozhodujúce, či o to pacientka požiadala, alebo nie,“ dodala Madajová.